<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Nedeľa pred Kristovým narodením – svätých otcov &#8211; Matúš 1. začalo &#8211; Mt 1, 1-25 &#8211; zacalo.sk</title>
	<atom:link href="https://zacalo.sk/category/citania/nedela-pred-kristovym-narodenim-svatych-otcov-matus-1-zacalo-mt-1-1-25/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://zacalo.sk</link>
	<description>myšlienky k gréckokatolíckym liturgickým čítaniam (začalám)</description>
	<lastBuildDate>Mon, 25 May 2026 14:06:58 +0000</lastBuildDate>
	<language>sk-SK</language>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=7.0</generator>
	<item>
		<title>Ďalšie myšlienky – Nedeľa pred Kristovým narodením – svätých otcov – Matúš 1. začalo – Mt 1, 1-25</title>
		<link>https://zacalo.sk/dalsie-myslienky-nedela-pred-kristovym-narodenim-svatych-otcov-matus-1-zacalo-mt-1-1-25/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Peter]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 19 Dec 2025 19:54:53 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Nedeľa pred Kristovým narodením – svätých otcov - Matúš 1. začalo - Mt 1, 1-25]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://zacalo.sk/?p=744</guid>

					<description><![CDATA[&#46;&#46;&#46;]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p class="wp-block-paragraph"><br>Matúš začína svoje evanjelium a celý novozákonný kánon „rodokmeňom Ježiša, syna Dávidovho, syna Abrahámovho“ (<em>Mt</em>&nbsp;1, 1), ktoré sme práve počuli. Je to zoznam mien, ktoré sa vyskytujú už v hebrejskom Písme, aby ukázal pravdivosť dejín a pravosť ľudského života. V skutočnosti je „rodokmeň Pána pravdivou históriou, v ktorej sú prítomné niektoré problematické mená a zdôrazňuje sa hriech kráľa Dávida (porov.&nbsp;<em>Mt</em>&nbsp;1, 6). Všetko však končí a prekvitá v&nbsp;Panne Márii a v Kristovi (porov.&nbsp;<em>Mt</em>&nbsp;1, 16)“ (<em>List o obnove štúdia cirkevných dejín</em>, 21. novembra 2024). Potom sa objavuje pravosť ľudského života, ktorá prechádza z jednej generácie na druhú a prináša tri veci: meno, ktoré zahŕňa jedinečnú identitu a&nbsp;poslanie, príslušnosť k rodine a&nbsp;národu, a napokon priľnutie viery k Bohu Izraela.<br>&#8230; Rodokmeň je literárny žáner, teda vhodná forma na odovzdanie veľmi dôležitého posolstva &#8211; nikto si nedáva život sám, ale dostáva ho ako dar od iných. V tomto prípade ide o vyvolený národ a&nbsp;o toho, kto zdedí dedičstvo&#8230;.<br>Prvé štyri ženy nespája to, že sú hriešnice, ako sa niekedy hovorí, ale to, že sú&nbsp;<em>cudzinkami</em>, nie sú z&nbsp;Izraelského ľudu. Matúš poukazuje na to, že, ako napísal Benedikt XVI, „prostredníctvom nich&#8230; vstupuje do Ježišovho rodokmeňa svet pohanov &#8211; zviditeľňuje sa jeho poslanie pre Židov i pohanov“ (<em>Ježišovo detstvo</em>, Miláno &#8211; Vatikán 2012, 15). &#8230;<br><a href="https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2024-12/katecheza-z-cyklu-o-jezisovi-kristovi-1-vstup-bozieho-syna.html">https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2024-12/katecheza-z-cyklu-o-jezisovi-kristovi-1-vstup-bozieho-syna.html</a></p>



