Ďalšie myšlienky – 12. nedeľa po Päťdesiatnici – Matúš 79. začalo – Mt 19, 16-26
Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám hlásal a vy ste ho prijali, zotrvávate v ňom a prostredníctvom neho dosahujete spásu, ak sa ho držíte tak, ako som vám ho hlásal, ibaže by ste boli nadarmo uverili. Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, že sa zjavil Kéfasovi a potom jedenástim. Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz; väčšina z nich žije doteraz, niektorí už zosnuli. Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom a poslednému zo všetkých, ako nedonosenému dieťaťu, zjavil sa aj mne. Veď ja som najmenší z apoštolov. Ba nie som hoden volať sa apoštolom, lebo som prenasledoval Božiu cirkev. Ale z Božej milosti som tým, čím som, a jeho milosť nebola vo mne márna. Veď som pracoval viac ako oni všetci, vlastne ani nie ja, ale Božia milosť so mnou. Teda či už ja alebo oni takto hlásame a vy ste tak uverili. Ap. 158. začalo – radové 1 Kor 15, 1-11
V tom čase pristúpil k Ježišovi akýsi mladík, poklonil sa mu a povedal: „Učiteľ dobrý, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?” On mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania!” On sa ho opýtal: „Ktoré?” Ježiš odpovedal: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!” Mladík mu povedal: „Toto všetko som zachovával od svojej mladosti. Čo mi ešte chýba?” Ježiš mu vravel: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!” Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok. A Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, hovorím vám: Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.” Keď to učeníci počuli, veľmi sa divili a hovorili: „Kto potom môže byť spasený?” Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.” Matúš 79. začalo – radové Mt 19, 16-26
EVANJELIUM NA DNES: VLADYKA CYRIL VASIĽ: Nedeľa 12. týždňa po Päťdesiatnici https://www.youtube.com/watch?v=IlTlgWZV5Ek
EVANJELIUM NA DNES: O. ĽUBOŠ REPICKÝ: Nedeľa 12. týždňa po Päťdesiatnici https://www.youtube.com/watch?v=d2bwt5BMyxY
EVANJELIUM NA DNES: O. RASTISLAV BAKA: Nedeľa 12. týždňa po Päťdesiatnici https://www.youtube.com/watch?v=tjSKiVrDYWI
Stará Ľubovňa – MUPL https://www.youtube.com/live/LpjTvWIcX4U?si=UcdyqirWGhl3sLpt&t=2263
o. Martin Pavúk https://grkatnr.sk/homilie/mt-19-16-26/
https://grkatnr.sk/homilie/mt-19-16-26-2/
Jeden príbeh hovorí toto: bohatý muž, ktorý vlastnil mnoho majetku, chudobnými ľuďmi pohŕdal. Jedného dňa obchádzal okolo autom a zašiel ku domu jedného sedliaka. Nahliadol do šera príbytku a videl ako sedliak s požehnanou rodinou okolo stola ďakuje Bohu za kúsok chleba. Hlasno sa rozosmial a išiel ďalej. Celou cestou sa smial sedliakovi. Keď prišiel domov, dobre si zajedol a išiel spať. V noci mal hrozný sen. Zdalo sa mu, že za tri dni zomrie najbohatší muž v kraji. S hrôzou sa prebudil so spánku, zobudil manželku a chvejúcim hlasom jej všetko povedal. Celý deň chodil bezradný. Neustále myslel na tento sen. Na druhý deň obchádzal svoje hospodárstvo a akoby sa s ním lúčil. Až do rána nespal, čo s ním bude. Okolo poludnia ho vyrušil umieráčik. Boháč sa preľakol: „Čo to je? Ako to, že som nezomrel? Je ešte niekto bohatší?“ Rýchlo sa obliekol a pýtal sa, kto zomrel. Dozvedel sa, že úbohý sedliak, ktorý nemal veľa majetku, ale bol veľmi dobrý kresťan. Bohatému človeku sa uľavilo a uvedomil si, že nie v majetku je bohatstvo, ale v srdci človeka.
