Homo capax Dei

Človek má rovnako blízko k Bohu ako k divej zveri. Záleží len na tom, ktorým smerom sa vyberie,“ pripomína známe vysvetlenie biblického faktu, že „koruna tvorstva“ nemá svoj osobitný deň stvorenia, ale musí sa oň deliť práve s divou zverou. Skúsenosť, žiaľ, dosvedčuje, že to nie je len biblická opcia, ale pomerne častá realita „človeka-vlka“. Konštatujeme čoraz viac polarizovanú spoločnosť, skúmame príčiny, hľadáme riešenia.
Päťdesiat dní po Veľkej noci udalosť Turíc znova odhaľuje kľúč, ktorým tieto procesy dešifruje kresťan. Zrodenie cirkvi ako tajomného tela Ježiša Krista spúšťa ten istý, kto spôsobil jeho počatie v tele Panny z Nazareta: Svätý Duch. Tretiu Osobu v jednom Bohu, ktorú Biblia opisuje prostredníctvom symbolov ohňa, vetra či holubice spoznávame podľa jej účinkov. Významní cirkevní autori ako Origenes, svätý Augustín či svätý Tomáš
Akvinský vidia výsledok zostúpenia Svätého Ducha vo vrcholnom bode a opisujú ho slovami: Homo capax Dei, teda človek sa stáva schopným Boha. Cesta k Bohu, ktorú ukázalo už stvorenie, sa príchodom Svätého Ducha stala úplne schodnou. Počiatočný výber cesty k divej zveri je však doteraz tým hlavným dôvodom, prečo opačný smer odpíšeme ako zbytočný, nemožný alebo nesprávny.

Je Boh pre človeka hrozbou?
Ešte stále prežíva starozákonný strach, že Boh je pre človeka hrozbou. Ešte stále nás strašia výroky, že človek nemôže vidieť Boha a zostať nažive. Aj z tohto strachu pramenili siahodlhé predpisy o čistote, kulte a jedlách. Okrem oslavy Boha sledovali najmä ochranu človeka. Kult v Starom zákone teda chránil človeka, ktorý sa chcel priblížiť k Bohu. Čo však s takým Bohom? Buď sa mu otrocky podriadiť, alebo sa proti takému Bohu vzbúriť a prevziať jeho miesto.

Človek rozumný osvietený sa preto rozhodol pre evolučný skok a prepísal Homo capax Dei na „ľudskejšiu“ formu Homo capax hominis. Vylúčením pravého Boha z rovnice života sa však od zamýšľanej väčšej ľudskosti vzdialil a neustále vzďaľuje. Sloboda, ktorú človek dostal ako dar, aby sa rozhodnutiami pre Boha stávala dokonalejšou, sa opačnými rozhodnutiami mení na otroctvo alebo anarchiu. Vylúčením Boha sa pokúšame získať samých seba, no výsledok je presne opačný: odcudzenie, strata a stále aktuálna fráza homo homini lupus.

„Baby Lasagna“ a príbeh jeho obrátenia
V spojitosti so speváckou súťažou Eurovízia pozitívne zaujal príbeh súťažiaceho, ktorého v aktuálnom ročníku predbehol len takzvane nebinárny Švajčiar. Chorvátsky hudobník Marko Purišić alias „Baby Lasagna“, ktorý sa napokon umiestnil na druhom mieste, je príkladom človeka, ktorý otvorene hovorí o svojej viere. V rozhovore pre chorvátsky kresťanský portál Bitno.net priznal, že napriek rozbehnutej kariére hudobníka, vzťahu i vysokoškolskému diplomu ho ničila vnútorná prázdnota. „Akoby bolo moje srdce v rukách niekoho iného, kto ho nemilosrdne držal,“ opisuje Chorvát temné obdobie svojho života. V najťažšej chvíli mu jeho otec sprostredkoval rozhovor s kňazom, ktorý podľa Purišićových slov znamenal zásadný obrat v jeho živote.

Pred obrátením praktizoval spevák typické „poschodové kresťanstvo“. „Chodil som do kostola a robil som si, čo som chcel. Keď som sa modlil, vždy to bolo podriadené mojim aktuálnym túžbam a potrebám,“ vysvetľuje Purišić a hovorí o zásadnej zmene: „Prvýkrát som zatúžil počúvať a nerozprávať len sám. Začal som sa pýtať Boha: ‚Čo mi chceš povedať?‘ a dostal som od neho odpoveď ‚Patríš mi!‘,“ vyznáva sa spevák.

