Ďalšie myšlienky – 19. Nedeľa po Päťdesiatnici – Lukáš 35. začalo – Lk 8, 5-15
o. Róbert Jáger – … Semeno – Božie slovo pôsobí veľmi podobne. Jeho rast je proces. Nie je to jednorazová záležitosť: hodím, padne – je prijaté, vyrastie….je to pomerne dlhý proces, v ktorom po zasiatí veľa nevidno. Väčšina procesu je skrytá. Nie v zemi, ale v srdci a mysli človeka. Až po čase sa ukazuje, či semeno začalo rásť alebo zahynulo.
Proces rastu Božieho slova je v podstate osobná premena človeka. Nie je to slovo, ktoré rastie, ale je to človek, ktorý sa necháva premieňať slovom živého Boha – teda rastie. Slovami apoštola Pavla „všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista“ (Ef 4,15b). Rásť, aby sme sa spojili s Kristom, pretvorili sa na jeho obraz a podobu. Aby ľudia pozerajúc na nás a vnímajúc náš život, zažili niečo z tajomstva Krista. Tento proces si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti. Predovšetkým so sebou samým. Nie menej dôležitou je nádej a dôvera v Ježiša. Predsa sľúbil, že bude s nami až do skončenia vekov (Mt 28,20). https://www.verbumdomini.sk/21-nedela-po-zsd-lk-8-5-15/
o. Martin Pavúk – Pri vykopávkach v Egypte, našli archeológovia v jednom z hrobov za hrsť zrniečok zbožia. Hrob i zrná boli staré okolo 5000 rokov. Niekoľko zŕn vložili do zeme a poliali vodou. Na veľké prekvapenie z nich vzišli zo zeme zelené rastlinky. Zrniečka si aj po niekoľko tisícročí zachovali silu rastu. V dnešnom podobenstve o rozsievačovi Ježiš triezvo a realisticky predstavil osudy Božieho slova v ľudských srdciach. V obrazoch, ktoré vykreslil, sa môže spoznať každý človek a dodnes nestratili význam. Ježiš posiela svojich apoštolov a ich nástupcov do celého sveta, aby hojne rozsievali semeno Božie slovo do ľudských sŕdc. Avšak ľudské srdcia sú niekedy ako tá tvrdá a suchá zem, a tak len máloktoré sa ujíma. Máloktoré padne do dobrej zeme…. https://grkatnr.sk/homilie/lk-8-5-15-2/
o. Martin Pavúk – Určite poznáme takýchto ľudí, pretože dosť často počúvam pri rozhovoroch a iných príležitostiach od ľudí sťažnosti na vlastnú rodinu, deti, atď. Vychovala som synov, dcéry kresťanským životom a teraz! Počas celého roka nepríde do chrámu, ak sa ich opýtam, alebo napomeniem, aby išli na sv. spoveď, liturgiu. ich odpoveď je nemám čas, som unavená, aspoň jeden deň v týždni si chcem pospať, dnes je taká doba, alebo, mami ja verím, že Boh je, ale nepotrebujem ísť do chrámu – chcem si oddýchnuť, načo by som išiel na spoveď, nikoho som nezabil atď atď… Deti sú nepokrstené, nevedia, čo je to kostol, vlastná dcéra zakazuje mame, aby privádzala vnúčatá k Bohu. …. Ak poznáme, alebo sme čítali evanjelium zistíme ako to robil Ježiš. Venoval veľa času nie iba učeníkom, ale aj ostatným ľuďom. Preto Kristus nás aj dnešným úryvkom vyzýva, aby sme sa venovali každému, kto s radosťou prijíma Božie Slovo, je nadšený pre Krista. ale má v srdci ešte veľa nezodpovedaných otázok. Poskytnime všetkým dobrú pôdu, aby sa mali možnosť zakoreniť a prinášať úrodu pre ďalšie generácie. Nedopusťme, aby vyhoreli. Nestavajme ľudí, ktorí pred mesiacom uverili, hneď do “pozoru” moralizovaním. Dajme im čas a priestor, aby mohli čerpať silu z poznávania Krista. A až potom, po určitom čase budeme mať v našich rodinách, farnosti plných a silných ľudí, ktorí budú stáť pevne, aj vtedy keď prídu skúšky.https://grkatnr.sk/homilie/lk-8-5-15-3/
