Myšlienky z jankrupa.sk – 23. nedeľa po Päťdesiatnici – Lukáš 53. začalo – Lk 10, 25-37 (Milosrdný samaritán)

Jedným z prístupov, ktoré uprednostňovali Otcovia, ale v odborných kruhoch sú v nemilosti, je alegória, ktorá v mnohých biblických pasážach vidí akúsi rozšírenú metaforu celého evanjelia. Alegória bola prakticky všeobecným prístupom k Svätému písmu v celom ranom kresťanstve, ktoré ju zdedilo od judaizmu. Alegória sa snaží prostredníctvom mnohých známych pasáží Svätého písma upriamiť našu pozornosť na všeobecný stav ľudstva a všeobjímajúcu Božiu lásku. Rôznym spôsobom alegóriu používali Irenej, Klement Alexandrijský, Origenes a Ján Zlatoústy na Východe, ako aj Ambróz a Augustín na Západe.

Ján Zlatoústy o milosrdnom Samaritánovi (Lk 10, 30 – 37) – Pomocou alegorickej metódy nám svätý Ján Zlatoústy (je sviatok sa slávi 13. novembra) pomohol vidieť v tomto texte stálu a všeobjímajúcu Božiu lásku k nám. Toto podobenstvo sa stáva slovným obrazom celého tajomstva spásy:

„Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha“ (v. 30) – Adam, ktorý dôveroval v seba a nie v Boha, zostúpil z raja do tohto sveta. Jericho, ktoré je 825 stôp pod úrovňou mora, je najnižšie položeným mestom na zemi, tak hlboko, ako sa len dá. „A padol do rúk zbojníkov“ (v. 30) – Ľudstvo bez Boha je obkľúčené bandou démonických mocností vedených vládcom tohto veku. „Ti ho ozbíjali“ (v. 30) – o rúcho nesmrteľnosti. …

Na inom mieste svätý Ján Zlatoústy učil, že služba duchovne chorým v nemocnici Cirkvi prislúcha nám všetkým:

„Neprehliadnime takú tragédiu, ako je táto. Neponáhľajme sa okolo takého žalostného pohľadu bez toho, aby sme sa zľutovali. Aj keď druhí to robia, vy to nesmiete. Nehovorte si: ‚Nie som kňaz ani mních, mám ženu a deti. Toto je práca pre kňazov, toto je práca pre mníchov.‘ Samaritán nepovedal: “ ‚Kde sú teraz kňazi? Kde sú teraz farizeji? Kde sú židovskí učitelia?‘ Ale Samaritán sa podobá človeku, ktorý našiel nejakú veľkú zásobu koristi a mal zisk.

Preto, keď vidíte niekoho, kto potrebuje liečbu nejakej choroby tela alebo duše, nehovorte si: ‚Prečo sa oňho nepostaral ten a ten alebo tá a tá?‘ Ty ho osloboď od jeho choroby; nežiadaj od druhých vyúčtovanie za ich nedbalosť. Povedz mi toto. Ak nájdeš na zemi ležať zlatú mincu, povieš si: ‚Prečo ju ten a ten nezobral?‘ Nepopoženieš sa zodvihnúť ju skôr, ako to urobí niekto iný? https://www.jankrupa.sk/milosrdny-samaritan

Ako sme už spomenuli, ako prvé Boh poskytuje svätý krst. V krste odumrieme hriechu a sme znovuzrodení, aby sme sa stali ako Kristus, nový Adam (Rim 6, 2 – 7). Znovu dostaneme rúcho svetla, ktoré Adam stratil v raji. Potom nám Boh dá veľký liek, sväté prijímanie, telo a krv svojho Syna Ježiša.

Krst nás zrodí, ale neurobí nás dokonalými. Ako sme ďalej uzdravovaní a čoraz viac sa približujeme k Bohu a ako sme uzdravovaní, keď zhrešíme po krste? Aký liek máme k dispozícii? Máme sviatosť pokánia, keď vyznáme svoje hriechy v prítomnosti kňaza, ktorý nám pomôže, aby nám Kristus odpustil a uzdravil nás z nášho hriechu.

Samaritán sa vráti

Čo znamená, že Samaritán sa vráti do hostinca, aby sa pozrel, ako sa darí chorému človeku? Znamená to, že Ježiš sa vráti, aby každému odplatil za vykonané dobro alebo zlo (2 Kor 5, 10). Spomínate si, ako v Nicejsko-konštantínopolskom vyznaní viery hovoríme: „A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych“? Kristus sa jedného dňa vráti v sláve so svojimi svätými anjelmi (Mt 25, 31), aby všetko dal do náležitého poriadku. Aká radosť to bude pre nás, ak sme pripravení stretnúť sa s Ním!

Tu je hlavná myšlienka, ktorú si môžeme vziať z Ježišovho podobenstva: všetko v Cirkvi – ikony, kadidlo, rúcha, Biblia, hymny, modlitby, dávanie almužny, prikázania a doktríny, pôst a boj proti pokušeniu, liturgia a bohoslužby, sviatosti – má jediný účel: uzdraviť nás z hriechu a spojiť nás s Bohom. Cirkev je nebo na zemi. Cieľom a účelom Cirkvi je všetkých a všetko posvätiť a zjednotiť s Bohom. To je raj! Cirkev je raj, ktorý Boh dal Adamovi a Eve. V ďalšej lekcii sa dozvieme o raji a o tom, ako tam Adam a Eva žili s Bohom. https://www.jankrupa.sk/milosrdny-samaritan-uvod

Podobenstvo očami cirkevných otcov

Okrem vyzývajúceho morálneho príkladu, ktorý milosrdný Samaritán ponúka, cirkevní otcovia chápali jeho konanie aj alegoricky.

Človek v núdzi predstavuje ľudstvo.

Z Jeruzalema, svätého mesta, „zostupujeme“ do Jericha tým, že podľahneme pokušeniu.

Hriech nás oberá o božskú podobu, podľa ktorej sme boli stvorení, a zbavuje nás milosti, takže sme prakticky mŕtvi.

Kňaz a levita symbolizujú nedostatočnosť starozákonného zákona, ktorý síce dokáže odsúdiť hriech, ale nedokáže vyliečiť človeka (pozri: Hebrejom 10, 4).

Samaritán je Ježiš, ktorý je podľa slovnej hračky jednej stichiry „nie zo Samárie, ale z Márie“ (ouk ek Samarias, all‘ ek Marias).

Olej a víno, ktoré liečia naše rany, sa vykladajú rôzne ako krst/myropomazanie a eucharistia alebo ako božská a ľudská prirodzenosť Krista.

Samaritánovo „dobytča“ je ľudské telo, ktoré Boží Syn prijal, aby vyniesol náš hriech na kríž.

Hostinec, v ktorom sa o nás starajú, je Cirkev, a dve zanechané mince, aby sa o nás starali neustále, sú biskupi a učitelia Cirkvi. https://www.jankrupa.sk/nedela-25-tyzdna-po-patdesiatnici-podobenstvo-o-milosrdnom-samaritanovi-lukas-10-29-37