Neboja sa!
Obrátenie ho nepripravilo o životné šťastie. Práve naopak. „Nič som nestratil, všetko som získal,“ svedčí dnes mladý hudobník: „Až s Bohom som získal seba samého,“ Zároveň však zostáva stáť nohami pevne na zemi. „Život viery neznamená vznášať sa v siedmom nebi,“ priznáva dvadsaťpäťročný spevák, ktorý si každé ráno prečíta niekoľko kapitol z Biblie, lebo túži poznať slová Boha. Vrcholným bodom je preňho Eucharistia a jeho osobným cieľom je „pripodobniť sa svätým, ktorí boli ochotní zomrieť za svojho Pána“. Chýbajúcu odvahu na tejto ceste mu dodáva slovo, ktoré je silnejšie než všetky ostatné: „Neboj sa!“ Marko Purišić je živým dôkazom, že spojenia „človek je schopný Boha“ a „človek je schopný človeka“ nie sú protiklady. Marko sa pridal k tým, ktorí sa na vlastnej koži presvedčili a presviedčajú, ako prvé vedie k druhému. Teológovia o tom píšu traktáty, a pritom niekedy stačí aj jedna veta: „Až s Bohom som získal seba samého!“

https://bratislava.grkatba.sk/wp-content/uploads/2024/05/Stauros-2024-11.pdf

Bratia, všetci svätí vierou dobývali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť, získali prisľúbenia, levom zapchávali tlamy, uhášali silu ohňa, unikali ostriu meča, z nevládnych sa stávali mocnými, mužneli v boji, na útek zaháňali cudzie šíky; ženy dostali svojich mŕtvych vzkriesených. Iní boli mučení, ale neprijali oslobodenie, aby dosiahli lepšie, vzkriesenie. Iní zasa zakúsili výsmech a bičovanie, ba aj okovy a väzenie; kameňovali ich, rozpiľovali ich, umierali pod mečom; túlali sa v ovčích a kozích kožiach, núdzni, utláčaní a sužovaní. Oni, ktorých svet nebol hoden, blúdili po púšti a po horách, po jaskyniach a zemských roklinách. A títo všetci, hoci sa vierou osvedčili, nedosiahli prisľúbenia, lebo Boh prichystal pre nás niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás. Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v zápase, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery.

Matúš 38. začalo – Mt 10, 32-33. 37-38; 19, 27-30

Pán povedal svojim učeníkom: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Vtedy mu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?” Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. A každý, kto pre moje meno opustí dom alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo ženu a deti, alebo polia, dostane stonásobne viac bude dedičom večného života. A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.

Zdroj: https://casoslov.sk/?day=2025-06-15

Pápež Lev XVI.
Dogmatická konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu, Lumen gentium (LG) o Cirkvi, venuje celú piatu kapitolu všeobecnému povolaniu všetkých veriacich k svätosti: každý z nás je povolaný žiť v Božej milosti, praktizovať čnosti a pripodobňovať sa Kristovi. Svätosť podľa koncilovej konštitúcie nie je výsadou niekoľkých, ale darom, ktorý zaväzuje každého pokrsteného usilovať sa o dokonalosť lásky, teda o plnosť lásky k Bohu i k blížnemu. Láska je totiž srdcom svätosti, ku ktorej sú povolaní všetci veriaci: vlial ju Otec skrze Syna Ježiša a táto čnosť „riadi všetky prostriedky posväcovania, dáva im formu a vedie ich k ich cieľu“ (LG, 42). Najvyšším stupňom svätosti, tak ako na začiatku Cirkvi, je mučeníctvo, „najvyššie svedectvo lásky“ (LG, 42): preto koncilový text učí, že každý veriaci má byť pripravený vyznať Krista až po preliatie krvi (porov. LG, 42), ako sa to vždy dialo a deje aj dnes. Táto pripravenosť na svedectvo sa uskutočňuje zakaždým, keď kresťania zanechávajú v spoločnosti znamenia viery a lásky a angažujú sa za spravodlivosť.
Všetky sviatosti, a zvlášť Eucharistia, sú pokrmom, ktorý napomáha rásť svätému životu a pripodobňuje každého človeka Kristovi, ktorý je vzorom a mierou svätosti. On posväcuje Cirkev, ktorej je hlavou a pastierom: svätosť je v tomto zmysle jeho darom, ktorý sa prejavuje v našom každodennom živote vždy, keď ho s radosťou prijímame a odpovedáme naň s angažovanosťou. V tejto súvislosti svätý Pavol VI. na generálnej audiencii 20. októbra 1965 pripomenul, že Cirkev, aby bola autentická, chce, aby všetci pokrstení „boli svätí, teda skutočne jej dôstojnými, silnými a vernými synmi“. To sa uskutočňuje ako vnútorná premena, v ktorej sa život každého človeka pripodobňuje Kristovi mocou Ducha Svätého (porov. Rim 8, 29; LG, 40). https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2026-04/katecheza-leva-xiv-svatost-nie-je-vysadou-niekolkych.html