Bratia a sestry, tento poklad, ktorý mame vo svojich srdciach ma najväčšiu hodnotu, je to Boh – láska. Nenechávajme si ho len pre seba, dávajme ho druhým, možno, že ho potrebuje aj tvoj manžel, dcéra, známi, známa. Mnoho manželských párov sa sťažuje na partnera. Možno, keby sme viac darovali lásky tomu druhému, napriek jeho nevďačnosti, neúcte, sklamaniam, podrazov v živote, inak by sme prežívali tento život. https://grkatnr.sk/homilie/mt-19-16-26-3/
Ruská legenda rozpráva: Zomieral bohatý sedliak. Z posledných síl zašepkal, aby mu dali do truhly mešec zlatých dukátov, ktoré schovával v truhle. Trasúcimi sa prstami podával sluhovi od nej kľúč. Keď zomrel, uvidel v nebi stôl bohato prestretý samými lahôdkami. Sedliakovi sa zbiehali sliny v ústach a ukázal na jeden chlebíček so sardinkami: “Čo stojí?” opýtal sa anjela. “Jednu kopejku,” odpovedal anjel. “A tu ten kúsok lososa?” “Tiež kopejku.” “A tu ten kaviár?” “Tiež.” – “Lacné,” pomyslel si sedliak, “to sa ale budem mať za svoje dukátiky!” A prikázal si naložiť plnú misu. Než mu ju anjel pripravil, opýtal sa ho: “A peniaze máš ?” “Plný mešec!” povedal sebavedome sedliak a rozviazal ho. Ako sa začudoval, keď bol prázdny! “Nečuduj sa tomu,” povedal anjel, “do neba si môžeš vziať len tie peniaze, ktoré si rozdal!” https://grkatnr.sk/homilie/mt-19-16-26-4/
Ježiš hovorí, „ak chceš byť šťastný – vojsť do života, zachovávaj prikázanie. Ježiš oboznamuje mladíka s tým, čo každý pozná. Mnohokrát sa aj my pýtame, „čo máme robiť, aby sme boli šťastní?“ Tak ako odpovedal mladíkovi, tak odpovedá aj nám: zachovávaj prikázanie. Už poznáš, čo Boh chce. Dodržuješ to, čo Boh už povedal? Možno dnes by ľudia inak odpovedali na túto otázku: …Prikázania ma nezaujímajú, prišiel som pre niečo špeciálne…… Ty si známy učiteľ, nemal by si na „sklade“ iný recept ako dosiahnuť šťastie behom troch sedení? Nemáš niečo takéto po ruke? Toto je to, o čo ťa prosím, čo od Teba chcem. Chcem okamžité šťastie bez námahy. Desatoro – ako nepokradneš, nescudzoložíš – to je nudné, to každý pozná, to je otrepaná téma a pomaly to už ani nikto nedodržiava…
Avšak podľa Ježiša – ak neprejdeme touto cestou, nemôžeme spraviť ďalší krok. Nemôžeme Desatoro preskočiť a potom ísť ďalej za Kristom. Ježiš sa mladíka pýta, či už tento “základ“ zvládol, aby mohol ísť ďalej za ním. To isté sa – aby sme mohli ísť ďalej – pýta aj nás. Dobre vieme, že v Božích prikázaniach ide o to, či milujem Boha nadovšetko, a či praktizujem všetko, čo odo mňa chce Ježiš. A Ježiš nám hovorí: „chcem ťa posunúť ďalej“.
Odkiaľ vlastne tých Desať Božích prikázaní pochádza? Pochádzajú od Boha samého. Zjavil ich Mojžišovi na hore Sinaj. Tých „desať príkazov“ napísal sám Boh do kamenných tabúľ a prostredníctvom týchto slov zjavuje svoju vôľu. Vo Svätom Písme máme dve miesta v Starom zákone, kde sa dozvedáme o Desatoro. Najskôr je to v Druhej knihe Mojžišovej a potom v Piatej knihe Mojžišovej. https://grkatnr.sk/homilie/mt-19-16-26-5/
Možno je na mieste dať si dnes otázku, prečo dávame svetu, peniazom a materiálnym veciam takú vážnosť? Svet nikdy nebol a nie je taký vážny, akým ho niekedy robíme. Nič sme nemali, keď sme prišli na tento svet – ak nerátame tú najdôležitejšiu a najdrahšiu vec na svete – a tou je čisté vedomie, čistá láska… Prečo toto nemáme na pamäti po celý život? Prečo je nový dom, nové auto alebo hocičo materiálne pre nás také dôležité, keď aj tak všetko pominie a nič z toho si nezoberieme so sebou? Boh si nás stvoril pre seba a nič iné nedokáže naplniť a uspokojiť naše srdce. Zbytočne sa snažíme uhasiť svoj smäd po šťastí vo vysychajúcej mláke materiálneho bohatstva.
