Ďalšie myšlienky – Nedeľa o Zachejovi – Lukáš 94. začalo – radové Lk 19, 1-10

Homília Svätého Otca Františka pri záverečnej omši SDM 2016 v Krakove: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160731002

… Skúsme dať tieto skutočnosti do súvisu s evanjeliom nedele o Zachejovi. (Lk 19, 1-10) Tiež sme počuli o istom druhu „zemetrasenia“. Bolo to zemetrasenie, ktoré postihlo „chudobného“ mýtnika Zacheja. Áno, tento mýtnik, hoci mal veľa peňazí, predsa bol chudobný. Trpel nedostatkom dobrých vzťahov, priateľov, uznania a zrejme trpel aj veľkou vnútornou prázdnotou. A práve táto situácia ho pritlačí natoľko, že je ochotný vyliezť na strom. A tu zažíva svoje „zemetrasenie“. „Epicentrom“ tohto zemetrasenia je Ježiš Kristus. Neurobí naoko nič zvláštne. Len povie Zachejovi jednu vetu:  „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ (Lk 19, 5). A práve táto veta „otriasla“ Zachejovým svetom. Zachej dostáva oveľa viac ako čakal. On len „zatúžil vidieť Ježiša…“ (Lk 19, 3a) Lenže Ježiš Kristus zatúžil byť hosťom v Jeho dome. A čo bolo výsledkom tohto „zemetrasenia“ v Zachejovom živote? „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne“ (Lk 19, 8).
… Možno si niektorí povieme: „Mňa sa Zachejov príbeh netýka, mňa to jeho zemetrasenie nezasiahlo. Veď ja nie som bohatý, nekradnem nepodvádzam.“ Bola by ale veľká škoda, keby ma nezasiahol ani najmenší „otras“. Lebo Boh prichádza aj dnes, aby zatriasol nejakým mojím hriechom alebo mojou istotou. Niečím, na čom možno staviam svoj život. A má pre mňa jednu vetu: „Poď rýchlo dolu, opusť svoj vzdušný zámok, lebo dnes chcem ja byť v tvojom srdci.“ Toto je to „zemetrasenie“ Božej lásky. https://www.grkatba.sk/homilia-na-32-nedeu-po-paedesiatnici-o-zachejovi-17-januar-2010/

P. Vojtěch Kodet ThD. O.Carm: karmel.d1net.cz/data/havelnice/Havelnice%2011.11.19.mp3
(vojtechkodet.cz/prednasky-a-kazani/k-poslechu/havelnice/zachraneny-zacheus)
Brno 2013: vojtechkodet.cz/prednasky-a-kazani/videa/jezis-zacheus-a-my

o. Róbert Jáger: … Oproti tomu kresťania vydávajú svedectvo o Bohu, ktorý prichádza k človeku, hľadá ho, aby ho zachránil. Nie človek si vytvára boha, ale Boh sa k nemu skláňa. Ježiš išiel cez Jericho a obrátil sa k Zachejovi. K človeku, ktorým všetci pohŕdali – nie pre jeho malú postavu, ale kvôli jeho skorumpovanému a egoistickému srdcu – aby vošiel k nemu. Dáva mu ponuku a Zachej ponuku prijíma. Toto stretnutie prichádzajúceho a ponúkajúceho Boha na strane jednej a prijímajúceho Zacheja na strane druhej je začiatok zmeny. Zmeny, ktorú kresťan nazve, podľa vzoru svojho Učiteľa, spásou. Toto stretnutie pretvorí Zacheja natoľko, že reštrukturalizuje svoje myslenie, postoje, hodnoty a kroky. A hneď koná: z vďačnosti chce napraviť krivdy, ktorých sa dopustil, a chce byť zároveň veľkodušný (v. 8) …. https://www.verbumdomini.sk/nedela-o-zachejovi-lk-191-10/

