Ďalšie myšlienky – 27. nedeľa po Päťdesiatnici – Lukáš 76. začalo – Lk 14, 16-24
www.jankrupa.sk: Liturgická príprava na sviatok Kristovho narodenia sa začína Nedeľou praotcov, venovanou pamiatke všetkých, ktorých životy pripravili pôdu pre príchod Mesiáša. V nasledujúcom týždni budeme sláviť Nedeľu otcov/Nedeľu Kristových predkov, keď si vypočujeme svätým Matúšom zostavený rodokmeň tých, ktorí boli Kristovými fyzickými predkami. … Hostina – znak spoločenstva – Obraz hostiny poukazuje na niekoľko čŕt, ktoré nám hovoria o Božom kráľovstve. Hostina je znakom štedrej pohostinnosti, ktorá je veľmi cenená na Blízkom východe. Boh nám prejavuje svoju pohostinnosť tým, že nám otvára svoje kráľovstvo tým najhonosnejším darom – milosťou svojho Krista. Hostina je tiež znakom radosti a veselosti účastníkov z toho, že sú pri hostiteľovom stole. Aby sme použili slová žalmistu, tešia sa z toho, že prijímajú kalich spásy a vzývajú meno Pánovo.
Najdôležitejším rozmerom obrazu hostiny je rozmer spoločenstva. Hostina je miestom spoločenstva s ostatnými, spoločnej účasti na pohostinnosti Vládcu. Ako taká je popredným znakom Božieho kráľovstva, našej účasti na jeho božskom živote prostredníctvom Krista.
Kristov príchod nemá nič spoločné s osamelosťou. Práve naopak. Vtelenie sa uskutočnilo, aby sme neboli sami, ponechaní sami na seba, mimo spoločenstva s Bohom. Kristus sa narodil na svet, aby ľudstvo mohlo byť v spoločenstve s Bohom, ako to malo byť od počiatku. https://www.jankrupa.sk/hodovanie-s-praotcami/
O. Jozef Durkot: sv. Anton Veľký:
V tomto živote sa vymieňa rovné za rovné a nedostane od kupujúceho viac ten, kto predáva. Lež prísľub večného života kupujeme si za takú nepatrnú cenu. Je napísané totiž: „je počet našich rokov sedemdesiatka, a ak sme silní, Osemdesiatka a čo je nad ne, je trápenie a ničota.“ Keby sme teda i osemdesiat, ba i sto rokov prežili v práci pre Boha, nielen toľký čas budeme kraľovať v budúcnosti, lež za tých niekoľko rokov práce budeme kraľovať po všetky veky. Za dedičstvo nebudeme mat‘ zem, ale nebo; odložíme porušiteľné telo a znovu ho dostaneme neporušiteľné. Preto, synáčikovia, nech vás neunavia ťažkosti, ani nech vás nestrhne túžba po márnej chvále. Utrpenia terajšieho času nie sú rovné sláve, v ktorej sa máme zjaviť. Ani nech sa nik, čo opovrhol svetom, nenazdáva, že zanechal čosi veľkého, veď celá zem v porovnaní s nekonečnosťou neba je malicherná a malá. Keby sme sa teda zriekli aj celej zeme, nebola by to dostatočná náhrada za nebeské sídlo, ak uvažujete, hneď prídete nato, že ten, kto opovrhol pár honami zeme a múrmi alebo trochou zlata, nemôže sa chváliť, ako by opustil čosi veľkého, ani sa mrzieť, ako by za to bol dostal málo. Ako keď niekto pohrdne medenou drachmou, aby získal sto zlatých drachiem, tak aj ten, čo zanechá panstvo nad celým svetom, stonásobne viac dostane hore v nebesiach. Ale treba si uvážiť najmä to, že i keď sa nechceme zrieknuť svojich bohatstiev, smrť nás od nich odlúči nasilu, ako je napísané v knihe Kazateľ. Prečo si teda neurobíme z nevyhnutnosti čnosť? Prečo nezanecháme to, čo aj tak na konci života stratíme, aby sme získali kráľovstvo nebeské?Sme ochotní sa stať chudobnými a mrzákmi a bezdomovcami, aby sme večerali na tej hostine? Alebo sa držíme svojho bohatstva, ktoré je vyjadrené v 3 spôsoboch:1. pole – pokušenia sveta, tomu odpovedá: márna sláva, lakomstvo2. 5 záprahov volov – pokušenia tela/zmyselnosti: smilstvo, nemiernosť žalúdka, hnev3. „pokušenie mysle – tretej osoby“ (človek stráca kontrolu nad sebou): smútok, namyslenosť, acedia
Keď sa týchto „bohatstiev“ zbavíme, potom na nás platí blahoslavení chudobní … lebo ich je nebeské kráľovstvo – oni sú účastníci nebeskej svadobnej oslavy.
O. Róbert Jáger: Dnešná nedeľa je nedeľou praotcov – Abraháma, Izáka, Jakuba, Dávida a všetkých ostatných veľkých postáv obdobia Starého zákona – ktorí očakávali naplnenie prísľubu. Apoštol Pavol v liste Hebrejom (Hebr 11,1-2.8-10.13-16) píše o ich očakávaní a viere:
1 Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. 2 Ňou si predkovia získali dobré svedectvo…. 8 S vierou poslúchol Abrahám, keď bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo; išiel a ani nevedel, kam ide. 9 S vierou sa usadil v zasľúbenej zemi ako v cudzej a býval v stanoch s Izákom a Jakubom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia. 10 Lebo čakal na mesto s pevnými základmi, ktorého staviteľom a tvorcom je Boh. … 13 Všetci títo umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale z diaľky to videli a pozdravovali; a vyznávali, že sú na zemi iba cudzincami a pútnikmi. 14 A keď takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. 15 Veď keby boli mali na mysli tú, z ktorej vyšli, mali dosť času vrátiť sa. 16 Ale oni túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil miesto. https://www.verbumdomini.sk/nedela-praotcov-lk-1415-24/
Vojtech Kodet: https://vojtechkodet.cz/prednasky-a-kazani/k-poslechu/kazani/2013-kazani-na-jumpu-pri-msi-pro-mlade
Martin Pavúk: https://grkatnr.sk/homilie/lk-14-16-24/
https://grkatnr.sk/homilie/lk-14-16-24-2/
https://grkatnr.sk/homilie/lk-14-16-24-3/
https://grkatnr.sk/homilie/lk-14-16-24-4/
https://grkatnr.sk/homilie/lk-14-16-24-5/
https://grkatnr.sk/homilie/lk-14-16-24-6/
https://grkatnr.sk/homilie/lk-14-16-24-7/
https://grkatnr.sk/homilie/lk-14-16-24-8/
https://grkatnr.sk/homilie/lk-14-16-24-9/
https://grkatnr.sk/homilie/lk-14-16-24-10/