<p class="wp-block-paragraph">Sv. Matúš definuje Jozefa ako „spravodlivého“ muža (<em>zaddiq</em>), čiže človeka, ktorý žije podľa Pánovho zákona, ktorý z neho čerpá inšpiráciu pri každej príležitosti svojho života. Riadiac sa tak Božím slovom, Jozef koná premyslene: nenechá sa premôcť inštinktívnym pocitom a strachom prijať Máriu, ale radšej sa nechá viesť Božou múdrosťou. Rozhodne sa rozísť s Máriou potichu, diskrétne (porov.&nbsp;<em>Mt</em>&nbsp;1, 19). Táto Jozefova múdrosť spôsobuje, že sa nedopúšťa omylu a zostáva otvorený a vnímavý na Pánov hlas, ktorý mu zaznieva vo sne. &#8230; Jozef pri tom všetkom nevyslovuje ani slovo, ale verí, dúfa a miluje. Nehovorí „slová do vetra“, ale robí konkrétne činy. Patrí do pokolenia tých, ktorých apoštol Jakub nazýva: tí, ktorí „uskutočňujú Božie slovo“ (porov.&nbsp;<em>Jn</em>&nbsp;1, 22), premieňajú ho na skutky, na telo a na život. Jozef dôveruje Bohu a poslúcha: „Jeho vnútorná bdelosť pre Boha&#8230; sa spontánne stáva poslušnosťou“ (Benedikt XVI.,&nbsp;<em>Ježišovo detstvo</em>, Miláno &#8211; Vatikán 2012, 57). <a href="https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-01/katecheza-o-nadeji-3-zvestovanie-jozefovi.html">https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-01/katecheza-o-nadeji-3-zvestovanie-jozefovi.html</a></p>



<p class="wp-block-paragraph"></p>



<p class="wp-block-paragraph">Jozef prijal Máriu bezpodmienečne. Dôveroval anjelovým slovám. „Šľachetnosť jeho srdca je taká veľká, že to, čo sa naučil zo zákona, podriaďuje láske. Dnes v tomto svete, kde je zjavné psychické, slovné a fyzické násilie na ženách, sa Jozef ukazuje ako vzor úctivého a citlivého muža, ktorý, hoci nemá všetky informácie, rozhodne sa ochrániť Máriino dobré meno, jej dôstojnosť a život. V jeho pochybnostiach o tom, ako najlepšie konať, mu Boh svojím svetlom pomohol prijať toto rozhodnutie.“ &#8230; V našom živote sa mnohokrát stanú veci, ktorých význam nechápeme. Našou prvou reakciou je často sklamanie a vzbura. Jozef necháva bokom svoje vlastné myšlienky, aby prijal sled udalostí, a hoci sa mu zdajú tajomné, prijme ich, preberie za ne zodpovednosť a urobí ich súčasťou vlastného príbehu. Ak sa nezmierime s vlastným príbehom, nedokážeme urobiť ani nasledujúci krok, pretože stále budeme rukojemníkmi našich očakávaní a následných sklamaní. <a href="https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-patris-corde">https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-patris-corde</a></p>



<p class="wp-block-paragraph"></p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Nedeľa rodokmeňa/Nedeľa otcov</strong>&nbsp;urýchľuje odpočítavanie do sviatku Kristovho narodenia. Počas pôstu pred Narodením Pána slávime pamiatky niekoľkých starozákonných prorokov –&nbsp; Abdiáša (19.11.), Nahuma (01. 12.), Habakuka (02. 12.), Sofoniáša (03. 12.), Aggea (16. 12.) a Daniela (17. 12.). Dnes sa zamyslíme nad tým, že celé starozákonné obdobie bolo prípravou na Krista a&nbsp;že sme povolaní byť pripravení na Kristovo konečné víťazstvo. <a href="https://www.jankrupa.sk/nedela-pred-narodenim-pana/">https://www.jankrupa.sk/nedela-pred-narodenim-pana/</a></p>



<p class="wp-block-paragraph"></p>



<p class="wp-block-paragraph">Z tohto márneho spôsobu života sme vykúpení Ježišom Kristom. Jedine Boh dokáže prelomiť začarovaný kruh márneho spôsobu života, ktorý nič pozitívne neplodí a nikde nevedie. On sám dáva inú hodnotu naším skutkom a vôbec všetkým udalostiam, ktoré sa udejú na tomto svete. I naše hriechy dokáže premeniť na dobro, keď sa k nemu obraciame. V moci Ducha Svätého spojenej s naším dobrým predsavzatím dáva nám schopnosť počať Krista, napriek našej narušenosti. &#8230;<br>Celé evanjelium je dôkazom toho, že všetko napomáha k dobru tým, ktorí Boha milujú. Aj za svoje hriechy budeme ráz Pána chváliť, ak sme aj prostredníctvom nich pochopili prázdnotu svojho života bez Boha a ak sme sa nechali nimi doslova dohnať do Božieho náručia, v ktorom hľadáme Spásu. Budeme raz spievať ako vo Veľkonočnom chválospeve „o šťastná vina, pre ktorú k nám prišiel, taký vznešený Vykupiteľ”.  &#8230; „Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus.” Toto je slávna koruna milosti, ktorú nasadzuje našej biede Boh.<a href="https://kazatel.frantiskani.sk/kazen/advent-17-12-mt-11-17/">https://kazatel.frantiskani.sk/kazen/advent-17-12-mt-11-17/</a></p>