o. Róbert Jáger: … Niekedy sami nevnímame svoju hodnotu, svoju veľkosť, lebo nikdy nikto nám nepoďakoval, nepochválil…. Tento pocit nízkosti paralyzuje a zabíja. Tlačí človeka k zemi a ťažko, ak vôbec, dokáže dvihnúť hlavu, aby pozeral k obzorom. V duchovnej sfére nás drží v dostatočnej vzdialenosti od Ježiša, lebo sa nepovažujeme za hodných.
Naša identita však je už daná. Voláme sa Božími deťmi a nimi aj skutočne sme! (1Jn 3,1) Sme stvorení na Boží obraz a sme vykúpení Kristovou smrťou a vzkriesením. Stali sme sa synmi a dcérami Boha, ktorého smieme osloviť Otec. Stali sme sa spoludedičmi Krista, ako nám to pripomína apoštol Pavol v liste Galaťanom (4,4-7).
Tí, čo sú pokrstení, Krista si obliekli (Gal 3,27). A to už nie je žiadna nízkosť. Naša duchovná postava nie je nízka! Nie sme hocikto, ale sme deťmi Boha!!! ….https://www.verbumdomini.sk/zachejova-nedela-lk-191-10-2/

o. Martin Pavuk: Vo filme Divoký Západ je scéna, kde mladý vojak, bol už niekoľkokrát prichytený v opitom stave.
Keď ho priviedli pred komisiu, plukovník, ktorý ju viedol, sa spýtal vinníka: „Čo mám s tebou robiť? Už koľkokrát si bol prichytený v opitom stave počas služby a vždy si bol za to potrestaný. Teraz už skutočne neviem, čo mám s tebou robiť?“
„Môžem prekontrolovať záznamy tohto vojaka?“ – spýtal sa mladý kapitán. Plukovník mu to dovolil. Po rýchlom preštudovaní faktov, kapitán oznámil: „Iba jedno sme nevyskúšali v prípade tohto vojaka. Nikdy sme sa mu nepokúsili odpustiť“. Po niekoľkých minútach porady, plukovník sa obrátil na obvineného a hovorí: „Už mnohokrát si bol potrestaný za opilstvo, v tomto prípade som sa rozhodol vymazať všetky tvoje predchádzajúce priestupky a odpustiť ti. Si voľný“.
Vinník, skryl svoju tvár do dlaní a opustil miestnosť. Od toho momentu sa stal úplne iným človekom. Nielenže prestal piť, ale bol aj jedným z najlepších vojakov.
Táto udalosť nás dobre uvádza do dnešného Evanjelia. Podobne totiž, ako ten vojak sa stal úplne iným človekom vo chvíli, keď mu boli odpustené jeho previnenia, tak aj Zachej sa stal iným človekom vo chvíli, keď mu Kristus odpustil jeho hriechy. https://grkatnr.sk/homilie/lk-19-1-10/

o. Martin Pavuk: Bratia a sestry. Nie je ľahké sa aspoň minimálne podeliť o svoj majetok s blížnymi – a už vôbec nie tak štedro, ako to urobil Zachej. Ilustruje to anekdota, ktorú povedal Haering talianskej reportérke z „Famiglia Cristiana“.
V Indii istý muž zaangažovaný v spoločenskej práci sa pýta svojho priateľa: „Keby si mal dva domy, čo by si urobil?“. „Jeden by som si nechal pre seba, a druhý by som dal chudobným“. „A keby si mal dve kravy, čo by si s nimi urobil?“ – pýta sa ďalej svojho priateľa. Nasledovala identická odpoveď: „Jedna by bola pre mňa, druhú by som dal chudobným“. „A keby si mal dve sliepky?“ – zaznela tretia otázka. „Obidve by som si nechal pre seba“ – dostal odpoveď. „A prečo?“. „Lebo tie dve sliepky skutočne mám “…
My sa asi tiež viac podobáme tomuto Indovi s dvoma sliepkami, než Zachejovi, ktorý neváhal rozdať polovicu svojho majetku a i keď sa vždy neobohacoval iba pomocou nečestných prostriedkov, po stretnutí s Kristom, sa rozhodol radikálne zmeniť svoj život a hovorí: …ak som niekomu ukrivdil, vrátim štvornásobne (Lk 19, 8). Zadosťučinenie blížnemu i Bohu je jednou z podmienok sviatosti pokánia. Zachej dovolil, aby Ježiš jeho život zmenil… https://grkatnr.sk/homilie/lk-19-1-10-2/