Vladyka Peter Rusnák https://www.youtube.com/watch?v=vuw3i35LFrs

Košická eparchia YouTube vladyka Cyril Vasiľ https://www.youtube.com/watch?v=jBl10Zl2ktQ
o. Maroš Rinik https://www.youtube.com/watch?v=oQvp-EV7Y_Q&t=1s

O. Štefan Paločko – https://vieralogicky.sk/svati-ako-prostrednici-bozich-milosti/
https://vieralogicky.sk/ucenie-katolickej-cirkvi-o-zachrane-jednotliveho-cloveka-1/
https://vieralogicky.sk/ucenie-katolickej-cirkvi-o-zachrane-jednotliveho-cloveka-2/

NEDEĽA VŠETKÝCH SVÄTÝCH
V liturgickom kalendári cirkví byzantskej tradície – gréckokatolíkov i pravoslávnych – je prvá nedeľa po Nedeli Päťdesiatnice – Zostúpenia Svätého Ducha venovaná úcte všetkých svätých. Uctievanie svätých a modlitby k nim patria k najstaršej cirkevnej tradícii, ktorá sa uchováva od apoštolských čias.

Obvinenia, že Cirkev sa klania ľuďom rovnako ako Bohu, a porušuje tak prikázanie „Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť!“ (Mt 4,10), neobstoja. Východná teológia totiž jasne rozlišuje službu (latreia) Bohu a uctievanie (proskynesis) svätých, ktorým sa vzdáva pocta nie ako bohom, ale ako ľuďom, ktorí dosiahli duchovné výšiny a spojili sa s Bohom Svätí sú úzko spojení medzi sebou navzájom i s Kristom. Keď sa klaniame svätým, uctievame tým Krista, ktorý žije vo svätých.

Ľudia mimo cirkvi zvyčajne ťažko chápu, prečo sa treba modliť k svätým, keď existuje Kristus. Vo východnej tradícii svätí nie sú ani tak prostredníkmi medzi veriacimi a Kristom, ako skôr ich nebeskými priateľmi, ktorí ich počujú a môžu im pomôcť svojou modlitbou.
www.jankrupa.sk

Svätí sú úzko spojení medzi sebou navzájom i s Kristom. Keď sa klaniame svätým, uctievame tým Krista, ktorý žije vo svätých. „Kristus je počiatok, stred i koniec. Rovnako ako ten, kto stojí na počiatku, pretože je vo všetkom. V tom, čo je uprostred, v tom, čo je na konci, i v tom, čo je na začiatku,“ píše svätý Simeon Nový Teológ. „A za týmito prvými svätými nasledujú ďalšie a ďalšie pokolenia svätých, posvätených prácou na Božích prikázaniach, svätých pevne stmelených s tými prvými, svätých, ktorým sa – podobne ako tým pred nimi – dostáva Božie osvietenie a milosť, každému podľa účasti. Tvoria tak akúsi zlatú reťaz, v ktorej každý z nich predstavuje jeden článok, ktorý s tým predchádzajúcim spája viera, skutky a láska…“ (2). Metropolita Hilarion k Simeonovým slovám dodáva, že „zlatá reťaz kresťanskej svätosti sa vinie od apoštolských čias až do súčasnosti“ (3). … V cirkvách byzantskej tradície dodnes platí zásada, že liturgia sa slúži na antimenzione, do ktorého musí byť povinne zašitá časť ostatkov svätca alebo mučeníka. Táto skutočnosť zdôrazňuje spojenie cirkvi pozemskej, dnešnej, ktorá sa skladá zo živých, a cirkvi nebeskej, triumfujúcej, ku ktorej patria svätí oslávení Bohom. https://www.jankrupa.sk/nedela-vsetkych-svatych/