Klement Alexandrijský ako jeden z prvých kresťanov vo svojej známej homílii Quis dives salvetur? (Ktorý bohatý bude spasený?) odpovedá: Bohatstvo nie je problémom. Kvalita morálneho života a budúcnosť človeka však závisí od jeho vnútorného postoja k nemu. Chamtivé srdce robí život pre druhých peklom a jeho nositeľa – ak sa neobráti – napokon aj do pekla privedie. Neprekvapivo, aj medzi Boží ľud sa môžu dostať falošní náboženskí lídri, ktorí majú „srdcia vycvičené v chamtivosti“ (2Pt 2,15). https://grkatnr.sk/homilie/mt-19-16-26-6/
V roku 2002 Jack Whittaker vyhral v lotérii Powerball viac ako 390 miliónov eur. Jedným z jeho prvých výdavkov bola kúpa domu a auta pre predavačku v obchode, v ktorom kúpil los.
Veľmi rýchlo k nemu začalo chodiť množstvo ľudí, ktorí z jeho výhry chceli niečo pre seba. Jack veľmi rýchlo míňal peniaze a užíval si svoj život naplno. Každý sa chcel obohatiť na jeho výhre. Jeho vnučka, ktorá spolu s ním užívala zdanlivo nevyčerpateľný balík financií sa časom predávkovala a zomrela… Päť rokov po výhre Jack vyhlásil, že nemá žiadne peniaze. Na krku mal žalobu zo sexuálneho obťažovania, opustila ho manželka a neskôr aj jeho dcéra . V roku 2016 mu vyhorel dom, ktorý nemal poistený…
Dnes tento človek ľutuje deň, kedy vyhral lotériu. „Moja vnučka zomrela kvôli peniazom. Bola svetlom v mojom živote. Manželka povedala, že sme mali ten žreb roztrhať. No a ja si dnes želám to isté,“
My možno nie sme milionármi, ale aj naše rodiny mnohokrát rozdelil majetok a pokazené vzťahy peniaze len tak nenapravia. Často počujeme o hádkach pri dedičských konaniach o rodinách, ktoré sa dlhé roky nerozprávajú, nekontaktujú, nenavštevujú… Stojí takéto „bohatstvo“ za tú cenu? Neoberá nás o skutočné šťastie o skutočné bohatstvo? O vzťahy, pokoj a lásku?
Možno nás pri počúvaní dnešného podobenstva napadla myšlienka: Prečo nás Ježiš pred bohatstvom varuje? Veď každý máme zveľaďovať svoje vlastníctvo, usilovať sa a poctivo pracovať. Musím podotknúť, že Ježiš nehovorí, že peniaze sú zlé a zavrhnutiahodné, ale že bohatstvo niekedy dokáže človeka oddeliť od nebeského kráľovstva (porov.: Mt 19, 23)
https://grkatnr.sk/homilie/mt-19-16-26-7/
o.Vojtech Kodet https://www.youtube.com/watch?v=OZEp7IQeHn8
https://www.youtube.com/watch?v=SbNVTAwJwEY
Mladík povie, že od svojej mladosti zachovával všetky tieto prikázania, a nalieha na Pána, aby mu povedal, čo ešte by mal robiť. Pán Ježiš sa ho potom pokúsi previesť zo štádia poslušnosti Božím prikázaniam do štádia vzťahu lásky s Bohom.
Kristus povie mladíkovi, čo sa musí stať, „ak chceš byť dokonalý“ (v. 21): musí rozdať svoj majetok chudobným a nasledovať Ježiša, ktorý chodí z miesta na miesto a ohlasuje Božie kráľovstvo. Pán ponúkol tomuto pýtajúcemu sa šancu, aby sa pripojil k spoločnosti jeho učeníkov, aby ukázal, že dáva prednosť životu s Kristom pred užívaním si svojho majetku. Mladý muž odmietol.
Čo to znamená byť dokonalý?
Už v Kázaní na vrchu Pán naznačil tento cieľ „dokonalosti“. Byť „dokonalý“ sa zdá byť nemožnou úlohou, ak si myslíme, že to znamená absolútnu dokonalosť bez akejkoľvek chyby alebo škvrny. Avšak v gréčtine Nového zákona (a našej liturgie) byť „dokonalý“ alebo „úplný“ možno najlepšie preložiť ako „byť všetkým, čím sme predurčení byť“: žiť v Pánovom svetle, kráčať po jeho ceste. Ježiš naliehal na svojich poslucháčov, aby išli nad rámec prikázaní a dosiahli zbožnejší spôsob života.