Postavu Zacheja nám predstavuje druhý verš úryvku. Okrem jeho mena sa dozvedáme, že „bol hlavným mýtnikom a bol bohatý“ (Lk 19,2). Meno Zachej môže mať dvojaký význam: „čistý, nevinný“; alebo, ak ide o skratku mena Zachariáš: „Boh pamätá“. Zrejme prezrádza jeho židovský pôvod – meno sa spomína i v Starom zákone v Druhej knihe Machabejcov (10,19). Označenie „hlavný mýtnik“ je ojedinelé v Novom zákone. Vyjadruje významné postavenie, ktoré mal Zachej medzi ostatnými kolegami, ktorých povolanie bolo vo všeobecnosti nenávidené. Okrem toho, že vyberali dane, boli symbolom vnútenej moci Ríma. Mýtnici boli preto v očiach ľudí automaticky považovaní za hriešnikov a tým pádom vylúčených z účasti na spáse. A hoci v evanjeliu sú mýtnici vykreslení v pomerne priaznivom svetle, lebo odpovedajú na pozvanie k obráteniu (porov. Mt 21,31), zdá sa, že v prípade Zacheja je problém ešte iný: bol bohatý. Práve Lukášovo evanjelium zdôrazňuje, že majetky sú prekážkou na ceste spásy (porov. 18,24). A tak navonok sa Zachej zdá ako beznádejný prípad, vylúčený v každom ohľade zo spásy – zo strany Zákona pretože bol mýtnik, z pohľadu evanjelia lebo bol bohatý. …
Zachej sa nenecháva odradiť ťažkosťami; dáva sa viesť túžbou. Je tak naliehavá, že beží a podniká prvý nečakaný krok: napriek svoju veku a postaveniu sa nehanbí vyliezť na strom (porov. 19,4). Nemal veľmi na výber. Na terasu domu vyjsť nemohol. Nik by vo svojom dome neprijal nečistého hriešnika. Drevo stromu, na ktorý vystupuje Zachej, sa stáva hlbokým predobrazom dreva kríža, stromu života, ktorý prijíma všetkých a nesie hriechy všetkých. Je drevom krajnej pokory a vydanosti. Prvý človek, Adam, ktorého povolaním bolo byť podobným Bohu, si zmýlil strom – zvolil si moc, ktorá ho oslepila. Keď si uvedomil svoje zlyhanie, schoval sa medzi stromami záhrady, aby ho Boh nevidel (porov. Gn 3). I Zachej sa ukryl v korune stromu – ale preto, aby videl. Zvolil si strom života, strom skutočného poznania, ktorý mu umožní „vidieť“ to jediné dobro, v ktorom niet nijakého zla: Ježiša, ktorý prechádza a napĺňa Boží plán spásy. Uvidí svojho Pána. ….
Záverečná Ježišova veta: „Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo“ (v.10) je kľúčom nielen k nášmu úryvku, ale k celému poslaniu Božieho Syna na zemi. Celé Písmo hovorí o Bohu, ktorý hľadá človeka (a evanjelista to krásne zobrazil na podobenstvách v 15. kapitole – o hľadaní stratenej ovce, stratenej drachmy i strateného syna). Vo výraze „Syn človeka prišiel hľadať…“ používa Lukáš to isté sloveso „hľadať“ [gr. zéteō] ako na začiatku v prípade Zacheja, ktorý „túžil“ – doslova „hľadal“ Ježiša. Boh nachádza toho, kto ho hľadá. Hľadá ho však len ten, kto už bol istým spôsobom Ním nájdený a komu uzdravil zrak ako slepcovi, aby mohol po ňom túžiť. Hľadajúci spoznáva, že je už nájdený a zachránený. Svätý arský farár to vyjadril slovami: „Nie hriešnik sa vracia k Bohu, aby ho prosil o odpustenie; ale Boh beží za hriešnikom a obracia ho k sebe.“ Iniciatíva spásy vychádza vždy od Pána. https://www.abuba.sk/abuba/node/187