Svätí sú našimi orodovníkmi a ochrancami v nebi a sú preto živými a aktívnymi členmi bojujúcej pozemskej Cirkvi. Ich milostivá prítomnosť v Cirkvi, ktorá sa ukazuje navonok v ich ikonách a relikviách, nás obklopuje ako modlitbový oblak Božej slávy. Neoddeľuje nás od Krista, ale približuje nás k nemu, zjednocuje nás s ním.
Svätí nie sú prostredníkmi medzi Bohom a ľuďmi, ktorí by robili nadbytočným jediného prostredníka [Ježiša Krista], ale sú našimi spolumodlitebníkmi, priateľmi a pomocníkmi v našej službe pre Krista a nášmu spoločenstvu s ním.
Až po Kristovom príchode sa vyjasnil neprekonateľný odstup medzi Kristom a tými, ktorí patria Kristovi (Gal 5, 24), ako aj ich blízkosť k nemu. Cirkev je Kristovo telo a tí, ktorí sú zachraňovaní v Cirkvi, dostávajú Kristovu silu a Kristov život, sú zbožšťovaní, stávajú sa „bohmi podľa milosti“, sami sú kresťanmi v Ježišovi Kristovi. … Veniec svätosti horí už na čele Božieho spravodlivého, dokonca už počas jeho života, lebo súd je len zjavným otvorením jeho skutočného stavu. „Večný život“ v Bohu sa začína už teraz, vo vlnách času, ktorý má hĺbku večnosti, ale po opustení tohto sveta sa stane určujúcim princípom bytia. https://www.jankrupa.sk/svati-su-nasimi-spolumodlitebnikmi-priatelmi-a-pomocnikmi/

nn https://svetkrestanstva.postoj.sk/131622/aky-je-zmysel-tohto-sviatku

nn https://www.jankrupa.sk/oslaveny-vo-svojich-svatych/

nn https://www.jankrupa.sk/44-slavnost-vsetkych-svatych-uz-klope-na-dvere/

o. Martin Pavúk https://grkatnr.sk/homilie/mt-10-32-33-37-38-19-27-30-2/
https://grkatnr.sk/homilie/mt-10-32-33-37-38-19-27-30/
https://grkatnr.sk/homilie/nedela-vsetkych-svatych/

Farnosť Malcov: http://www.farnostmalcov.sk/homepage/katecheza/587

nnn https://www.grkatza.sk/1-nedela-po-zsd-vsetkych-svatych/

nn https://www.johnsanidopoulos.com/2017/06/gospel-commentary-for-first-sunday.html

Prepis z Youtube cez gemini AI: vies mi z tohto videa spravit prepis do textu? https://www.youtube.com/watch?v=oQvp-

https://katechizmus.sk

1. nedeľa po Päťdesiatnici

Mt 38. zač.; Mt 10, 32 – 36; Vyznanie Krista pred ľuďmi. Pokoj, meč. Rozdelenie.

KKC 852: Kristov duch podporuje poslanie kresťana

KKC 905: Evanjelizácia svedectvom života

KKC 1808, 1816: Odvážne svedectvá viery prekonávajú strach

KKC 2471-2474: Vydávať svedectvo o pravde

KKC 359, 402-411, 615: Adam – dedičný hriech; Kristus – nový Adam

KKC 14, 2145, 1816.

https://katechizmus.sk

Menlivé časti z večierne a utierne:

Verš 10: Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť.

(8. hlas) Tebe, Kriste, prinášame, * pieseň večernú a službu slova, * lebo sa ti zaľúbilo ** zmilovať sa nad nami skrze vzkriesenie.

Verš 9: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi priazeň prejavíš.

Pane, Pane, neodvrhni nás spred svojej tváre, * ale nech sa ti zaľúbi ** zmilovať sa nad nami skrze vzkriesenie.

Žalm 129

Verš 8: Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, vypočuj môj hlas.

Raduj sa, svätý Sion, * matka cirkví a Božie obydlie, * lebo ty si prijal ako prvý ** odpustenie hriechov skrze vzkriesenie.

Verš 7: Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.

Slovo, pred vekmi zrodené z Boha Otca, * ale v posledných časoch samo dobrovoľne vtelené * z tej, čo neokúsila manželstvo, * podstúpilo smrteľné ukrižovanie * a kedysi usmrteného človeka spasilo ** skrze svoje vzkriesenie.

Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, * Pane, kto obstojí? * Ale u teba je odpustenie hriechov.