Pán potom dal do protikladu ohľad na Boha a pripútanosť k majetku. Tie budú vždy súperiť o oddanosť človeka; ako Kristus povie svojim poslucháčom: „Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Mt 6, 21). … O jedno storočie skôr a na inom kontinente svätý Cyprián z Kartága povedal v podstate to isté: „Majetok drží bohatých v reťaziach… ktoré spútavajú ich odvahu, dusia ich vieru, brzdia ich úsudok a škrtia ich duše. Myslia si o sebe, že sú vlastníkmi, hoci sú to skôr oni, kto je vlastnený: zotročení vlastným majetkom nie sú pánmi svojich peňazí, ale ich otrokmi.“
… Nasledovanie Krista má byť skutočným zdrojom našej radosti tu na zemi, ako aj v budúcom svete. Služba Kristovi v bohoslužbe a služba Kristovi v núdznym by mali byť našou radosťou, a nie povinnosťou, ktorú treba čo najrýchlejšie zvládnuť. Kresťanský život, aby sme parafrázovali svätú Katarínu Sienskú, má byť „nebom celú cestu do neba“. https://www.jankrupa.sk/bohaty-mladik/
A predsa v Ježišovej prvej odpovedi mladík nenachádza plnosť. Ježiša sa doslova pýta: „Čo mi ešte chýba?“ Pán ho prekvapí, ba priam ovalí svojou odpoveďou: „Choď, predaj, čo máš, a rozdaj chudobným!“ Pretože to, čo mladíkovi chýba, je dobročinnosť. Ježiš odhalí nedostatok: chlapec je mladý, je bohatý, dodržiava Zákon, ale nie je dobročinný.
No dobročinnosť sama osebe nestačí: tým, čo skutočne zachraňuje, je spojenie dobročinnosti s nasledovaním Krista. Ježiš vychádza v ústrety túžbe mladíka a pozýva ho, aby rástol, aby dozrel. Mohli by sme to preložiť takto: Ak sa chceš stať mužom. Človek sa stáva zrelým len prostredníctvom veľkodušného darovania seba samého. Samozrejme, že má ísť o darovanie, ktoré je zodpovedné. A delenie sa o dobrá, k čomu nás Ježiš pozýva, je len jedným z aspektov života postaveného do služby druhým.
Všimnime si návrh, ktorý Ježiš dáva bohatému mladíkovi: mladík chce získať večný život, ale Ježiš mu ponúka niečo viac, chce ho priviesť k získaniu božského stavu. A večný život je len jedným z aspektov božského života. „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48). Dokonalosť Otca spočíva v láske, ktorá sa nezastavuje zoči voči správaniu ľudí, ktorých treba milovať. https://www.jankrupa.sk/nedela-12-tyzdna-po-patdesiatnici-co-dobre-mam-robit-aby-som-mal-vecny-zivot/
O. Rastislav Čižik: … Ale prípad mladého muža nie je ešte stratený: sám cíti, že mu niečo chýba. A Pán Ježiš mu dáva riešenie: Predať majetok, rozdať chudobným a potom nasledovať Krista. Riešením pre mladého muža je vzťah s Ježišom Kristom. Ježiš ho pozýva, aby opustil väzenie svojej samospravodlivosti, ktoré je obložené jeho veľkým majetkom. Nikde inde v evanjeliu Pán Ježiš nežiada také radikálne riešenie. Prečo práve tu? Pomôže nám, ak si uvedomíme, že výraz „byť dokonalý“ v Starom zákone znamená „nerozdelené srdce srdce, ktoré patrí Bohu celé. Pán Ježiš teda nechcel, aby ho tento mladík nasledoval s rozdeleným srdcom: to by už nebolo nasledovanie.
Tu si musíme uvedomiť, že Pán Ježiš neodsudzuje majetok ako taký. Kristus tu len atakuje vtedajšie zmýšľanie, podľa ktorého bohatstvo automaticky znamenalo, že daný človek bude spasený: spochybňuje absolútne znamienko rovnosti medzi bohatstvom a priazňou Boha. Aj preto potom počujeme až zdesenú otázku apoštolov: Kto potom môže byť spaseny?“ To sa nehodí do našej schémy. Preto je odpoveď Pána Ježiša kľúčová: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.“
Celý tento príbeh je šitý na mieru tohto mladého človeka. Zaujímal sa o večný život. Pán Ježiš mu mohol hneď dať odpoveď typu: „Ak uveríš vo mňa ako Božieho Syna a Spasiteľa, budeš mať večný život,“ tak ako to vyhlásil na iných miestach svätého evanjelia. Prečo teda najprv hovorí o zachovávaní prikázaní a láske k blížnemu?