31. nedeľa cez rok “C” – (Lk 19,1-10): … Písmo sväté hovorí, že dve skutočnosti zabraňovali Zachejovi, aby sa mohol stretnúť s Kristom. Prvou skutočnosťou bol zástup, ktorý bol okolo Ježiša. Zástup ľudí, ktorí sa už s Kristom stretli a nasledovali ho, bránil Zachejovi stretnúť sa s Kristom, lebo Zachej bol v ich očiach veľký hriešnik. A druhou príčinou bola jeho malá postava. Preto sa rozhodol vyliezť na strom. Aby sme lepšie pochopili, čo Zachej urobil, musíme si uvedomiť, že jeho postavenie bolo aspoň tak významné ako postavenie nejakého ministra. Keď sa Zachej rozhodol vyšplhať na strom, bolo to, ako keby sa nejaký minister, kvôli stretnutiu s pápežom, vyšplhal na strom. O tom by písali všetky noviny. Koľko pokory musel v sebe Zachej mať, keď sa rozhodol stretnúť sa s Ježišom i za cenu toho, že si všetci budú ukazovať prstom na čelo. Povedia, že sa Zachej zbláznil. Ale Zachej veľmi túžil po stretnutí s Kristom. Zaujímavé hriešnik Zachej až bytostne cítil, že Ježiš je jeho Spasiteľ a ľudia v okolí chrámu to nevycítili, prečo?… https://kazatel.frantiskani.sk/kazen/31-nedela-c-lk-191-10/

… P. Jozef Augustín, SJ vo svojich duchovných cvičeniach, odvolávajúc sa na skúsenosť sv. Ignáca hovorí: „Podstatou duchovného života sú – z našej ľudskej stránky – hlboké priania a túžby. Pokiaľ by sa na nám týchto hlbokých túžob a prianí nedostávalo, nemohli by sme viesť ani skutočný duchovný život. Pred každou modlitbou sa teda pýtajme, akými prianiami sa naša modlitba riadi. Naše modlitebné stretnutia s Bohom, sú často povrchné, pretože nie sú v prvej rade motivované hlbokými túžbami, ale predovšetkým pocitom povinnosti, viny, strachu alebo ľudskými ohľadmi.“
Máme sa pred modlitbou sami seba pýtať: „Čo chcem, po čom túžim? O čo mi skutočne ide? Prečo sa púšťam do modlitby?“ Ak budem môcť konštatovať, že podobne ako Zachej z dnešného evanjelia, chcem vidieť Ježiša, On určite príde, ale nie preto, lebo som bezhriešny, ale práve preto, že som až po uši ponorený v hriechoch a neviem si s nimi rady, ale hlavne preto, že po ňom túžim. Samozrejme z evanjelia musíme pochopiť, že Ježiš miloval Zacheja, ešte keď bol hriešny. Zachej nevedel so svojím pobabraným životom urobiť absolútne nič pozitívne, kým sa s Kristom nestretol, kým Kristus nevošiel do jeho domu. To čo ho predurčilo ku stretnutiu s Kristom , bola jeho veľká túžba. Možno, keby sme tam boli aj my, možno by sme sa z neho prvý smiali a ukazovali na neho prstom: „Taký zámožný človek a lezie na strom kvôli Ježišovi!“ Viete koľko v ňom bolo asi prázdnoty, smútku, zranení a nešťastia, keď sa rozhodol, že on vrchný colník polezie na strom, aby videl Ježiša? Možno mal v srdci ešte inú veľkú túžbu, možno tým chcel docieliť, aby si ho Ježiš všimol. Aby si Ježiš všimol Zacheja, malého človeka, ale veľkého hriešnika a chudáka. Evanjelista hovorí: „Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho videl, lebo práve tade mal ísť.“ …. https://kazatel.frantiskani.sk/kazen/na-sviatok-posvatenia-chramu/

