Verš 10: Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť.
(6. hlas) Pán sa vniesol do nebies, * aby poslal Utešiteľa svetu. * Nebesia pripravili jeho prestol, * oblaky jeho vystupovanie. * Anjeli žasnú, keď vidia nad sebou človeka. * Otec očakáva toho, čo je v jeho lone, * ktorý spolu s ním vždy jestvuje. * Svätý Duch prikazuje všetkým jeho anjelom: * Zdvihnite svoje brány, kniežatá! * Tlieskajte rukami, všetky národy! ** Lebo Kristus vystúpil, kde bol predtým.
Verš 9: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi priazeň prejavíš.
Pán sa vniesol do nebies, * aby poslal Utešiteľa svetu. * Nebesia pripravili jeho prestol, * oblaky jeho vystupovanie. * Anjeli žasnú, keď vidia nad sebou človeka. * Otec očakáva toho, čo je v jeho lone, * ktorý spolu s ním vždy jestvuje. * Svätý Duch prikazuje všetkým jeho anjelom: * Zdvihnite svoje brány, kniežatá! * Tlieskajte rukami, všetky národy! ** Lebo Kristus vystúpil, kde bol predtým.
Žalm 129
Verš 8: Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, vypočuj môj hlas.
Pane, nad tvojím vznášaním sa žasli cherubíni, * keď videli teba, Boha, ako vystupuješ do neba * a pritom na nich spočívaš. * Oslavujeme ťa, lebo dobré je tvoje milosrdenstvo. ** Nech je tebe sláva!
Verš 7: Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.
Pane, nad tvojím vznášaním sa žasli cherubíni, * keď videli teba, Boha, ako vystupuješ do neba * a pritom na nich spočívaš. * Oslavujeme ťa, lebo dobré je tvoje milosrdenstvo. ** Nech je tebe sláva!
Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, * Pane, kto obstojí? * Ale u teba je odpustenie hriechov.
Kriste, sláva žiary Otcovej, * keď vidíme tvoje vznášanie sa na svätých vrchoch, * ospevujeme výzor tvojej tváre svetlu podobný, * klaniame sa tvojim trápeniam, * uctievame tvoje vzkriesenie * a oslavujeme slávne povznesenie. ** Zmiluj sa nad nami!
Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. * Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. * Moja duša dúfa v Pána.
Kriste, sláva žiary Otcovej, * keď vidíme tvoje vznášanie sa na svätých vrchoch, * ospevujeme výzor tvojej tváre svetlu podobný, * klaniame sa tvojim trápeniam, * uctievame tvoje vzkriesenie * a oslavujeme slávne povznesenie. ** Zmiluj sa nad nami!
Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, * nech dúfa Izrael v Pána.
Pane, keď ťa apoštoli videli, * ako sa vznášaš na oblakoch, * ronili slzy, Kriste, Darca života, * plní zármutku nariekali a vraveli: * Vládca, nenechaj nás ako siroty, * veď si nás, svojich služobníkov, miloval * pre milosrdenstvo ako Dobrotivý, * ale ako si nám to prisľúbil, * zošli svojho presvätého Ducha, ** ktorý osvecuje naše duše.
Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.
Pane, keď ťa apoštoli videli, * ako sa vznášaš na oblakoch, * ronili slzy, Kriste, Darca života, * plní zármutku nariekali a vraveli: * Vládca, nenechaj nás ako siroty, * veď si nás, svojich služobníkov, miloval * pre milosrdenstvo ako Dobrotivý, * ale ako si nám to prisľúbil, * zošli svojho presvätého Ducha, ** ktorý osvecuje naše duše.
Žalm 116
Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. * Oslavujte ho, všetci ľudia.
Pane, keď si naplnil tajomstvo plánu, * zobral si svojich učeníkov na vrch Olivový, * vznášal si sa a prešiel si klenbou nebeskou, * hoci si sa predtým kvôli mne a pre mňa stal chudobným. * Keďže si vystúpil tam, odkiaľ si nikdy neodišiel, * zošli svojho Ducha presvätého, ** ktorý osvecuje naše duše.
Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá na veky.
Pane, keď si naplnil tajomstvo plánu, * zobral si svojich učeníkov na vrch Olivový, * vznášal si sa a prešiel si klenbou nebeskou, * hoci si sa predtým kvôli mne a pre mňa stal chudobným. * Keďže si vystúpil tam, odkiaľ si nikdy neodišiel, * zošli svojho Ducha presvätého, ** ktorý osvecuje naše duše.
Sláva i teraz, 6. hlas
Najprv si žil na zemi ako človek, najsladší Ježišu, * hoci si lono Otca nikdy neopustil, * a dnes si sa vzniesol v sláve z vrchu Olivového, * milosrdne si tak povzniesol našu padlú prirodzenosť * a posadil si ju vedľa Otca. * Preto nebeské beztelesné chóry žasli nad divom, * prekvapené a strachom zachvátené velebili tvoju lásku k človeku. * Spolu s nimi aj my na zemi * velebíme tvoje zostúpenie k nám i vystúpenie od nás, * modlíme sa pritom a vravíme: * Učeníkov i Bohorodičku, ktorá ťa porodila, * naplnil si nesmiernou radosťou pri svojom nanebovstúpení, * preto aj nás uznaj za hodných radosti svojich vyvolených, ** na ich príhovor a pre svoje veľké milosrdenstvo.
Čítanie z knihy proroka Izaiáša (2,2 – 3e)
Toto hovorí Pán: „Na konci dní bude upevnený vrch Pánovho domu na temene hôr a vyčnievať bude nad pahorky; i budú sa naň hrnúť všetky národy. Prídu mnohé kmene a povedia: „Hor´ sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi.
Čítanie z knihy proroka Izaiáša (62,10–63,3b.7–9)
Toto hovorí Pán: „Prejdite, prejdite cez brány, chystajte cestu pre ľud, rovnajte, rovnajte chodník, vyzbierajte skaly, vztýčte zástavu k národom! Hľa, Pán oznamuje až do končín zeme: „Povedzte dcére Siona: Hľa, prichádza tvoja spása. Jeho odmena je s ním a jeho odplata pred ním. A budú ich volať Svätý ľud, Pánovi vykúpení. Ty sa však budeš zvať Hľadané, Mesto neopustené. Kto je to, čo prichádza z Edomu, z Bozry v odeve červenom, ten, čo sa skvie vo svojom rúchu, vykračuje v plnej sile?“ „Ja som, ktorý hlásam pravdu, mocný na spásu. Prečo je tvoja šata červená a tvoje rúcho ako šliapača v lise? Lis som šliapal sám a z národov nebol nik pri mne. Milosrdenstvo Pánovo chcem hlásať, Pánovu chvályhodnosť, pre všetko, čo nám Pán urobil, pre veľkú dobrotu k domu Izraela, čo im preukázal vo svojom zľutovaní a v množstve svojej milosti. Veď povedal: „Je to predsa môj ľud, synovia, ktorí nesklamú! – a stal sa im spasiteľom vo všetkom ich súžení. Nie posol ani anjel, ale vyslobodil ich sám. Vo svojej láske a útrpnosti ich sám vykúpil, zdvihol ich a nosil ich po všetky dávne dni.“
Čítanie z knihy proroka Zachariáša (14,1a.4a.8–11)
Toto hovorí Pán: „Prichádza deň Pánov, nohami v ten deň zastane na Olivovej hore, ktorá leží pri Jeruzaleme na východ, a Olivová hora sa rozštiepi na polovice smerom východo–západným na veľmi veľkú dolinu. Polovica hory sa posunie na sever a polovica na juh. V ten deň budú z Jeruzalema vytekať živé vody, polovica do východného mora a polovica do Západného mora; tak to bude v lete i v zime. Pán bude kráľom nad celou zemou. V ten deň bude jedine Pán a jedine jeho meno. Celá krajina sa obráti akoby na rovinu od Gabay po Remon južne od Jeruzalema. Ten bude vyčnievať a bude obývaný na svojom mieste od Benjamínovej brány až po miesto prvej brány, po Rožnú bránu, od veže Hananeel až po Kráľovské lisy. Budú v ňom bývať, kliatby viac nebude a Jeruzalem bude bývať v bezpečí.
