Ďalšie myšlienky – Nedeľa 1. týždňa Veľkého pôstu – Nedeľa ortodoxie – Ján 5. začalo – Jn 1, 43-51
o. Štefan Paločko: Druhý nicejský koncil bol otvorený 24. septembra 787. Zúčastnilo sa ho 365 biskupov, ktorí boli všetci z Byzancie. Pápež poslal dvoch presbyterov ako svojich legátov a za ostatné patriarcháty tam boli len dvaja mnísi.[10]
Koncil samozrejme odmietol náuku snemu z roku 754, ktorý pod vplyvom cisára Konštantína V. potvrdil ikonoklasmus. Učenie Druhého nicejského koncilu vychádza z faktu, že úcta k ikonám patrí ku kresťanskej tradícii. Táto úcta sa však podstatne líši od klaňania sa, ktoré patrí výlučne Bohu. Samotné klaňanie sa tak nepreukazuje obrazom ako materiálu, ale osobe, ktorú obraz znázorňuje. Možnosť zobrazovania Krista na ikonách potvrdzuje, že Božie Slovo sa stalo skutočným človekom a nie je výtvorom ľudskej fantázie.[11]
Treba povedať, že k vlastnostiam božskej prirodzenosti naozaj patrí jej nezobraziteľnosť. Faktom však je, že prirodzenosť sama osebe neexistuje, existuje len osoba disponujúca prirodzenosťou. Druhý nicejský koncil zdôrazňuje, že na ikone ide o zobrazenie práve osoby. Ak by osoba Krista disponovala výlučne božskou prirodzenosťou, bola by skutočne nezobraziteľná. Osoba Božieho Syna však disponuje aj ľudskou prirodzenosťou a práve vďaka nej je Kristus viditeľný a zobraziteľný.
Zaujímavou je námietka ikonoklastického koncilu v Hierii, podľa ktorej pri zobrazení Krista v ľudskej prirodzenosti dochádza k ignorovaniu jeho božstva a tak k faktickému rozdeleniu Osoby Slova od osoby Ježiša z Nazareta. Dôsledkom takéhoto tvrdenia by však bolo, že Kristova osoba sa nemôže prejavovať výlučne ako človek, pretože v každom prejave, v každej činnosti a v každej vlastnosti musí byť prítomná aj božská prirodzenosť. Takáto predstava o Kristovi by však bola totožná s monofyzitizmom, ktorý popieral u Krista čistú božskú a s ňou nezmiešanú čistú ľudskú prirodzenosť. Podľa tejto náuky sú všetky Kristove vlastnosti zmiešane bohoľudské, čo by samozrejme znemožňovalo zobrazenie Krista prostredníctvom čisto ľudskej prirodzenosti.
Keďže však osoba Krista disponuje čírou ľudskou prirodzenosťou, ktorá je s božskou nezmiešaná, môže sa pravdivo prejavovať ako človek a vďaka jeho skutočnej ľudskej prirodzenosti ho ako človeka možno pravdivo aj znázorniť. S možnosťou znázorniť Krista na ikonách samozrejme súvisí aj možnosť predstaviť si ho. Ak by nebolo možné Krista zobraziť, nelegitímnou by bola aj akákoľvek predstava Krista ako človeka.[12] https://vieralogicky.sk/ikonoklazmus-a-moznost-zobrazovania-krista/
Odkedy bol človek vyhnaný z raja, ustavične ho hľadá. Lenže kým vtedy sme presne vedeli, že raj spočíva v spoločenstve s Bohom, po hriechu sa náš rozum zatemnil a vôľa naklonila k tomu, čo jej rozum predloží ako krásne, dobré, chutné a na poznanie vábivé. Ešte horšie je, keď si vôľa presadí svoje, len preto, že chce niečo dosiahnuť, hoci ju rozum varuje. V podstate platí, že človek nemôže nechcieť svoje dobro, ale otázkou ostáva, čo tým mieni? Často krát je to ako v tej rozprávke, kde si človek nabral plné vrecká peňazí a drahokamov, ale po nesplnení podmienok sa mu zmenili na blato a piesok. Ak nehľadáme na správnom mieste, tak je to, ako hovorí Kazateľ: naháňanie vlastného tieňa a márnosť nad márnosť.
Dnes sme v evanjeliu počuli, že Ježiš oslovil Natanaela: „Videl som ťa, keď si bol pod figovníkom.“ (Jn 1, 48).
Obraz figovníka je v Biblii veľmi častý. Je používaný ako obraz pokoja, pohodlia, blahobytu, ale aj mesiášskych čias. Prorok Micheáš hovorí: Každý bude sedieť pod svojím viničom a nerušene pod svojím figovníkom(Mich 4,4); Judovci a Izraeliti bývali v bezpečí každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom (1 Kr 5,5); Rozostrel pokoj nad krajinou, veľká radosť vládla v Izraeli. Každý mohol sedieť pod svojím viničom alebo figovníkom a veru nebolo, kto by ich bol ľakal (1 Mach 14,11-12). https://www.grkatba.sk/homilia-na-prvu-postnu-nedeu/
o. Vojtech Kodet https://vojtechkodet.cz/prednasky-a-kazani/k-poslechu/havelnice/odkud-mne-znas-jan-143-51
Lectio divina textu evanjeliového stretnutia Ježiša s Ondrejom (Jn 1,35-51) z cyklu Stretnutia s Ježišom. https://www.abuba.sk/abuba/node/161
o. Marin Pavúk https://grkatnr.sk/homilie/jn-43-51/ https://grkatnr.sk/homilie/jn-1-43-51/ https://grkatnr.sk/homilie/jn-1-43-51-5/ https://grkatnr.sk/homilie/jn-1-43-51-4/ https://grkatnr.sk/homilie/jn-1-43-51-3/ https://grkatnr.sk/homilie/jn-1-43-51-2/
o. Róber Jáger https://www.verbumdomini.sk/1-postna-nedela-jn-143-51/