(6 . hlas, podoben Vsé otlóžše:) Duchovní rétori, Spasiteľovi učeníci, * skrze vieru nástroje Ducha, * rozišli sa do končín zeme * a pravoverne zasievali vznešené hlásanie. * Vďaka božskému roľníctvu a milosti * vzklíčili z nich vojská mučeníkov, * čo mnohorakými bolesťami zranení a ohňom * zobrazujú vznešené trápenie ** a odvážne sa modlia za naše duše.

Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. * Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. * Moja duša dúfa v Pána.

Duchovní rétori, Spasiteľovi učeníci, * skrze vieru nástroje Ducha, * rozišli sa do končín zeme * a pravoverne zasievali vznešené hlásanie. * Vďaka božskému roľníctvu a milosti * vzklíčili z nich vojská mučeníkov, * čo mnohorakými bolesťami zranení a ohňom * zobrazujú vznešené trápenie ** a odvážne sa modlia za naše duše.

Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, * nech dúfa Izrael v Pána.

Rozpálení ohňom lásky Pánovej * vznešení mučeníci nedbali na oheň * a sťa božské uhlie v Kristovi rozžeravení * vysušili vyprahnuté besnenie klamstva, * vznešeným vzývaním zatvorili tlamy divej zveri, * keď im stínali hlavy, sťali všetky oddiely nepriateľa * a keď vytrvalo prelievali potoky krvi, ** cirkev osvecovanú vierou napojili.

Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

Rozpálení ohňom lásky Pánovej * vznešení mučeníci nedbali na oheň * a sťa božské uhlie v Kristovi rozžeravení * vysušili vyprahnuté besnenie klamstva, * vznešeným vzývaním zatvorili tlamy divej zveri, * keď im stínali hlavy, sťali všetky oddiely nepriateľa * a keď vytrvalo prelievali potoky krvi, ** cirkev osvecovanú vierou napojili.

Žalm 116

Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. * Oslavujte ho, všetci ľudia.

Viedli zápasy s divou zverou, * mečom ich udierali, * nechty im trhali, ruky im rezali, * skrúcali ich, hmotným ohňom ich bezcitne pálili, * prebodávali ich, údy im oddeľovali, * ale pevní mučeníci to najpevnejšie znášali. * Vopred videli budúci odpočinok, * neporušiteľné vence a slávu Kristovu. ** K nemu sa odvážne modlia za naše duše

Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá na veky.

Chváľme z podlžnosti posvätnými piesňami * apoštolov, mučeníkov, kňazov plných Božej múdrosti, * žien vznešených posvätné zhromaždenie. * Verne zápasili vo všetkých končinách, * lebo hoci boli pozemskí, * zjednotili sa s nebeskými * a za pomoci Kristovej milosti * skrze trápenie získali stav bez trápenia. * Ako jasné hviezdy nás teraz ožarujú ** a odvážne sa modlia za naše duše.

Sláva, 6. hlas

Božský zbor mučeníkov, základ cirkvi, * dovŕšenie dobrej zvesti, * výroky Spasiteľa ste skutkom naplnili. * Lebo vami sa zatvorili brány podsvetia, * ktoré boli otvorené proti cirkvi, * prelievanie vašej krvi vysušilo modlárske obety, * vaše zabitie zrodilo plnosť cirkvi, * spôsobili ste žasnutie beztelesných, * ako nositelia vencov stojíte pred Bohom. ** K nemu sa neprestajne modlite za naše duše.

I teraz, 8. hlas

Kráľ nebies sa pre lásku k človekovi * zjavil na zemi a žil medzi ľuďmi. * Prijal telo z čistej Panny * a s ním sa z nej narodil. * Je to jediný Syn s dvoma prirodzenosťami, * ale nie s dvoma hypostázami. * Preto správne ohlasujeme, * že on je dokonalý Boh a dokonalý človek, * a tak vyznávame Krista, nášho Boha. * Jeho pros, Matka, ktorá si neokúsila manželstvo, ** aby sa zmiloval nad našimi dušami.

Čítanie z knihy proroka Izaiáša (43,9– 14b)

Toto hovorí Pán: „Nech sa zídu všetci pohania a zhromaždia sa národy! Kto z nich toto zvestuje? Veci predošlé nech nám oznámia, nech si postavia svedkov a vyhrajú spor, nech počujú a nech povedia: „Pravda!“ Vy ste mi svedkami“ – hovorí Pán – „a môj sluha, ktorého som si zvolil, aby ste vedeli a uverili mi a pochopili, že som to ja, predo mnou nebol utvorený nijaký Boh a ani po mne nebude. Ja, ja som Pán a okrem mňa niet spasiteľa. Ja som predzvestoval, spasil a oznámil a cudzieho u vás nebolo, nuž vy ste mi svedkami“ – hovorí Pán – „ja som však Boh, aj odteraz ním budem a z mojej ruky nevytrhne nik; čo urobím, kto to odčiní?“ Toto hovorí Pán, váš vykupiteľ, Svätý Izraela.