<p class="wp-block-paragraph">nn <a href="https://grkatnr.sk/homilie/mt-1-1-25-rodokmen-jezisa-krista/">https://grkatnr.sk/homilie/mt-1-1-25-rodokmen-jezisa-krista/</a> <a href="https://grkatnr.sk/homilie/mt-1-1-25-rodokmen-jezisa-krista-2/">https://grkatnr.sk/homilie/mt-1-1-25-rodokmen-jezisa-krista-2/</a> </p>



<p class="wp-block-paragraph"></p>



<p class="wp-block-paragraph">Svätý Ján Zlatoústy komentuje túto situáciu takto: Hoci, z jednej strany, by bol porušil zákon, keby ju bol ponechal pri sebe, z druhej strany, bol by ju vystavil smrti, ak by ju bol udal a nechal predviesť pred súd, on neurobil ani jedno ani druhé, ale zaujal postoj, ktorý prevyšoval postoje Mojžišovho zákona. Je správne, aby v predvečer príchodu milosti, ktorú prináša Spasiteľ, prejavili sa viaceré znaky novej vyššej spravodlivosti. Ako keď vychádza slnko, ešte predtým než ukáže svoje lúče, osvetľuje z diaľky svojím svetlom veľkú časť sveta, tak aj Kristus, ktorý sa už pripravoval, aby mohol vyjsť z lona Panny, už osvecoval, ešte pred svojím narodením celý svet. A práve kvôli tomu, ešte dávno pred svojím narodením, prorokov uchvacovala radosť, ženy predpovedali budúcnosť a Ján, ešte v lone svojej matky, poskočil od radosti. Odtiaľto pochádza aj Jozefova múdrosť, ktorú prejavil v tejto situácii. On neobviňuje Pannu, ani ju nekarhá, ale sa obmedzí iba na to, že uvažuje nad tým, ako potajomky ju prepustí. (porov. Sv. Ján Zlatoústy, Omelie sul Vangelo di Matteo 4, 4) <br>&#8230;<br>Svätý Ján Zlatoústy komentuje túto situáciu slovami: Čo znamenajú tieto slová „prijať Máriu“? Nič iné ako to, že Jozef má naďalej mať rozhodnutie vziať si Máriu do svojho domu, lebo myslel na to, aby ju prepustil. Drž si, hovorí v podstate anjel, manželku, ktorú si rozhodol sa prepustiť, lebo je to Boh, ktorý ti ju dáva, nie jej rodičia. Tebe ju darúva, nie z obvyklých manželských dôvodov, ale preto, aby s tebou bývala, a spája ťa s ňou Boh sám, v mene ktorého s tebou hovorím. Mária bola zverená Jozefovi tak, ako neskôr sám Kristus ju zveril svojmu učeníkovi Jánovi. (porov. Sv. Ján Zlatoústy, Omelie sul Vangelo di Matteo 4, 6) <br>&#8230;<br>Druhý príkaz Pána sa týka zákonného otcovstva Jozefa voči Božiemu synovi:&nbsp;<em>Dáš mu meno Ježiš, lebo on spasí svoj ľud z ich hriechov</em>. Po prijatí Márie má Jozef pomenovať dieťa. Podľa židovského zákona Jozefove prijatie Ježiša ho robí zákonným otcom dieťaťa, čo je stav nezávislý na fyzickom otcovstve. Podľa židovskej tradície kto dal dieťaťu meno, toho uznali za otca. Jozef urobí tento úkon, keď dá dieťaťu na ôsmy deň v synagóge meno, čím sa stáva otcom Ježiša pred židovským zákonom a teda spoločnosť ho vníma ako Ježišovho otca. Hoci nie je biologickým otcom, predsa je jeho právoplatným otcom pred zákonom. Jozef dal dieťaťu meno Ježiš. Toto meno bolo až do 2. storočia po Kristovi u chlapcov veľmi obvyklé. Meno Ježiš pochádza z aramejského&nbsp;<em>jēšûa</em>, a v 1 storočí po Kristovi sa spájalo s koreňom slovesa „spasiť“ a s podstatným menom „spása“. Meno aj cez jeho význam vystihuje poslanie Pána Ježiša v dejinách spásy: on spasí svoj ľud z hriechov (porov. aj Sk 4,12). &#8230; Záverečné slová state:&nbsp;<em>ale nepoznal Máriu, kým neporodila syna</em>: je treba pozorne zvážiť. Sloveso „poznať“ je použité vo Svätom Písme vo viacerých významoch, jedným z nich je aj jemnejšie vyjadrenie intímneho spolužitia manželov. Hoci Jozef prijal matku Máriu k sebe, on nie je otcom dieťaťa, ktoré Mária už nosí pod srdcom bez ľudskej zásluhy. Spojka&nbsp;<em>kým</em>&nbsp;totiž bežne v hebrejskej vete Starého zákona, ako aj tu, nutne nepoukazuje na zmenu situácie po istej udalosti.<sup><a href="https://www.abuba.sk/abuba/node/405#1">1</a></sup>&nbsp;Tu sa spojka&nbsp;<em>kým</em>&nbsp;týka obdobia od počatia až do pôrodu Ježiša. Veta teda vôbec netvrdí, že Jozef so svojou manželkou začali intímne žiť po narodení Ježiša. Matúš touto vetou zameral ešte raz pozornosť čitateľa na už plynúce obdobie tehotenstva, aby čitateľ vedel, že Jozef nemá podiel na splodení Ježiša. Má však významný zástoj v tom, že on dá dieťaťu meno pri obriezke na ôsmy deň, ako mu to bolo prikázané, a tak sa Ježiš práve cez neho viaže na Dávidov rod (porov. Rim 1,3).<a href="https://www.abuba.sk/abuba/node/405">https://www.abuba.sk/abuba/node/405</a></p>