Lebo je to dôležitý bod. Pred tým, ako mu Ježiš ukázal cestu k spáse, chcel mu ukázať jeho totálnu odkázanosť na spásu. A tá spočíva v uznaní si vlastnej hriešnosti v podobe konkrétnych slabostí či pádov. Mladý muž sa tu kdesi zasekol: Nechcel opustiť väzenie svojej samospravodlivosti. Nechcel nasledovať Pána Ježiša celým, nerozdeleným srdcom. Nevedel sa odlepiť od modly svojho majetku.
A pritom jeho príbeh mohol mať aj šťastný koniec: stačilo urobiť krok priznania viny. Myslím si, že to je skúsenosť mnohých svätých, za ktorých svätý Augustín zvolá: „Šťastná vina!“ Taká je priznaná vina – toto mohol zakúsiť človek z evanjelia. A čo je ešte dôležitejšie: toto môžem zakúsiť aj ja – vo vzťahu k Bohu alebo k iným ľuďom, Kto z nás ešte nemal tú skúsenosť, keď po slove „prepáč“ či „odpusť“ začala znova do duše prúdiť Božia milosť?!
Jej prúd bol blokovaný práve postojom samospravodlivej pýchy. A táto pýcha ma často úspešne klame, že by som stratil tvár, prišiel by som o imidž neomylného, tvrdého a dokonalého človeka. A pritom skutočná dokonalosť sa začína tam, kde si priznám vinu, uznám svoju slabosť a celým srdcom sa spoľahnem na Boha, jeho milosrdenstvo. Kľúč od väzenia samospravodlivosti je teda v mojich rukách. Dnešné evanjelium je volaním na slobodu.
Zdroj: Rastislav Čižik – Bližšie k Synovi, Agentúra Limerick s.r.o. , 2022, ISBN: 978-80-89647-65-1
Výraz „dokonalý“ má v súvislostiach evanjelia svätého Matúša zásadnú dôležitosť. Evanjelista Matúš totiž používa zámerne hebrejské slovo „tamím“, ktoré je možné preložiť ako dokonalý ale aj ako úplný. A práve dokonalosť v zmysle úplnosti odovzdania sa Bohu, ktorá označuje nerozdelenú poslušnosť a oddanosť Bohu, veľmi dobre zodpovedá mladíkovej otázke: čo mi ešte chýba?
Pán Ježiš chcel priviesť mladíka k dokonalosti, ktorá sa prejavuje v úplnej oddanosti a nerozdelenej poslušnosti voči Bohu cez osobitný spôsob života. Pán Ježiš to urobil už pri povolaní apoštolov. Kvôli dokonalosti je potrebné urobiť niečo, čo ide ponad normálny a bežný spôsob, čiže pripútať sa k Ježišovi.
Mladíkovi povedal: Potom príď a nasleduj ma!
Výzvu k nasledovaniu predchádzala požiadavka: choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Táto výzva k zrieknutiu sa majetku bola nevyhnutná špecifická podmienka pre mladíka, aby získal požadovanú nerozdelenosť srdca a pravý poklad v nebi, čiže nebeské kráľovstvo. Mladík má konať ako človek, ktorý keď našiel poklad v poli, spontánne predal všetko, čo mal a kúpil pole s pokladom (Mt 13,44). Ježiš mu navrhuje dokonalosť, ktorá sa konkretizuje cez radikálnu lásku k chudobným a potom najmä v obetavom nasledovaní Ježiša na ceste kríža. A tak pre mladíka sa má stať najvyššou normou mravnosti osoba Pána Ježiša. https://www.abuba.sk/abuba/node/866
Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok utvorí zo stretnutia pomerne smutný príbeh evanjelia. Slovo Ježiša uviedlo mladíka do hlbokej krízy. V jeho srdci začína boj. Túžba po nasledovaní Ježiša a po získaní večného života bude v ňom neupokojená, pokiaľ sa neoslobodí od otroctva svojmu idolu. Radosť je často v evanjeliách plodom vzdania sa materiálnych dobier, zatiaľ čo smútok pociťuje človek naviazaný na materiálne dobrá, ktoré vlastní, alebo ktoré skôr vlastnia jeho. Ježiš však už predtým povedal: Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone (6,24). https://www.abuba.sk/abuba/node/192
Ježiš – v druhom kroku – pomáha dotyčnému tým, že mu ponúka pravú tvár Boha. Text totiž hovorí „pozrel naňho s láskou“: takýto je Boh! Hľa, z čoho sa rodí i znovuzrodzuje viera: nie z nutnosti, nie z niečoho, čo treba urobiť alebo zaplatiť, ale z pohľadu lásky, ktorý máme prijať. Tak sa kresťanský život stáva krásnym, ak sa nezakladá na našich schopnostiach a na našich plánoch, ale ak stojí na Božom pohľade.
