Myšlienky 18. nedeľa po Päťdesiatnici – Lukáš 30. začalo – Lk 7, 11-16

Katechéza pápeža Františka: Cesta milosrdenstva vedie od srdca k rukám https://www.mojakomunita.sk/web/vaticana/spravy/-/blogs/katecheza-papeza-frantiska-cesta-milosrdenstva-vedie-od-srdca-k-rukam

Homília pápeža Františka: Vzkriesenie vdovinho syna a Kristovo víťazstvo kríža https://www.archivioradiovaticana.va/ storico/2016/06/05/ hom%C3%ADlia_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_vzkriesenie_ vdovinho_syna_ a_kristovo/sk-1235021

Zamyslenie pátra Milana Bubáka: Kto bol prinavrátený k životu?
Aké posolstvo by tento príbeh mohol mať pre nás? Možno by sme sa mohli zamyslieť nad otázkou: čo som stratil ja vo svojom živote, čo ma obralo alebo postupne oberá o živosť, energiu, zmysel? Čo to je, čo ma pomaly posúva smerom von z mesta, zo spoločenstva ľudí, z komunity živých a vedie ma to na perifériu? Môžem byť fyzicky živý a zdravý a predsa môj život môže byť ako život naimskej vdovy.

Ak niečo sa také v mojom živote nachádza, nezabudnime si všimnúť Ježiša, ktorý je ochotný aj v mojom prípade sprievod kráčajúci von z mesta zastaviť a môjmu životu prinavrátiť život.
https://www.archivioradiovaticana.va/ storico/2016/06/04/zamyslenie_p%C3%A1tra_ milana_bub%C3%A1ka_kto_bol_ prinavr%C3%A1ten %C3%BD_k_%C5% BEivotu/ sk-1234872

1. O. Róbert Jáger https://www.verbumdomini.sk/20-nedela-po-zoslani-sv-ducha-lk-7-11-16/

2. O. Róbert Jáger https://www.verbumdomini.sk/20-nedela-po-zoslani-sv-ducha-lk-711-17/

3. P. Ján Adamus
Ak cítime, že sme kdesi zlyhali, snažme sa chybu napraviť a naučme sa oplývať láskou a milosrdenstvom voči našim blížnym. Všimnime si ženu, ktorá pracuje ako pôrodná asistentka v nemocnici. Hovorí: Povinnosť ma vytrhla z domu práve vtedy, keď mi skonávala matka. Musela som ísť k lôžku inej matky, ktorá mala na svet priviesť dieťa. Kolegyňa ma nemohla zastúpiť, lebo bola chorá. Sedela som rozdvojená pri posteli mladej matky, ktorá mala o chvíľu dať život a v duchu aj pri posteli mojej matky, v ktorej život vyhasínal. Vtedy som sa pýtala, prečo ma Boh postihol týmto krížom? Zrazu sa však vo mne vyjasnilo. Pochopila som, že každý život je v Božích rukách a všetko závisí od neho. Moje povolanie a služba blížnym tiež odomňa čosi vyžaduje. Preto nemôžem byť prítomná pri posteli mojej matky a tebe Bože, prinášam túto obetu. Buď požehnaný pre tento počínajúci sa život.
https://www.trojica.sk/kazne/2007c/10-nedela-cez-rok

4. P. Ján Adamus Známy evanjelický farár a spisovateľ Wilhelm Busch často mladým ľuďom objasňoval skutočnosť smrti takto: Keď potrebujete opraviť topánky, nejdete k automechanikovi. Automechanici sú dobrí chlapci, ale topánkam nerozumejú. S topánkami idem k obuvníkovi. Rovnako pre žemľu pôjdem k pekárovi, pre mäso k mäsiarovi, keď ma hnevá vodovod, vyhľadám inštalatéra. Idem jednoducho k odborníkovi. Kam sa však obrátiť, keď chcem vedieť, čo bude po smrti? Nemali by sme sa v takej dôležitej otázke obrátiť na odborníka? Kto je tým odborníkom? Poznám len jedného. Je ním Boží Syn Ježiš Kristus. Prišiel z iného sveta a stal sa človekom. Zomrel na kríži, bol pochovaný, ale vstal z mŕtvych. Prišiel opäť medzi nás. Bol mŕtvy a zase žije. Preto sa vyzná v otázkach smrti a života. Môžeme sa pokojne na neho spoľahnúť vo viere: Kto verí vo mňa, i keby zomrel, bude žiť. Aj keby mi dnes dvadsať univerzitných profesorov dokazovalo, že smrťou všetko končí, povedal by som im: Mám rešpekt a obdiv pred vašimi vedomosťami, titulmi, ale v tejto veci nie ste odborníci. Ešte ste neprešli smrťou. Ale ja poznám jedného, ktorý ňou prešiel, kto tam bol, Ježiša. Ten je na to odborník, a ten to hovorí inak.
https://www.trojica.sk/kazne/2013c/10-nedela-cez-rok