p. Ján Adamus:  Z evanjelií poznáme ešte jedného muža, ktorý túžil vidieť Ježiša, ale nepocítil takú radosť, ako Zachej. Bol to Herodes. Aj on bol zvedavý a dúfal, že pred kráľom Ježiš urobí aj dajaký zázrak, ale nestalo sa tak. Herodes bol zatvrdlivý, Ježišom v srdci pohŕdal a vnímal ho ako dajakého cirkusového umelca. Jemu sa nedostalo radosti, ani odpustenia. Vidíte ten rozdiel medzi Zachejom a Herodesom? Zachej otvoril svoje srdce Božej milosti, ale Herodes to nedokázal. Keby to dokázal, Pán by odpustil aj jemu a vlial by mu do duše pokoj.
Aj dnes veľa ľudí chce vidieť Krista a stretnúť ho. Ale prečo? Prečo sú kresťanmi? Prečo sú členmi Cirkvi? Prečo sa sobášia v kostole a dávajú krstiť deti? Či nie častokrát iba zo zvedavosti? Alebo, aby bol v rodine pokoj? Alebo, aby ich neohovárali iní ľudia? To je veľmi málo, ak niekto takto zmýšľa a chce iba z tohto dôvodu vidieť Krista. Také zmýšľanie človeka nezmení. Spýtate sa, čo je správne? Kedy je v človekovi opravdivá túžba vidieť Krista? Vtedy, keď zostúpi zo svojej pýchy. Keď sa neschováva pomedzi konáre ľudských ohľadov a zvyklostí, ale keď otvorí dom svojho srdca, aby doň Ježiš vstúpil, aby sa stal pánom jeho života. Potom dokáže odovzdať Kristovi všetko, čo ho robí hriešnym, bojazlivým a upodozrievavým. Vtedy bude naozaj šťastný ako Zachej a bude počuť Pánove slová: Dnes prišla spása do tohoto domu.https://www.trojica.sk/kazne/2004c/31-nedela-cez-rok https://www.trojica.sk/kazne/2016c/31-nedela-cez-rok

p. Ján Adamus: Kostol však nie je iba Božím domom, ale aj skutočným príbytkom Ježiša Krista. V deň posviacky nového chrámu býva slávená svätá omša, táto nekrvavá obeta Nového zákona, v ktorej Kristus na slová premenenia, zostupuje do spôsobov chleba a vína, obetuje sa za nás a zostáva navždy prítomný medzi nami. Aj v našom kostole je Pán prítomný už dvestodeväťdesiatjeden rokov, čaká nás vo dne i v noci, v lete i v zime, ako „väzeň“ lásky na oltári i vo svätostánku. Napadlo nás niekedy, keď ideme neskoro večer okolo kostola, opýtať sa: Ježišu, čo robíš? Čo myslíte, aká odpoveď by prišla zo svätostánku? Modlím sa za vás. Lebo my všetci sme pred ním Zachejovia, maličkí a hriešni! Preto môžeme volať so starozákonným patriarchom Jakubom: Tu je naozaj dom Boží a tu je brána do neba! https://www.trojica.sk/kazne/2016c/31-nedela-cez-rok