<p class="wp-block-paragraph"></p>



<p class="wp-block-paragraph">Čomu nás môže sv. Jozef naučiť? Pápež František nám ho na začiatku svojho pontifikátu &nbsp;predstavil ako ochrancu – ochrancu Panny Márie, Ježiša a&nbsp;napokon Cirkvi. Jozefa vidíme neustále načúvať Bohu, je otvorený jeho znameniam, pripravený plniť nie svoj, ale jeho plán. Jozef je „strážcom“, pretože vie načúvať Bohu, necháva sa viesť jeho vôľou a práve preto sa ešte viac stará o tých, ktorí sú mu zverení. Dokáže realisticky interpretovať udalosti, je citlivý na to, čo ho obklopuje, a dokáže robiť tie najmúdrejšie rozhodnutia. A&nbsp;tak je veľmi dobre ak ho prosíme, aby bol aj našim ochrancom. &#8230; Pôst je príležitosťou na očistenie nášho srdca, aby sme rástli v&nbsp;láske k&nbsp;Bohu a&nbsp;k&nbsp;blížnemu. Aj my sa máme stať ochrancami. Mali by sme si chrániť Ježiša, Kristov obraz v&nbsp;nás; strážiť si svoje srdce, aby sa hriechom neodklonilo od našej prvotnej lásky (porov. Zjv 2,4). Sme pozvaní stať sa ochrancami našich bratov a&nbsp;sestier – zahŕňať ich láskyplnou starostlivosťou, nevynímajúc deti, starých ľudí, či tých najkrehkejších na okraji. A&nbsp;napokon sme strážcami stvorenstva. <a href="https://www.verbisti.sk/zamyslenia_kazdy_den/zamyslenie-na-slavnost-sv-jozefa-zenicha-preblahoslavenej-panny-marie-2/">https://www.verbisti.sk/zamyslenia_kazdy_den/zamyslenie-na-slavnost-sv-jozefa-zenicha-preblahoslavenej-panny-marie-2/</a></p>



