Ďalšie myšlienky – 24. nedeľa po Päťdesiatnici – Lukáš 66. začalo- Lk 12, 16 – 21

o. Vojtech Kodet https://vojtechkodet.cz/prednasky-a-kazani/k-poslechu/kazani/ci-bude-to-co-jsi-nashromazdil (http://karmel.d1net.cz/data/kazani/18.%20ne%20C%202022.mp3) a

https://vojtechkodet.cz/prednasky-a-kazani/k-poslechu/kazani/2013-kazani-18-nedele-v-mezidobi-c-v-kostelnim-vydri (http://karmel.d1net.cz/data/kazani/2013-18-nedele-v-mezidobi-kostelni-vydri.mp3)

o. Peter Kačur https://www.youtube.com/watch?v=Qbd_hodmoBw

Ľudia si nechávajú nahovoriť týmto svetom, že dostatočne zabezpečení sú vtedy, keď majú bohatstvo. Celý svet sa nám snaží nahovoriť, že v tomto živote si môže byť istý iba ten, kto nahromadí veľké bohatstvo. Viera v bohatstvo sa tak pre mnohých stáva náhradou za dôveru v Boha. Bohatstvo je veľkým božstvom súčasnosti. Jemu vzdávajú mnohí, ba možno väčšina ľudskej populácie inštinktívnu poctu. Šťastie merajú majetkom a podľa veľkosti bohatstva sa vzdáva aj úcta ľuďom. Vyplýva to z presvedčenia, že bohatstvom možno dosiahnuť všetko. Bohatstvo je teda naozaj jednou z modiel súčasnosti. https://kazatel.frantiskani.sk/kazen/18-nedela-cez-rok-c-lk-12-13-21/

Do tejto jeho šťastnej a zabezpečenej budúcnosti, ktorú si pripravuje, vstupuje niečo hrozné. Niečo nečakané. Nejakí Boží poslovia prídu požiadať jeho dušu. A v tej chvíli sa veľká cena celého jeho vlastníctva devalvuje. Pre jeho budúcnosť. On je označený tvrdým slovom blázon. Ten človek zabudol na iný druh bohatstva, ktorý by nestratil hodnotu ani pri jeho smrti. Zabudol si ukladať na nebeský účet.

Aj keď bol bohatý, pred Bohom nemal nič. Keď mu pole prinieslo veľkú úrodu, mohol si povedať: Rozdelím sa s tými, ktorí majú málo; s tými, ktorí pracujú na mojich poliach, a s ich rodinami. A tým by si vkladal na nebeský účet, ktorý platí pred Bohom. Takto by prejavil dobro a lásku a začal by bohatnúť aj pred Bohom. https://www.katolickenoviny.sk/duchovna-obnova/category/duchovna-obnova/article/chamtivost-je-zdrojom-nestastia.xhtml

o. Martin Pavúk
Jeden starší pán si spomínal na príhodu zo svojej dediny. Žil tam muž, ktorý celý život pracoval. Neustále niečo opravoval, prestavoval, zabezpečoval. Keď za ním prišli deti alebo manželka, odpovedal: „Teraz nemám čas, ešte toto musím dokončiť. Potom… potom bude čas.“ Roky ubiehali, deti vyrástli a on stále budoval a budoval. Keď už bol starý a chorý, zavolal si svojho syna a túžil sa s ním porozprávať a byť s ním. Syn, bez zlého úmyslu, mu povedal tie isté slová: „Ocko, teraz nemám čas. Ešte musím dokončiť prácu.“ Vtedy muž pochopil, že celý život hromadil mnoho vecí, ale tak málo času venoval tým, ktorých miloval. A to, do čoho najmenej investoval, sa mu tiež nevrátilo. … A tento evanjeliový príbeh je dôležitý aj dnes. Mnohí z nás utekáme od jednej povinnosti k druhej, chceme mať istotu, chceme mať pokoj, chceme mať dosť. A niekedy pritom prehliadneme tých, ktorí sú vedľa nás. Často odkladáme lásku na „potom“, odpustenie na „raz“, modlitbu na „keď bude chvíľa“. A Ježiš nám jemne pripomína: život sa žije dnes. Nie zajtra, nie o rok. Dnes máme milovať, dnes venovať čas, dnes si nájsť chvíľu na Boha. Pretože dnešok je istý, zajtrajšok nie.

Keď Ježiš hovorí: „Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život,“ nechce nás vystrašiť. Chce nás zbaviť ilúzií. Chce nás zbaviť strachu, ktorým si držíme veci, akoby boli večné. Chce, aby sme si uvedomili, že pred Bohom nemá cenu to, čo sme nazbierali, ale to, čo sme darovali. Pred Bohom neobstojí veľká sýpka, ale veľké srdce. https://grkatnr.sk/homilie/lk-12-16-21-7/

Druhým posolstvom podobenstva o bohatom človeku je skutočnosť, že Boh nás nepožehnáva preto, aby sme si hromadili svoje bohatstvo pre seba. Sme požehnaní, aby sme budovali Božie kráľovstvo. V žalme 62 čítame, že ak sa naše bohatstvo zväčšuje, nemáme naň upínať svoje srdce (por. Ž 62, 10). A kniha prísloví zase hovorí, že si máme ctiť Boha prvotinami svojho prírastku (por. Prís. 3, 9-10).