Čítanie z knihy Múdrosti (3,1 – 9)

Duše spravodlivých sú však v Božích rukách, muka sa ich nedotkne. Nemúdri sa nazdávali, že je po nich; za nešťastie posudzoval sa ich odchod, za skazu ich poberanie od nás. – Oni sú však na pokoji. Lebo keď aj, podľa mienky ľudí, pretrpeli muky, jednako ich nádej bola plná nesmrteľnosti. Po nedlhom treste prijmú veľké dobrodenie, pretože ich skúšal Boh a zistil, že sú ho hodní. Vyskúšal ich ako zlato v peci a prijal ich ako celopalnú obetu. Skvieť sa budú v čase svojho navštívenia, prebehnú sťa iskry cez trstinu, súdiť budú ľudstvo, nad národmi panovať a Pán bude večne vládnuť nad nimi. Tí, čo mali v neho nádej, poznajú pravdu a čo boli verní, v láske zotrvajú pri ňom, lebo milosti a zľutovania sa dostane jeho vyvoleným.

Čítanie z knihy Múdrosti (5,15 – 6,3(4)b)

Spravodliví žijú naveky. V Pánovi je ich odmena a starosť o nich má Najvyšší. Preto prijmú skvostné kráľovstvo, z Pánovej ruky krásnu korunu, lebo svojou pravicou ich bude kryť, svojím ramenom ich bude chrániť. Za výzbroj si vezme svoju horlivosť, tvorstvo použije za zbraň na potrestanie nepriateľov. Oblečie si ako pancier spravodlivosť, ako šišak si nasadí pravdivý, súd, svätosť vezme za nepremožiteľný štít, za britký meč naostrí si hnev: Celý svet s ním pôjde proti bláznom do boja. Blesky dobre cielené biť budú, páliť budú z mrakov k cieľu ako z kuše dobre napätej, z praku budú fŕkať krúpy plné jedovatosti, rozzúri sa morská voda proti nim, rozbesnené rieky ich zaplavia. Postaví sa proti nim dych Všemohúceho, rozpráši ich ako víchrica. Tak hriech obráti v púšť celý svet. Takto zločin povyvracia panovnícke tróny. Čujte teda, králi, a vezmite si k srdcu, učte sa, panovníci končín zemských, počúvajte pozorne vy, čo spravujete ľud, čo ste pyšní na zástupy národov! Veď Pán vám dal moc a vládu Najvyšší.

Lítijné slohy

Ako prvú prednášame lítijnú slohu chrámového sviatku, potom:

(1. hlas) Za súzvuku viery duchovne sviatkujme * pamiatku všetkých svätých, * celosvetovú slávnosť milých Bohu od vekov, * úctyhodné zhromaždenie patriarchov a prorokov, * ozdobu apoštolov, zbor mučeníkov a chválu pôstnikov. * Veď oni sa neprestajne modlia za dar pokoja svetu ** a za veľké milosrdenstvo pre naše duše.

Poďte, všetci veriaci, * chváľme žalmami, hymnami a duchovnými piesňami * preslávnu pamiatku všetkých svätých: * Spasiteľovho krstiteľa, apoštolov, prorokov a mučeníkov, * svätiteľov, učiteľov a prepodobných, * pôstnikov i spravodlivých * a tiež zhromaždenie svätých žien milujúcich Boha. * Vznešene ich zvelebujme a jednohlasne volajme: * Nadovšetko dobrý Kriste, Bože náš, * na ich prosby daruj svojim cirkvám pokoj, * Krista milujúcim vládam víťazstvo nad nepriateľmi ** a našim dušiam veľké milosrdenstvo.