o. Martin Pavúk – Problém nie je v rozsievačovi, ani v semienku, ale v pôde. Aká je to pôda? Kraj cesty, skala, tŕnie, úrodná zem, to je všetko druh pôdy. Lenže tá pôda sa nestala takou zo dňa na deň, ona k tomu dospela po dlhom čase. Ten, kto pracuje s pôdou vie, že na ňu pôsobia vonkajšie vplyvy – aj malá starostlivosť, či „nestarostlivosť“… Kraj cesty, skala, tŕnie – to je pôda, po ktorej ľudia šliapu, neobrábajú ju, nestarajú sa o ňu, nevšímajú si jej stav. Preto ani zrnko nemôže prežiť a priniesť úrodu v zemi, o ktorú sa dlhodobo nikto nestará. … Pôda – to sme my, ľudia. Zrno rozsievač ponúka nám všetkým. Akou pôdou budeme? Mnoho kresťanov si myslí, že zrnku na to, aby prinieslo bohatú úrodu, bude stačiť že sme prijali krst, myropomazanie (birmovku) a raz začas prijmeme Eucharistiu. Ale to zrnko rastie celý náš život, aby na konci vydalo úrodu. Preto musíme do pôdy pre jeho rast neustále pridávať „živiny“. Potrebujeme počúvať Božie slovo, zastaviť sa, prísť ku Kristovi, uznať svoju závislosť, vyznať naše slabosti, neustále sa posilňovať Jeho láskou… https://grkatnr.sk/homilie/lk-8-5-15-4/
o. Martin Pavúk – Ak sa dnes nachvíľu všetci trochu zastavíme a pozrieme sa do svojho srdca, uvidíme koľkokrát sme aj my sami zatvorili srdce a boli radšej hluchými, slepými, či nemými. Keď si zatvoríme srdce a odmietneme Evanjelium – Božie slovo, budeme hľadať iné hlasy, iných pánov a skončíme pri idoloch a bôžikoch, ktoré nám ponúka svet, spoločnosť, a vzdialime sa od pravého Boha. Naše srdce môžeme prirovnať k budove s množstvom miestností. Takáto budova má vždy vchod aj východ. Čokoľvek do nás vstúpi, musí prejsť cez naše srdce. Čokoľvek z nás vychádza, vychádza z nášho srdca. Srdce je ako pôda – ako o tom hovorí dnešné čítanie. Keď do srdca vstúpi Božie slovo, niečo sa v srdci udeje. V otvorenom srdci sa Božie slovo môže zakoreniť a priniesť úrodu. V Písme je preto obraz: semienko a pôda. Semiačko je obrazom Božieho slova a pôda je obrazom stavu nášho srdca. Tvoje srdce je schopné, keď sa správne rozšíri, prijať Božie slovo a produkovať nádherný život. Boh pracuje cez naše srdce; nepracuje mimo neho. Keď Božie slovo zostáva a je uprostred tvojho srdca, nič nemusí zostať tak, ako to bolo v tvojom starom živote…. https://grkatnr.sk/homilie/lk-8-5-15-5/
o. Martin Pavúk – v roku 70 po Kristovi obliehalo Jeruzalem rímske vojsko. Velil mu Titus, neskorší rímsky cisár. V Jeruzaleme zavládol hlad a mor. Hovorí sa, že rabín Jochanan ben Zakkaj, jeden zo židovských vodcov, prešiel obrannými líniami a podarilo sa mu dostať až k stanu veliteľa rímskeho vojska. Kľakol si pred Titom a prosil ho: „Pane, ušetri toto mesto, je tu mnoho žien a nevinných detí.“ Titus mu odvetil: „Klameš, ty starý rabín!“ „V čom som klamal?“, spýtal sa udivene starý muž. „Klamal si už v prvom slove, ktoré si povedal. Nazval si ma „pánom“. Ak som pánom, prečo potom neotvoríte mestské brány a neprivítate ma kvetmi? Keď som pán, prečo ma neposlúchate?“