<p class="wp-block-paragraph"></p>



<p class="wp-block-paragraph">Niektorí komentátori predpokladajú, že Jozef podozrieval Máriu z nevery. Je zdrvený, no miluje ju a nemôže zniesť predstavu, že by mala byť verejne potupená. Uvažuje, že sa s ňou tajne, no v súlade so Zákonom rozvedie. Iní uvažujú, že Jozef musí byť z celej udalosti zmätený. Neveril, že by mu bola neverná, no Máriino tehotenstvo sa poprieť nedalo a hrozil jej zákonný trest. Spravodlivý Jozef našiel riešenie, ktoré rešpektuje Zákon a zároveň chráni Máriu. Napokon posledná teória predstavuje Jozefa ako muža, ktorého, keď sa dozvie o Máriinom zázračnom počatí, premôže bázeň. O jedinečnom Božom zásahu vie od samého začiatku. Veď aj Matúš konštatuje, že sa ukázalo, „že počala z Ducha Svätého“, ešte pred Jozefovým tajomným snom. Jozef sa cíti nehodný takej veľkej pocty, a tak sa rozhodne chrániť Máriino tajomstvo, kým bude treba. A potom sa chce v tichosti vytratiť z jej života. Jeho reakcia sa podobá tej Petrovej, keď povedal Ježišovi: „Odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ (Lk 5, 8). Pripomína nám aj reakciu stotníka, ktorého slová parafrázujeme pri každej svätej omši: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu“ (por. Lk 7, 6).  &#8230; Každá z týchto troch teórií má v radoch svätcov a učiteľov Cirkvi svojich zástancov. K prvej sa prikláňajú svätí Justín a Augustín, druhá sa zdá prijateľnejšia svätému Hieronymovi, tretiu považujú za najpravdepodobnejšiu napríklad svätí Tomáš Akvinský a Bernard z Clairvaux. &#8230;. <br>&#8211; Neboj sa prijať Kristovo telo a nevestu<br>    Ak to čas dovolí, môžete pridať ešte pár myšlienok na záver: Naše pochopenie anjelovho povzbudenia môžeme ešte trochu rozšíriť, pretože prijať Ježiša znamená prijať ho celého, teda prijať aj jeho telo a nevestu. Sú to dva z obrazov, ktorými Božie slovo popisuje vzťah Krista a Cirkvi. V starobylom kristologickom hymne vyznávame o Ježišovi, že „on je hlavou tela, Cirkvi“ (Kol 1, 18). A apoštol Pavol predstavuje Cirkev a každého veriaceho, úd jeho tela, ako nevestu zasnúbenú Kristovi, aby s ním bola jeden Duch. Cirkev je nevesta ktorú Kristus miluje „a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil“ (Ef 5, 25-26). <br>    Neboj sa prijať Cirkev, Kristovo telo a nevestu. Iste, to čo počúvame v správach, čítame v novinách a vidíme okolo seba, nie je vždy lichotivé. Popravde, často je to presný opak toho, čím naša Cirkev byť má. No ako to nedávno povedal pápež František: „Kňazi sú ako lietadlá. Spravodajskú hodnotu majú len vtedy, keď padnú, hoci je toľko tých, ktoré lietajú bezpečne.“<br>    Neboj sa prijať Cirkev. No nie len zvonku ako jednu z inštitúcií. Prijmi ju ako svoj domov, svoju rodinu, organizmus, ktorého si nenahraditeľnou súčasťou. Spolu s nami „tvor“ jedinú nevestu Jediného, ktorá „sa pripravila. A smela sa obliecť do čistého, skvúceho kmentu; ten kment sú spravodlivé skutky svätých“ (Zjv 19, 7-8). Cirkev „ozdobená pre svojho ženícha“ (Zjv 21,2).<a href="https://www.dkuza.sk/2021/06/s-jozefom-mariou-k-jezisovi.html">https://www.dkuza.sk/2021/06/s-jozefom-mariou-k-jezisovi.html</a></p>



<p class="wp-block-paragraph">Svätý Jozef zomrel skôr ako Ježiš. Apokryfné evanjeliá hovoria o tom, že umieral v ovzduší lásky Márie a jej Syna, o ktorého sa toľko staral a chránil ho. Preto je uctievaný ako&nbsp;<strong>patrón dobrej smrti</strong>.<br>    Pápež Pius IX. dekrétom&nbsp;<em>Quemadmodum Deus</em>&nbsp;(8. december 1870) vyhlásil svätého Jozefa za&nbsp;<strong>patróna Katolíckej cirkvi</strong>. Pri príležitosti 150. výročia tohto dekrétu vyhlásil pápež František v roku 2020 Rok svätého Jozefa.<br>    Svätý Jozef je príkladom bezvýhradnej&nbsp;<strong>dôvery v Božiu prozreteľnosť</strong>. Nehľadal vlastné riešenia, ale vždy poslúchal Boží hlas. V tichosti konal veľké veci, lebo dôveroval Otcovi. Jeho život je vzorom nielen pre otcov a manželov, ale pre každého, kto chce žiť v poslušnosti Bohu a v službe druhým. <a href="https://dominikani.sk/jozef-otec-poslusny-otcovi/">https://dominikani.sk/jozef-otec-poslusny-otcovi/</a></p>



<p class="wp-block-paragraph"></p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
	</channel>
</rss>