Poďte, všetci, duchovne jasajme * pri pamiatke všetkých svätých. * Veď, hľa, prišla a poskytla nám bohaté dary. * Preto radostným hlasom a s čistým svedomím volajme: * Raduj sa, zhromaždenie prorokov, * vy ste ohlasovali Kristov príchod na svet * a vzdialené ste videli, akoby to bolo blízke. * Raduj sa, zbor apoštolov, * rybári národov a lovci ľudí. * Raduj sa, zástup mučeníkov, * vy ste sa zišli zo všetkých končín k jednej viere, * kvôli nej ste znášali potupu súžení * a dokonale ste prijali veniec trpiteľstva. * Raduj sa, sladké stretnutie otcov, * vy ste pôstom svoje telá roztavili * a telesné vášne ste umŕtvili, * božskou žiadostivosťou ste mysli darovali krídla, * povzniesli ste sa do nebies, * prebývate spolu s anjelmi * a pritom prijímate večné dobro. * Proroci, apoštoli a mučeníci s pôstnikmi, * vrúcne proste toho, čo vás ovenčil, * aby oslobodil od viditeľných i neviditeľných nepriateľov * tých, čo s vierou a túžbou konajú ** vašu vždy vznešenú pamiatku.

Sláva, 5. hlas

Veriaci, k terajšej slávnosti sa zíďme: * veď aj nám sa duchovný pokrm ponúka * a tiež tajomná čaša so sladkými jedlami * naplnená radosťou čností mučeníkov. * Veď oni, z končín zeme, nadmieru mocní, * každého veku a vzrastu, * vydali telá rozličným ranám * a priniesli Bohu duchovnú obetu. * Jedným hlavu odsekli, * ďalších bili po chrbte, * iným odťali ruky a všetky údy. * Všetci svätí spoločne mali účasť na Kristových utrpeniach. * Avšak, Pane, ktorý si im daroval vence ako odmenu za muky, * aj nás uznaj za hodných kráčať v ich šľapajach, ** lebo ty si Milujúci človeka.

I teraz, 5. hlas

Chrám si a brána, palác a prestol Kráľa, * Panna nadovšetko vznešená, * cez ktorú sa môj Vykupiteľ, Kristus Pán, * zjavil tým, čo spali vo tme, * lebo on, Slnko spravodlivosti, chcel osvietiť * stvárnených svojou rukou na vlastný obraz. * Preto sa, Nadovšetko ospevovaná, ustavične modli, * veď si k nemu nadobudla materinskú odvahu, ** za spásu našich duší.

Veršové slohy, 8. hlas

Na kríž si vystúpil, Ježiš, * ty, ktorý si zostúpil z neba. * Prišiel si na smrť, Život nesmrteľný, * k tým, čo boli vo tme, ako Svetlo opravdivé, * k tým, čo padli, ako všetkých Vzkriesenie. ** Osvietenie a Spasiteľ náš, sláva tebe!

Verš: Pán kraľuje, * zaodel sa velebou.

Oslavujme zmŕtvychvstalého Krista, * lebo prijal dušu i telo, * a tak z oboch odsekol trápenia, * keď prečistá duša zostúpila do podsvetia, * čo potom vyplienila. * A sväté telo Vykupiteľa našich duší ** nevidelo v hrobe porušenie.

Verš: Tak upevnil zemekruh, * že sa nezachveje.

Žalmami a piesňami oslavujeme * tvoje vzkriesenie z mŕtvych, Kriste, * skrze ktoré si nás oslobodil od tyranie podsvetia * a svetu si ako Boh daroval večný život ** a veľké milosrdenstvo.

Verš: Tvojmu domu, Pane, * patrí posvätná úcta na večné časy.

Nepochopiteľný Vládca všetkých, * Tvorca neba i zeme, * keď si trpel na kríži, * mne si dal prameň na stav bez utrpenia. * Keď si prijal pochovanie a v sláve povstal, * zároveň si premocnou rukou vzkriesil Adama. * Sláva tvojmu zmŕtvychvstaniu na tretí deň, * ktorým si nám daroval život večný * a očistenie od hriechov, ** lebo ty jediný si Dobrotivý.

Sláva, 6. hlas

Poďte, veriaci, chór dnes utvorme * a nábožne sviatkujme, * slávne uctievajme preslávnu a vznešenú pamiatku všetkých svätých * a popritom hovorme: * Radujte sa, slávni apoštoli, proroci, * mučeníci a hierarchovia. * Raduj sa, zástup prepodobných a spravodlivých. * Raduj sa, chór žien ctihodných * a proste Krista za svet, * aby daroval kráľovi víťazstvo nad nepriateľmi ** a našim dušiam veľké milosrdenstvo.

I teraz, 6. hlas

Môj Tvorca a Vykupiteľ, Kristus Pán, * prišiel z tvojich útrob a mnou sa zaodel, Prečistá, * a oslobodil Adama od prvej kliatby. * Preto ti, Prečistá, ako Božej Matke a Panne * naozaj bez prestania voláme anjelovo „Raduj sa!“ * Raduj sa, Vládkyňa, záštita a ochrana ** a spása našich duší.