Hoci Titus bol tvrdý vojak a pohan, učí nás čosi, čo patrí ku základom kresťanstva. Totiž prijímanie Božieho slova. Nielen pohan Titus, ale aj Kristus nás dnes pozýva k lepšiemu počúvaniu Božieho slova. Možno aj nám chce položiť otázku: Keď som Pánom tvojho života, prečo nepočúvaš moje slovo? Kristus v posledných štyroch veršoch (por.: 8, 12-15) opakuje slovo počúvať až štyrikrát. Možno si povieme, však na počúvaní až tak nezáleží. Ale záleží. Ak nebudeme počúvať Jeho slovo, ako v živote rozlíšime, čo je Božie a čo ľudské? Ak nebudeme počúvať Božie slovo, môžeme si byť istí, že mnoho iného sa usiluje preniknúť do našich uší. https://grkatnr.sk/homilie/lk-8-5-15-6/
Pri počúvaní Božieho Slova potrebujeme zvláštnu Božiu pomoc, Svetlo Ducha Svätého. Niečo také, ako o tom čítame pri stretnutí Ježiša s Emauzskými učeníkmi: „vykladal im zmysel Písiem”, „otváral im Písmo”. Bez osobného prijatia Ježiša, bez priateľstva s Bohom, teda bez Božej milosti, bez viery nie sme schopní preniknúť do hĺbky Božieho Slova. Nie sme veľmi často dokonca schopní ani si zapamätať počuté Božie Slovo, hoci ináč máme dobrú pamäť. Ak chceme mať ozajstný úžitok zo štúdia Písma Svätého, mali by sme ho podobne ako Božie Telo, prijímať v stave Posväcujúcej milosti. Ináč nás to Slovo bude bolieť….. Koreňom duchovného života je spojenie s Bohom, teda modlitba. Teda ľudia nestáli práve kvôli tomu, že sa nemodlia, lebo sa neživia z Boha. Ak sami v sebe objavujeme túto „nezakorenenosť”, je nám daný účinný liek: modlitba. Jedno ruské príslovie hovorí: „Kto sa nemodlí, ten sa nespasí!” Stále sa snažme o spojenie s Bohom vo svojich myšlienkach, slovách i skutkoch a potom prinesieme úrodu. … Sv. František nám všetkým adresuje tieto slová: „Skrze Božie Slovo hlboko do nás preniká vznešenosť nášho Stvoriteľa. Preto napomínam všetkých svojich bratov a posilňujem ich v Kristovi, aby, ak nájdu kdekoľvek napísané Božie slová, zachádzali s nimi čo najúctivejšie, a pokiaľ to záleží na nich, zbierali ich a ukladali, ak ich nájdu na nedôstojných miestach alebo niekde pohodené, a tak v nich ctili Pána, ktorý ich vyslovil. Mnoho vecí sa totiž posväcuje Božím slovom a mocou slov Kristových sa uskutočňuje aj premenenie na oltári.“ https://kazatel.frantiskani.sk/kazen/24-sobota-lk-84-15/
Ešte jednu veľmi dôležitú skutočnosť musíme pripomenúť, že čo sa týka Božieho slova, musí byť zo strany rozsievača aj poslucháča prejavená pokora. Ak rozsievač s pokorou bude kázať Božie slovo a poslucháč bude počúvať s pokorou nie nehodného kňaza, ale samého Krista, vtedy Božie slovo padne do dobrej pôdy, a aj keď neprinesie stonásobnú úrodu, predsa obohatí poslucháča a cez neho aj iných ľudí. https://www.trojica.sk/kazne/2011a/15-nedela-cez-rok
nn https://www.fara-kezmarok.sk/blog/o-rozsievacovi
o. Imrich Degro https://www.youtube.com/watch?v=ASO9Z6oyiPQ
nn https://www.youtube.com/watch?v=ZhuFHI8jg7s
nn https://www.youtube.com/watch?v=Nx854Y9z5IE&list=PLQb5iuVSwctXUE-K9xYIeXrXBx9BQ-N64&index=2