Je tvoja viera, moja viera, unavená? Chceš ju oživiť? Tak hľadaj Boží pohľad: venuj sa adorácii, prijmi odpustenie v spovedi, zotrvaj pred Krížom. Skrátka, nechaj sa Ním milovať. Toto je začiatok viery: nechať sa milovať Tým, ktorý je otcom.
Po otázke a pohľade je tretím a posledným krokom pozvanie Ježiša, ktorý hovorí: „Jedno ti ešte chýba“. Čo také chýbalo tomu bohatému človeku? Dar, nezištnosť: „Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným“.
To je to, čo možno chýba aj nám. Často robíme nevyhnutné minimum, zatiaľ čo Ježiš nás pozýva k maximu, aké je možné. Koľkokrát sa uspokojujeme so splnením povinností – prikázaní, nejakej modlitby a podobne aj ďalších vecí – zatiaľ čo Boh, ktorý nám dáva život, od nás žiada životný elán! V dnešnom Evanjeliu dobre vidieť tento prechod od povinnosti k daru: Ježiš začína od pripomenutia prikázaní: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš!…“ a tak ďalej, a prichádza k pozitívnej výzve: „Choď, predaj, rozdaj, nasleduj ma!“. Viera sa nemôže obmedziť na „nie“, lebo kresťanský život je „áno“, áno lásky.
Viera bez daru, viera bez nezištnosti je vierou nekompletnou, je vierou slabou, vierou chorou. Mohli by sme ju prirovnať k bohatému a výživnému jedlu, ktorému však chýba chuť, alebo k viac-menej dobre hranému futbalovému zápasu, ale bez gólu: nie, takto to nejde, chýba tam „soľ“. Viera bez daru, bez nezištnosti, bez skutkov lásky, nakoniec robí človeka smutným: ako toho dotyčného z Evanjelia, ktorý napriek tomu, že sa na neho pozrel s láskou Ježiš osobne, vrátil sa domov „smutný“ a „so zarmútenou tvárou“. https://dku.abuba.sk/node/3299
Ježišov pohľad s láskou na tohto dobrého a snažiaceho sa človeka vypovedá o veľkom potenciáli, ktorý vidí i o veľkej túžbe. Zároveň však Ježiš vidí aj veľkú prekážku. Tento človek zachovával prikázania a túžil dediť večný život, dosiahnuť, získať ho. Bol však prikovaný k svojmu veľkému majetku. Zachovávanie prikázaní bolo pre neho akousi duchovnou nadstavbou. Nedokázal túžiť po večnom živote bez toho majetku. Bola to jeho podmienka, bez ktorej si nevedel predstaviť večný život. Naproti tomu ho Ježiš pozýva prekročiť túto hranicu, túžiť po večnom živote viac než po majetku, resp. premeniť majetok na dedičstvo v nebi, tým, že z neho urobí dar. To najvzácnejšie čo máš daj Bohu cez ľudí a tam budeš mať poklad. https://dku.abuba.sk/node/1085
Kto chce nasledovať Ježiša, musí byť ochotný ihneď a bez akýchkoľvek výhrad sa od všetkého odpútať. Ale to je možné len vtedy, keď človek odhalí úplne nečakané obdarovanie, teda Božie kráľovstvo, ktoré sa v Ježišovi stáva veľmi blízkou a uchopiteľnou skutočnosťou (porov. Mt 4,17). Ten kto nasleduje Ježiša nehovorí „to a to som opustil“, ale volá „našiel som veľký poklad“. Taký človek nikoho neponižuje, nepovažuje sa za lepšieho ako sú ostatní, len prežíva veľkú radosť z toho, že našiel veľký poklad. Meradlo toho, nakoľko je niekto Ježišovým učeníkom nie je v tom od čoho sa oddelil, ale v spoločenstve s Majstrom, ktorý je pravým pokladom a vzácnou perlou. Ako to hovorí sv. Pavol: „ A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista“ (Flp 3,8). https://dku.abuba.sk/node/2797
nn https://dailyverses.net/sk/peniaze
nn https://dailyverses.net/sk/materializmus
Ján Chryzostom Korec – Rok nad evanjeliom:
186. Čo mám robiť?
„Čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“ pýtal sa mladík Ježiša. (Mk 10, 17)
To je otázka, ktorá by mala dozrieť v každom z nás ako ovocie nášho pozorovania, záujmu, štúdia a vážneho postoja k životu. Otázka o našom poslednom stanovisku k životu a o našom základnom rozhodnutí.
Mladík z evanjelia túto otázku vyslovil. Možno počúval Ježiša už dlhší čas. Možno ho zaujali jeho zázraky a reči. Najmä reči, pri ktorých bolo zbytočné diskutovať. Možno mu bolo jasné jedno: tento Učiteľ hovorí akési definitívne slová a dáva definitívne rady.
Ale aký iný priebeh odrazu všetko dostalo, keď sa ponúkol Ježišovi! Možno bol ochotný dať časť majetku ako almužnu pre siroty či chrám, aby si zaistil večný život. Omyl! A ohromujúce prekvapenie! Ježiš nechcel niečo všetko! „Predaj všetko, čo máš!“ To mladík zrejme nečakal. on chcel
Ako je to s nami? Dáme kde-tu na kostol, do zvončeka… Aby sme si pritom zaistili večnosť? To je veľmi málo! Kristus žiada všetko. Žiada si náš život! Od apoštolov žiadal predať a rozdať všetko. Žiadal spáliť mosty. Oslobodiť sa a oprieť sa len o Boha. Od mnohých to žiada i dnes. Ak to človek urobí, vtedy čosi pochopí.
„Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“ pýtal sa mladík Ježiša. Ako dosiahnuť, aby som stále žil? To ho trápilo. Táto otázka sa netýka len vybraných učeníkov. Týka sa všetkých a každého.
187. Ak chceš byť dokonalý…
Všetci sme dostali ponuku. „Ak chceš… predaj všetko… Potom príď…“ Všetci máme prísľub svätého života, svätej zeme, prísľub večnosti. Ale musíme sa pričiniť. Musíme sami chcieť, musíme spolupracovať. Boh ráta s našou spoluprácou.
Keby ste vyšli na vrch Nebo do výšky 1225 metrov v krajine Moab, 15 kilometrov od Mŕtveho mora, a pozreli by ste sa na Svätú zem, ktorá sa rozprestiera pod vami, možno by ste boli prekvapení. Videli by ste tvrdú zem, piesok a kameň, kde-tu úrodnú pôdu. Toto je zasľúbená krajina, tečúca mliekom a medom? Vodca izraelského národa však uvidel práve z tohto miesta zasľúbenú krajinu – a nezľakol sa, ani nebol sklamaný. Ani jeho národ nebol sklamaný. Bola to krajina, ktorú mu sľúbil Pán! To čosi znamenalo. Bolo v tom čosi veľké a povzbudzujúce. Nijaký pohľad nemohol na veci nič zmeniť. Boh chcel, aby Izraeliti prišli do tejto krajiny a aby v nej žili. Bolo treba dôverovať a dať sa do roboty. Koľko sa potom nazápasili! Koľko túto zem preorávali a zavlažovali! Ale stala sa im zemou drahou a nenahraditeľnou – lebo to bola zem prisľúbená. Vo viere a tvrdej práci urobili z nej Izraeliti nakoniec tú krajinu, ktorej obraz si nosili od pokolení v srdci.
Každý máme sľúbenú svoju svätú zem, svoje miesto, povolanie, svoje poslanie. A každý máme o ne zápasiť. Pre každého z nás platí: „Ak chceš…“
188. Odvaha žiť
„Nasleduj ma!“ znie stále výzva evanjelia každému z nás. Pán Boh nás vyzýva k náročnému životu. Naša odpoveď? Bojíme sa náročne žiť. Staráme sa len o to, aby náš život ako-tak fungoval, až sa premení na mechanizmus, na zotrvačný
beh. Robíme, čo sa nám povie. Odvádzame prácu, čakáme odmenu. Nevybočujeme z radu. Bojíme sa nových krokov. Nové nápady sa nám zdajú riskantné. Bojíme sa rizika. A poslúchame. A keď treba – luháme sebe aj iným. Pochodujeme… Stačí nám rutina cesty. Pochod v zákrytoch. Žijeme život pod svoje možnosti.