Lítijné slohy, 1. hlas
Pane, vystúpil si na nebesia, * odkiaľ si k nám prišiel. * Nenechaj nás teraz sirotami. * Nech tvoj Duch zostúpi a prinesie pokoj svetu. * Ukáž ľuďom skutky svojej moci, * láskyplný Pane.
Vystúpil si, Kriste, k svojmu Otcovi, čo nemá počiatok, * hoci si jeho neopísateľné lono neopustil * a sily nič nedodali k trojsvätej chvále, * ale aj potom, ako si sa stal človekom, * poznali ťa, Pane, ako jednorodeného Otcovho. ** Podľa množstva svojho zľutovania zmiluj sa nad nami.
(4. hlas) Keď si prišiel, Kriste, na horu Olivovú * splniť blahovôľu Otcovu, * užasli nebeskí anjeli * a zmeraveli tí, na dne priepasti. * Učeníci predstúpili s radosťou a bázňou, * veď si im povedal, že sa ti trón pripravuje * a čaká na teba v oblakoch. * Nebo vyjavilo dobrotu tým, že otvorilo brány. * Zem vyjavuje tajomstvá, * lebo dáva poznať, že Adam zišiel, ale aj vystúpil. * Nohy sa dvíhajú od zeme, práve tak aj ruky, * ústa srdečne žehnajú, tak možno počuť, * oblak ťa vyzdvihuje a nebo do vnútra prijíma. * Čo za veľké a preslávne dielo si urobil, Pane, * pre spásu našich duší.
Keď si vyšiel na Olivový vrch, Kriste, * aby si uskutočnil, čo sa Otcovi páči, * nebeskí anjeli žasli * a tí, čo boli pod zemou, sa preľakli. * Stáli tam učeníci s radosťou i chvením, * lebo si im vravel, * že sa chystá prestol, čakajúci nad oblakmi. * Nebo otvorilo brány a zjavovalo dobrotu. * Zem odkrýva poklady, keď spoznáva * Adamovo zostúpenie a opätovné vystúpenie. * Vznášali sa však chodidlá i ruky, * ústa veľmi dobrorečili, až to bolo počuť, * oblak ťa podoberal, nebo ťa dovnútra prijalo. * Toto veľké a neuveriteľné dielo, Pane, ** vykonal si na spásu našich duší.
Sám, Bože, si obnovil Adamovu prirodzenosť, * ktorá zostúpila do najspodnejších končín zeme * a dnes si ju vydvihol nad každé kniežatstvo i mocnosť. * Keďže si ju miloval, pri sebe si ju posadil, * keďže si sa nad ňou zmiloval, so sebou si ju zjednotil, * keďže si ju zjednotil, spolu s ňou si trpel, * hoci si nemohol trpieť, s ňou si trpel a so sebou si ju oslávil. * No beztelesní vraveli: * Ktože je ten vzhľadný muž? * Nielen človek, ale Boh i človek, zjednotene a zjavne. * Preto užasnutí anjeli * vznášali sa v rúchach okolo učeníkov, * iní však stáli a volali: * Mužovia galilejskí, ten, čo od vás odišiel, * tento Ježiš, je Boh i človek. * Bohočlovek znova príde ako sudca živých i mŕtvych. * Veriacim daruje odpustenie hriechov ** a veľké milosrdenstvo.
Keď si sa vznášal v sláve, Kriste Bože, * za pohľadu učeníkov, * oblaky ťa podoberali s telom, * nebeské brány sa zdvihli, * chór anjelov sa veselo radoval * a nadpozemské sily volali: * Zdvihnite, kniežatá, svoje brány a vstúpi kráľ slávy! * Učeníci sa čudovali a vraveli: * Neopúšťaj nás, dobrý Pastier, * ale pošli nám svojho presvätého Ducha, * čo bude usmerňovať a upevňovať, ** osvecovať a posväcovať naše duše.