Tropár: Kriste, Bože, tvoja Cirkev * ozdobila sa krvou mučeníkov ako purpurovým plášťom. * Prelievali ju po celom svete. * A teraz ich ústami volá k tebe: * „Zošli svojmu ľudu hojné dary. * Udeľ pokoj veriacim ** a našim dušiam hojné milosti.“

Z utierne:

Sedalen, 8. hlas

Kriste Bože, keď oslavujeme svätú pamiatku * praotcov, otcov i patriarchov, * apoštolov, mučeníkov i prorokov, * biskupov i tvojich vyznávačov, * pustovníkov i spravodlivých, * i každého mena zapísaného v knihe života, * všetkých prosíme o modlitby a pokorne voláme: * Na ich príhovor, Pane, * a pre svoju dobrotu udeľ pokoj svetu, * aby sme ťa mohli velebiť: * Bože, velebený v zhromaždení svojich svätých, * naozaj si dôstojne oslávil ich pamiatku.

Ikos

Tí, čo boli mučení po celej zemi * a presťahovali sa na nebesia, * ktorí nasledovali utrpenie Kristovo * a naše utrpenie snímajú, * dnes sa tu v duchu zhromažďujú. * Oni predstavujú Cirkev prvorodených, * a tá je obrazom Cirkvi na nebi, ktorá vzýva Krista: * „Ty si môj Boh, zachovaj ma na príhovor Bohorodičky, * lebo si plný zmilovania!“

Svitilen

Vystúpme s učeníkmi na vrch v Galilei, aby sme vo viere uzreli Krista, ako vraví, že dostal moc na nebi i na zemi. Poznajme, ako učí krstiť všetky národy v mene Otca i Syna i Svätého Ducha, a ako sľubuje, že so zasvätenými bude až do úplného konca.

Sláva:

Krstiteľa a Predchodcu, apoštolov, prorokov, mučeníkov, hierarchov, pôstnikov a prepodobných, hieromučeníkov a s nimi všetky bohumilé a spravodlivé ženy, tiež aj anjelské zástupy ozdobme piesňami modlitby tak, ako sa patrí, aby sme ich slávu aj my získali od Spasiteľa Krista.

I teraz:

Ten, ktorého na nebesiach božsky oslavujú anjeli, zostal v Otcovom lone, Prečistá, tak, že sa to nedá opísať a žil s tými, čo sú dole. Ty si sa stala prostredníčkou spásy, keď si z tvojej čistej krvi vzal telo slovom nevystihnuteľné. Jeho pros, aby tvojim služobníkom daroval oslobodenie z prehrešení.

Verš: Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

(4. hlas, podoben Jáko dóbľa:) Svätí na zemi obdivovali Pána. * Prijali na seba jeho rany i utrpenia. * Ním posilňovaní, vyzdobili sa milosťami. * Ospevujme ich ako nevädnúce kvety, * ako hviezdy Cirkvi, * čo sa preľstiť nedali, * ale dobrovoľne sa Bohu obetovali.

Verš: Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal * a vyslobodil ich zo všetkých tiesní.

Spolu s prorokmi apoštoli, * s prepodobnými učitelia, * s hieromučeníkmi všetci spravodliví * a aj umučené ženy, * tiež aj množstvo svätých, * ktorí sa postili s láskou * a aj zástupy spravodlivých * nech sú oslavovaní posvätnými piesňami, * lebo sú dedičmi horného kráľovstva ** a sú obyvateľmi raja.

Verš: Obdivuhodný je Boh vo svojich svätých, * Boh Izraela.

Zem ste ponebeštili krásou čností, * Kristovu smrť ste napodobnili, * kráčali ste po ceste, * ktorá rodí nesmrteľnosť. * Vášne ľudí ste očistili konaním skutkov milosti. * Po celom svete ste trpeli majúc akoby jednu dušu: ** smelo nech sú vychvaľovaní mučeníci.

Sláva, 1. hlas

Keď učeníci vystupovali na vrch, * aby boli svedkami nanebovstúpenia, * zjavil sa im Pán a oni sa mu poklonili, * obdaroval ich právomocou učiť všetkých, * a poslal ich do celého sveta, * aby ohlasovali zmŕtvychvstanie i nanebovstúpenie. * On im prisľúbil, že navždy zostane s nimi, ** ako Kristus Boh a Spasiteľ našich duší.