To je život pod našu dôstojnosť, pod dôstojnosť človeka. Chcieť stále čosi náročnejšie – to ctí človeka! Ostatné je zrada na vlastnom poslaní. Áno, bývame aj unavení. Ale nemôžeme zmárniť svoj život v strachu a v nečinnosti, keď nás Boh vyzýva k činom.
Vyprosujme si odvahu žiť!
189. Nebezpečenstvo bohatstva
Starý kňaz z Torcy v istej Bernanosovej knihe hovorí priateľovi: „Ideálne by bolo kázať deťom. My dospelí príliš rátame – v tom je celá naša chyba. Tak nemôžeme robiť nič iné, len kázať ducha chudoby. Chudoba sama je pre nás príliš tvrdá. Preto robíme kompromisy a usilujeme sa ako-tak dohodnúť. Vezmi si napríklad Spasiteľov výrok: Ľahšie je prejsť ťave uchom ihly ako vojsť boháčovi do kráľovstva Božieho…
Ucho ihly…“ pokračuje starý kňaz. „Som prvý, komu sa ten text zdá príliš tvrdý. Ale keď diplomati naznačujú, že ucho ihly znamená bránu Jeruzalema, trochu užšiu než iné, takže ak vstupuje boháč do kráľovstva, vystavuje sa len nebezpečenstvu, že si trocha poškriabe lýtka, nemôžem si pomôcť – to ma už zlostí. Na vrecia s peniazmi by náš Spasiteľ bol napísal vlastnou rukou: Nebezpečenstvo smrti! Tak ako píše správa stavieb na stĺpoch elektrického vedenia a ako sa píše na fľaše s jedmi alebo na autá vezúce benzín. Čo na tom zmiernite?“
V evanjeliu nejde o odsúdenie bohatstva ako takého. Nejde ani tak o jeho sociálnu stránku. Boháč je tu skôr predstaviteľom istého duchovného postoja voči životu a Bohu – zahryznutý do vecí tohto sveta, oslepne pre veci ducha. Takto sa bohatstvo stáva prekážkou v živote viery a vedie k duchovnej smrti. Stane sa akoby protiváhou Krista – buď za Kristom, alebo za zlatom. Buď za Kristom, alebo za veľkým platom. Mamona potom celkom zaujme človeka, jeho pozornosť i čas. Peniaz, ktorý vyplňuje boháčove dni, vyplňuje aj jeho noci. Človek sa stáva lakomcom. Zlato sa mieša až do najhlbšej hĺbky jeho duše. Ako povedal A. Hello, „svätyňa duše je obsadená“.
190. Poslední budú prví
Cítime potrebu obklopiť sa vecami, aby nám dodali vážnosť. Šaty, dom, auto, niečo, čo nik iný nemá – nech sa ľudia dívajú! Je to nezdravá kompenzácia a falošný pocit, že zavážim. Prepych takto často zakrýva nahotu duše. Čím menej darov a milosti vo vnútri, tým viac ozdôb musí byť na tele.
Prečo sa prví v bohatstve dostanú ľahko na posledné miesto pred Bohom? Vystavili sa väčšiemu nebezpečenstvu. Kde je viac majetku, tam sa človekovi ponúka i viac možností, aby sa mýlil v povahe svojich radostí a šťastia. Práve preto sa ľudia v blahobyte pomýlia omnoho ľahšie. Oveľa častejšie sa pachtia za márnosťami.
Pre veriaceho človeka môže byť väčším činom zametať ulicu z lásky ako viesť významný úrad len pre peniaze alebo z pýchy. Každý chváli a miluje Pána Boha svojím spôsobom. Vták spevom, kvet vôňou, slnko svetlom. A my? Každý z nás ho má chváliť tvorivou činnosťou z lásky, podľa svojich možností a podmienok. Potom už nie je dôležité, koľko možností mám alebo koľko darov mi dá Pán Boh. Stará modlitba hovorila: Pane, daj, aby som zlepšoval to, čo závisí odo mňa.
Daj, aby som trpezlivo prijímal to, čo nezávisí odo mňa. A daj, aby som oboje presne rozoznával.
Zdroj: Ján Chryzostom Korec – Rok nad evanjeliom, LÚČ, 2000, ISBN 80-7114-305-7 (str. 220-222)