Pointa príbehu je teda jasná; ak si Boha ctíme darmi, čo nám dal a užívame ich pre svoje dobro a dobro iných, oslavujeme ho svojím životom a ostávame v otvorenom postoji lásky a slobody voči nemu, tak sa Jeho požehnanie v našom živote rozmnožuje. https://grkatnr.sk/homilie/lk-12-16-21-6/

Bratia a sestry, z dnešného evanjelia ma najviac udivuje  boháč a jeho hrozná samota. Je to čosi mimoriadne smutné. Nikto nie je taký osamelý, ako ten človek obklopený svojim bohatstvom.

Rozpráva sa s číslami. Sám sa stáva číslom, peňaženkou. Už nie je človekom. Bohatstvo nie je pre neho nástrojom komunikácie s inými. Peniaze pre neho už nie sú prostriedkom k cieľu, ale stávajú sa cieľom samotným, pre ktorý obetuje všetko. Musím povedať, že tento človek je väzňom. Môže nanovo dokola budovať svoje sýpky, ale už sa mu nepodarí z nich vyjsť. Je to uzatvorený človek. Nemá budúcnosti, hoci sa mu zdá, že sa zabezpečil na mnoho rokov…

Starodávni básnici hovoria v báji o istom Midasovi, ktorý veľmi túžil po bohatstve. Stále prosil bohov, aby sa všetko, čoho sa dotkne, premenilo za zlato, Bohovia vyslyšali tohto nespokojného človeka, a on sa prenáramne tešil, keď sa mu pod rukami všetko menilo na zlato. Dotkol sa drevenej paličky a ona sa premenila na zlatú. Dotkol sa noža, premenil sa mu na zlatý. Tak i vidlička, lyžička, tanier i misa. Až podskakoval od radosti nad toľkým zlatom. Potom sa ale dotkol chleba, aby si odlomil a najedol sa. Ale nemohol, lebo i ten sa premenil na zlato. Dotkol sa mäsa, potom ovocia, ale všetko sa zmenilo na zlato. Midas pochopil, že zomrie od hladu, lebo nič sa nezmenilo na tom, že zlato sa jesť nedá. https://grkatnr.sk/homilie/lk-12-16-21-5/

Vzťah k dočasným veciam, a zvlášť k veciam dedičstva je ukazovateľom múdrosti človeka i ukazovateľom poriadku panujúceho v jeho rodine. Ak sa súrodenci hádajú o to, čo majú zdediť, tak o múdrosti nieto reči. Rodičia, keď píšu testament, robia poslednú skúšku z výchovy. V reakcii ich detí sa totiž ukazuje celé ovocie ich rodičovskej námahy – múdrosť i láska alebo ich povrchnosť a nenávisť. Múdre a pokojné vysporiadanie majetkových záležitostí nám dovoľuje dôverovať tým, ktorí slobodným spôsobom, zameraní na zhodu, pristupujú k dedeniu majetku. Žiadostivosť je totiž akýmsi veľkým i temným tajomstvom ľudského srdca. Zaslepená žiadostivosť vlastniť dokáže zničiť seba i blízkych, len preto, aby človek „mal“… https://grkatnr.sk/homilie/lk-12-16-21-4/

Viedenský vedec prof. Koenig v centre biologických výskumov viedol experiment na skupine volaviek, ktorý spočíval v tom, že dodával vtákom nadmerné množstvo potravy – nemuseli ju hľadať, teda zleniveli. Po istom čase rodinný život bielych vtákov podľahol úplnému rozkladu. Dokonca aj ich sexuálny život nadobúdal groteskné rozmery. Rodičovské páry, ktoré v obyčajných podmienkach žili v monogamnom zväzku, sa teraz dopúšťali manželskej „nevery“. Objavila sa  polygamia, násilie a spory. Dokrvavené, špinavé vtáky šliapali po vajíčkach v hniezdach a zabíjali potomstvo. Mladé vtáky sa nenaučili žiť samostatne a keď sa nové pokolenie dočkalo potomstva, nebolo v stave ho vychovať. „Starí rodičia“ museli súčasne kŕmiť deti i vnukov… Je pre nás dôležité, aby sme ostali slobodní a nezabúdali, že jediná sloboda sa dosahuje službou Bohu: „Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone! (Lk 16,13). Žiaľ, niekedy máme takú tendenciu, že zabudneme na Darcu a začneme viac milovať darované veci a človek hlúpy alebo chamtivý (Ježiš v evanjeliu chamtivca nazval hlupákom) to robí presne tak. Veci, ktoré majú hodnotu samy v sebe, vymieňa za veci, ktoré majú hodnotu len ako nástroj. Je schopný obetovať veci dôležité za získanie vecí, ktoré dôležité nie sú. Obetovať vzťah, priateľstvo, dušu, domov za veci, ktoré majú pochybnú hodnotu už od svojho počiatku.  A práve pred týmto nás Pán Ježiš vystríhal – pretože každá služba mamone človeka zotročuje a oberá ho o možnosť rásť, formovať sa a dosiahnuť jednotu s Bohom a s blížnymi v Božom kráľovstve. Chamtivý človek však na túto pravdu často zabúda.https://grkatnr.sk/homilie/lk-12-16-21-3/