5. P. Ján Adamus
Možno aj v našej blízkosti niekto trpí samotou, opustenosťou, chorobou a čaká na láskavé slovo, na povzbudenie, na prejav milosrdenstva. Čaká na bratskú, chápavú lásku, ktorá nenávidí hriech, ale miluje hriešnika a to bez tieňa duchovnej pýchy, lebo všetci sme hriešni a kto si myslí, že ním nie je, práve tým sa ním stáva. Lebo všetci sme ospravedlnení, ale nie spravodliví, všetci sme rozhrešení, ale nie bez viny! Je mnoho príležitostí, kde môžeme ukázať, že patríme do Božej rodiny a sme milosrdní preto, lebo taký je aj náš Boh.
Zomrel kňaz, ktorý si vždy myslel o sebe, že je spravodlivý. Postavil sa pred večného Sudcu, ktorý sa naň dlho pozeral a napokon sa ho spýtal: Prichádzaš ku mne sám? – Sám, Pane, nik nešiel za mnou. Verne som ohlasoval tvoje prikázania. Ale pokušenia tamtoho sveta boli pre ľudí príťažlivejšie ako moje slová. – A šiel si s nimi aspoň kúsok cesty, aby si im pomohol dostať sa z ich slabostí? – spýtal sa Ježiš. – To bola cesta hriechu, Pane. Keby som to urobil, iným by som dal zlý príklad. – A aspoň si trochu trpel s tými, čo upadli na zlej ceste? – znova sa pýtal Ježiš. – Nie, Pane, ale kázal som im o tom, že ak si nedajú pozor, zhrešia, ale oni ma aj tak nepočúvali. Ježiš sa pozrel na kňaza a povedal: Zle si sa zachoval. Zabudol si, že ja som učil milosrdenstvu a ty si ma nepočúval.
https://www.trojica.sk/kazne/2016c/10-nedela-cez-rok

6. o. Martin Pavúk Niekoľko desiatok hodín po skončení vojny v Perzskom zálive, jedna z matiek, ktorej syn bol vo vojne, dostala tragickú správu: že jej syn bol zabitý počas jednej akcie.

Šok bol taký veľký, že táto matka začala plakať. Po návrate domov smútila a plakala. Nad ránom zvonil telefón, keď zdvihla slúchadlo, na druhej strane počula hlas svojho syna: „Mama, to som ja, tvoj syn! Som živý!“ Zaskočená touto zázračnou správou, nemohla tomu uveriť. Syn musel trikrát zopakovať, že žije, že bol iba vážne ranený, že jeho životu nehrozí žiadne nebezpečenstvo a že zakrátko sa vráti domov. Počas celého tohto rozhovoru matka plakala. Predtým to boli slzy smútku a zúfalstva, teraz zasa to boli slzy radosti a šťastia.
https://grkatnr.sk/homilie/lk-7-11-16-2/

7. o. Martin Pavúk Druhá smrť je duchovná – a tá je priam hrozná, lebo ju vždy zapríčiňuje ťažký, smrteľný hriech. Mali by sme robiť všetko, aby sme sa jej vyhli, a to za každú cenu. Poľutovaniahodný je každý človek, ktorý žije v stave ťažkého hriechu – lebo nemôže byť pre človeka väčšie nešťastie, ako žiť v nepriateľstve s Bohom. Podstata ťažkého hriechu je odvrátiť sa od Boha, opovrhnúť ním, a to kvôli hriešnym rozkošiam. Dať prednosť krátkej hriešnej rozkoši pred večným a všemohúcim Bohom – to je podstata ťažkého hriechu a príčina duchovnej smrti. A dôsledok?

Za veľmi krátku hriešnu rozkoš zrieknuť sa večného šťastia a dobro- voľne vrhnúť sa do večného nešťastia. Myslieť si alebo aj povedať, že ja ten hriech oľutujem a vyznám vo sviatosti zmierenia – to je veľký nezmysel. Koľkí si tak mysleli, a predsa sú zatratení! Pretože už nemali k tomu čas, alebo nedostali k tomu už Božiu milosť. Bez nej nikto nemôže byť spasený, lebo bez Božej milosti nikto nemôže robiť úprimné pokánie.
Kňaz rozpráva: Stretol som sa s priateľom ešte z školských lavíc. Prišla reč aj na duchovné veci. On veril v Pána Boha, veril, že má nesmrteľnú dušu, že večnosť je len dvojaká: nekonečne šťastná a nekonečne nešťastná. Ale jeho život vôbec nebol v súlade s tým, čo veril. Ináč veril, a ináč žil. Keď som mu pripomenul, že už by bolo načase zmeniť život zanechať hriechy a robiť pokánie – lebo ináč vydáva svoju nesmrteľnú dušu do nebezpečenstva večného zatratenia, trocha sa zamyslel a potom povedal: „Teraz ešte nie, veď nie som ešte starý, ešte mám čas. Ja nechcem zomrieť v týchto svojich hriechoch, chcem robiť pokánie, ale ešte mám čas”. Rozišli sme sa a o tri týždne som dostal oznámenie, že môj priateľ zahynul pri autohavárii.
Dôsledok tejto úvahy by mal byť tento: Za každú cenu – i cenu vlastného života – sa chrániť ťažkého hriechu. Ak niekto padol do ťažkého hriechu, hneď – len čo sa spamätá – nech vzbudí dokonalú ľútosť. Tá dokonalá ľútosť spočíva v tom, že ľutujeme svoje hriechy preto, že sme nimi urazili Pána Boha. A hneď si urobme aj predsavzatie, že pri najbližšej príležitosti ich vyznáme vo sviatosti zmierenia a budeme sa chrániť každého hriechu, najmä ťažkého. Veľmi dobre je zvyknúť si túto dokonalú ľútosť vzbudzovať každý večer pred spánkom a v každom nebezpečenstve života. Je dôležité vzbudiť túto ľútosť i s každým zomierajúcim, najmä vtedy, ak jeho smrť je náhla.
https://grkatnr.sk/homilie/lk-7-11-16/

8. Kázne P. Ľubomíra Stančeka CM https://www.vincentini.sk/nase-aktivity/kazne-p-lubomira-stanceka-cm/rok-c/obdobie-cez-rok-ii/desiata-nedela-cez-rok/2

Môže sa Vám ešte páčiť...