Sláva i teraz, 4. hlas
Pane, keď si ako Dobrý naplnil tajomstvo, * ukryté od vekov i od rodov, * na Olivový vrch si prišiel so svojimi učeníkmi. * Mal si tam Rodičku seba, * Tvorcu a Pôvodcu všetkého. * Veď tej, čo pri tvojom trápení matersky prevýšila bolesťou všetkých, * bolo treba okúsiť aj nesmiernu radosť zo slávy tvojho tela, * na ktorej máme aj my podiel * a oslavujeme tvoje milosrdenstvo, Vládca, ** čo k nám prišlo skrze tvoje vystúpenie.
Veršové slohy, 2. hlas
Dobrovoľne si prišiel na svet. * Podľa vlastnej vôle si sa zjavil ľuďom. * Trpel si v ľudskom tele, Bože náš. * Vstal si z mŕtvych ako víťaz nad smrťou. * A keď si na zemi všetko splnil, * slávne si vstúpil na nebesia. * Poslal si nám Svätého Ducha, * aby sme ospevovali tvoje božstvo.
Verš: Tlieskajte rukami, všetky národy, * jasajte Bohu hlasom radostným.
Keď si, Kriste, prichádzal z Olivovej hory, * vítali ťa nebeské mocnosti. * Žasli nad tvojou slávou a navzájom sa pýtali: * „Ktože je ten, čo prichádza?“ * Druhí im odpovedali: * „To je mocný Vládca, * neprekonateľný v boji, * skutočný Kráľ slávy.“ * „A prečo má červené rúcho?“ * „Lebo prichádza z boja, v ktorom prelieval krv svojho tela.“ * Potom si, Pane, zasadol po pravici Otcovej velebnosti * a zoslal si nám svojho Svätého Ducha, * aby nám pomáhal a spasil naše duše.
Verš: Za jasotu vystupuje Boh, * Pán vystupuje za hlaholu poľnice.
Kriste Bože, vzniesol si sa z Olivovej hory * pred zrakmi svojich učeníkov * a slávne si vystupoval k nebesiam. * Zasadol si po pravici Otcovej. * Všetkých nás si naplnil milosťami. * Zoslal si nám Ducha Svätého, * aby nás v dobrom utvrdzoval a posväcoval * a osvietil naše duše.
Sláva i teraz, 6. hlas
Boh za jasotu vystúpil, * Pán za hlaholu poľnice, * aby pozdvihol padlý obraz Adamov * a zoslaním Svätého Ducha posvätil naše duše.
Tropár, 4. hlas Kriste Bože, slávne si vstúpil do nebies – a naplnil si radosťou svojich učeníkov, – lebo ako svoj požehnaný dar – prisľúbil si im Svätého Ducha. – Veď ty si Syn Boží – a Vykupiteľ sveta.
Kondák, 6. hlas Splnil si svoje poslanie na zemi – a zjednotil si ľudí s nebešťanmi, Kriste. – Slávne si vystúpil na nebesá. – Ale nás si neopustil. – Ostal si s nami, čo ťa milujeme, ako si sľúbil: – „Ja som s vami! Kto teda proti vám!?“
Prokimen, 7. hlas
Bože, vznes sa nad nebesá. – A tvoja sláva nech sa skveje po celej zemi.**
Verš: Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce; budem ti spievať a hrať.
Aleluja, 2. hlas
Verš: Za jasotu vystupuje Boh, Pán vystupuje za hlaholu poľnice.
Verš: Tlieskajte rukami, všetky národy, jasajte Bohu hlasom radostným.
Namiesto Dôstojné
Zvelebuj, moja duša, Krista, Darcu života, – ktorý sa vzniesol od zeme k nebesiam.
Irmos, 5. hlas
Matka Božia, – ty si vyvýšená nad všetko pomyslenie. – Ty si v čase zázračne porodila večného Boha. – My veriaci, ťa jednomyseľne oslavujeme.
Zdroj: www.casoslov.sk