Aby sme však lepšie odhalili falošných prorokov, musíme si všimnúť ich heslá. Typické heslo falošných prorokov vyšlo z úst boháča z evanjelia: „Potom si povedal: „Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie, a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!” (Lk 12, 18).

Spomínaný boháč sa nestaral o nič iné, len o bohatstvo.

Uvedené heslo opakujú falošní proroci aj dnes v rôznych obmenách: „Jedz, pi, užívaj si svet!“ „Čo máš z tohto života? Iba to, čo zješ a vypiješ.“ „Načo ti treba chodievať do chrámu? Čo ti tam dajú?“ „Mojím bohom je moja peňaženka!“ Spomínaní falošní proroci však nechcú byť až takí primitívni, preto tvrdia: „Je vedecky dokázané, že Boha niet, že človek nemá nesmrteľnú dušu – všetko končí smrťou človeka.“ https://grkatnr.sk/homilie/lk-12-16-21-2/

Istá poviedka hovorí, že bohatý človek mal troch priateľov. Prvého mal rád a často ho u seba hostil, druhého si vážil a priatelil sa s ním, tretieho podceňoval.

Keď sa tento boháč súdil, tak prosil o pomoc svojich priateľov. Prvý povedal, že nemôže prísť, aby ho bránil. Druhý ho odprevadil k bránam súdu a odišiel. Tretí ho bránil pred súdom a vďaka nemu súd vyhral.

Poučenie, aké si môžeme z tejto poviedky zobrať, je nasledujúce: Prvý priateľ, to sú pozemské bohatstvá. Treba ich po smrti zanechať a nič nám nepomôžu. Druhý priateľ, to sú príbuzní, priatelia, známi. Idú iba na cintorín a vracajú sa. Tretí priateľ, to sú dobré skutky, ktoré idú s nami na Boží súd a bránia nás. … Keby tieto poklady nezhromažďoval výlučne pre seba, pre svoje užívanie, ale s myšlienkou na iných, zvlášť núdznych, stal by sa „bohatý pred Bohom“. Keby povedal: postavím sýpky a uložím v nich svoju bohatú úrodu, a potom počas mnoho rokov nielen ja sám, ale aj iní moji blížni budú môcť využiť ich bohatstvo, bolo by všetko v poriadku. Tak to kedysi robil v Egypte Jozef, ktorého obratia predali do otroctva. Preto mu Boh žehnal, keď napĺňal sýpky obilím. Boháč, keby pozrel na sýpky, ktoré by slúžili chudobným, odchádzal by pokojný z tejto zeme. https://grkatnr.sk/homilie/lk-12-16-21/

o. Ján Adamus: Vo Svätom písme je 37 podobenstiev a 13 Ježiš venuje peniazom a majetku, čo sa môže zdať ako paradox, lebo je to viac ako podobenstiev o modlitbe a večnosti. Ježiš nimi hovorí, aby si človek uvedomil, že na druhý svet si nezoberie ani peniaze, ani krásu, ani moc, ani slávu, a teda všetky veci uložené na tomto konte, nechá na zemi. A naopak, chce povedať, že si berie iba vklad, ktorý má uložený na konte v Božej banke. Je to predovšetkým láska a obetavosť, ktorá koná nezištne a nečaká odmenu. Ktorý lakomec oplýva týmito vlastnosťami, keď vidí iba seba a svoje peniaze? Ježiš nás upozorňuje na hodnoty v našom živote a žiada, aby sme si vedeli vypracovať správny rebríček životných hodnôt. Dovoľuje nám vlastniť majetok, túžiť po sláve a po úspechoch, ale nám prikazuje, aby sme ich správne užívali a nedovolili, aby nám zaslepili oči pri pohľade na iných.

… Zapamätajme si, že
– za peniaze si môžeme kúpiť zábavu, ale nie šťastie;
– knihy, ale nie múdrosť;
– dom, ale nie domov;
– lieky, ale nie zdravie;
– prepych, ale nie lásku;
– kríž, ale nie Spasiteľa… https://www.trojica.sk/kazne/2013c/18-nedela-cez-rok

nn https://www.verbumdomini.sk/18-nedela-rok-c-slovo-k-evanjeliu-lk-1213-21/