Ježiš vstupuje do dynamiky večnosti a robí nás jej účastníkmi. Je pekné, keď si môžeme myslieť, že Ježiš sa modlí za nás, pretože toto z nás robí súčasť Božieho plánu: sme v jeho myšlienkach. Sme však schopní zodpovedať tomuto záujmu?
Dnešný text zdôrazňuje dôverné spojenie Ježiša s Otcom aj prostredníctvom modlitby. Vo chvíľach osobnej a spoločnej modlitby naše zastavenie sa vyzerá ako zoznam prosieb adresovaných Bohu, podobne ako sa robí nákupný zoznam: „Chcem to a tamto, ďakujem!“ Božia dynamika je však niečo iné: „Ja som tvoj a všetko, čo je moje, je tvoje, lebo to pochádza od teba a ja ti to vraciam“!
Zverenie sa je podstatné v modlitbe, ale aj vedomie, že nám nič skutočne nepatrí, že si nemôžeme hovoriť páni predmetov alebo osôb. Ježišova starosť dnes patrí tomu, aby sme boli strážení jednotou s ním a Otcom. A to je možno skúsenosť, ktorú všetci nadobúdame, keď cítime, že niekomu patríme. Práve v tej chvíli, keď cítime, že niekomu patríme, cítime sa chránení aj napriek ťažkostiam. Ježišova modlitba nám chce dať príslušnosť. V tom spočíva naše tajomstvo, náš prelom. https://www.jankrupa.sk/2023/05/21/siedma-nedela-po-pasche-otcov-prveho-nicejskeho-snemu/
Nicejské vyznanie viery, ktoré recitujeme pri krste, božskej liturgii a niektorých ďalších bohoslužbách, je vlastne verzia, ktorá bola dokončená na druhom ekumenickom koncile, ktorý sa konal v roku 381 v Konštantínopole. Verzia zostavená v Nicei sa končila slovami: „a vo Svätého Ducha.“ https://www.jankrupa.sk/2024/05/13/siedma-nedela-po-pasche-otcov-prveho-nicejskeho-snemu-2/
… Preto pre všetkých svätých, neodlučne patriacich ku Kristovmu telu, dostal Peter ako prvý z apoštolov kľúče od nebeského kráľovstva na zväzovanie a rozväzovanie hriechov a ovládanie tohto búrlivého života (porov. Mt 16,19). A pre všetkých svätých spočinul evanjelista Ján na Kristovej hrudi na získanie toho najintímnejšieho života v najpokojnejšom náručí (porov. Jn 20,20).
Lebo nielen sám Peter, ale celá Cirkev zväzuje a rozväzuje hriechy, a nie iba Ján sám pil zo žriedla Pánovej hrude to, čo potom prýštilo z jeho hlásania o Božom Slove, ktoré bolo na počiatku u Boha (porov. Jn 1,1), i všetko ostatné o Kristovom božstve a o trojici celého božstva vo vynikajúcej jednote. Tieto skutočnosti, na ktoré budeme v onom kráľovstve hľadieť z tváre do tváre, teraz, kým nepríde Pán, môžeme vidieť len nejasne, akoby v zrkadle (porov. 1Kor 13,12). Ale sám Pán rozšíril toto evanjelium po celom svete a dáva z neho piť všetkým svojim, každému podľa jeho schopností. Z Traktátov svätého biskupa Augustína na Jánovo evanjelium, (Tract. 124, 5. 7: CCL 36, 685-687) https://www.verbumdomini.sk/nedela-otcov-nicejskeho-snemu/
Na siedmu nedeľu po Pasche slávi Východná Cirkev Nedeľu otcov prvého ekumenického snemu, teda prvého nicejského. Ide o spomienku na 318 koncilových otcov, ktorí sa zišli r. 325 v Nicei na žiadosť cisára, sv. Konštnatína Veľkého, aby odsúdili herézu arianizmu ako aj iné učenia, ktoré sa napádali jednotu Cirkvi. Ikona Nedele otcov prvého ekumenického koncilu zobrazuje sv. Konštantína spolu s cirkevnými otcami, ktorí sa zúčastnili na koncile a formulovaním Nicejského Vyznania viery potvrdili jednotu viery. Otcovia sú zobrazení držiac text Kréda, nazývaného tiež Symbol viery. https://www.grkatza.sk/vii-nedela-po-pasche-otcov-prveho-nicejskeho-snemu/
O Arianizme o. Paločko https://vieralogicky.sk/ucenie-katolickej-cirkvi-o-kristovi/
Podcast … Veľký Konštantín po celom svete (poslal) ľudské povozy a nosičov, aby zhromaždili Otcov do Nicei a potom tam sám prišiel. A všetkým zhromaždeným predsedal a sám si sadol nie na cisárskom tróne ale na obyčajnom stolci. A keď hovorili o Áriovi, všetci, medzi nimi aj on sám, sa zhodli na anatéme, t. j. kliatbe. Božie slovo od svätých Otcov vyznávalo Syna ako spolupodstatného, rovnako uctievaného a bezpočiatočného s Otcom. ..https://skpodcasty.sk/podcasty/den-so-svatym-a-bozim-slovom/epizoda/16-5-2021-siedma-nedela-po-pasche-otcov-prveho-nicejskeho-snemu-jn-17-1-13/
.. https://grkatba.sk/nedela-svatych-otcov-prveho-prveho-nicejskeho-koncilu/
Tento snem sa konal za cisára Konštantína Veľkého, v dvadsiatom roku jeho vlády, keď prestalo prenasledovanie. On najprv vládol v Ríme, potom ale v slávnom Konštantínopole, pomenovanom podľa neho, ktorý založil. (Snem sa konal) v 5 838-om roku od stvorenia sveta, a odsúdil Ária. Tento Árius sa narodil v Lýbii, prišiel do Alexandrie a keď bol vysvätený za diakona hieromučeníkom Petrom Alexandrijským začal haniť Božieho Syna, o ktorom hovoril, že nebol od vekov, ale pred vekmi získal Božskú dôstojnosť a nazýval ho Božie Slovo a Múdrosť. Podobal sa zlomyseľnému Sabéliovi, ktorý hlásal jednopodstatné a jednoosobné božstvo. Oba prebývali v Otcovi, aj v Synovi aj vo Svätom Duchu. Takto sa rúhajúceho Ária, veľký Peter vylúčil z kňazstva, lebo videl Krista ako dieťa na svätom oltári v roztrhanom rúchu, ktorý mu povedal, že to Árius ho roztrhal… https://grkatpetrova.webnode.sk/triod/
A tento snem (koncil), ktorý bol prvý v dejinách Cirkvi, si pripomína východná Cirkev práve v 7. Nedeľu po Pasche. A je to zároveň nedeľa jednoty Cirkvi. Počúvame totiž v evanjeliu nedele ako Ježiš v svojej veľkňazskej modlitbe prosí o jednotu Cirkvi. Je to zároveň pozvanie pre každého veriaceho, aby odpovedal na otázku, ako sa pričiňuje o jednotu Cirkvi? V svojej farnosti? V svojich spoločenstvách, kde sa nachádza? V svojej rodine? Nejednota je totiž veľkým ohrozením pre Cirkev a pre veriacich aj v dnešnej dobe. https://grkathe.sk/nedele-patdesiatnice/