Dalšie myšlienky – 11. nedeľa po Päťdesiatnici – Matúš 77. začalo – Mt 18, 23-35
Ap. 141. začalo 1 Kor 9, 2b-12 – Bratia, vy ste pečaťou môjho apoštolátu v Pánovi. Toto je moja obrana proti tým, čo ma posudzujú. Vari nemáme právo jesť a piť? Nemáme právo brat’ so sebou ženu, sestru, tak ako ostatní apoštoli a Pánovi bratia i Kéfas?! Alebo len ja a Barnabáš nemáme právo nepracovať? Kto kedy vojenčí na svoje trovy? Kto sadí vinicu, a neje z nej ovocie? Alebo kto pasie stádo, a neživí sa mliekom stáda? Hovorím to len po ľudsky? A nehovorí to aj Zákon? V Mojžišovom zákone je predsa napísané: „Mlátiacemu volovi nezaviažeš papuľu.“ Vari tu Boh myslí na voly? A nehovorí to skôr pre nás? Veď pre nás je napísané, že ten, čo orie, má orať v nádeji, a kto mláti, tak s nádejou, že dostane podiel na tom, v čo dúfa. Keď sme vám my zasiali duchovné dobrá, je to také veľké, ak u vás žneme hmotné? Ak majú iní u vás toto právo, nie tým skôr my? No nepoužili sme toto právo, ale všetko znášame, len aby sme nepostavili prekážku Kristovmu evanjeliu.
Matúš 77. začalo Mt 18, 23-35 – Pán povedal toto podobenstvo: Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu, aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám, klaňal sa a prosil ho: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.’ A pán sa nad tým sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!’ Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.’ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?’ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.”
pápež František – Ježiš mu odpovie tým slovom, ktoré v ich jazyku znamená „vždy“: „Sedemdesiatsedem ráz“. Vždy musíme odpúšťať. A odpúšťať nie je ľahké. Pretože naše egoistické srdce je stále prilipnuté k nenávisti, pomstám, k zášťam. Všetci sme videli rodiny zničené vzájomnými nenávisťami, ktoré si prenášajú z jednej generácie na druhú. Bratia, ktorí sa pred truhlou niektorého z rodičov ani len nepozdravia, pretože pokračujú v starých zášťach.
Zdá sa, že väčšiu silu má prilipnúť k nenávisti, než k láske – a práve toto je takpovediac „pokladom“ diabla. On sa vždy zahniezďuje uprostred našich záští, našich nenávistí a dáva im rásť, udržiava ich, aby ničil. Ničil všetko. A neraz cez maličkosti, ničí. A takto sa v nás ničí [prítomnosť] Boha, ktorý neprišiel odsudzovať, ale odpúšťať. Toho Boha, ktorý dokáže vystrojiť hostinu pre hriešnika, ktorý príde k nemu, a zabudnúť na všetko.
Keď nám Boh odpúšťa, zabúda na všetko to zlo, ktoré sme vykonali. Ktosi povedal: „Je to choroba Boha“ – nemá pamäť, dokáže v týchto prípadoch stratiť pamäť. Boh stráca z pamäte nepekné príbehy mnohých hriešnikov, príbehy našich hriechov. Odpúšťa nám a ide ďalej. Žiada od nás jediné: „Rob tak aj ty: nauč sa odpúšťať“, nevleč ďalej tento neplodný kríž nenávisti, zášte, toho: „Toto mi zaplatíš“. Tieto slová nie sú ani kresťanské, ani ľudské.
Ježišova veľkodušnosť nás učí, že na to, aby sme vstúpili do neba, musíme odpustiť. Ba ešte viac, hovorí nám: „Ideš na omšu?“ – „Áno“ – „No ak si idúc na omšu spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, najprv sa zmier; neprichádzaj za mnou s láskou ku mne v jednej ruke a s nenávisťou voči bratovi v tej druhej“. Koherentnosť lásky. Odpustiť. Odpúšťať zo srdca.
Existujú ľudia, ktorí žijú odsudzovaním druhých, ohováraním ľudí, sústavným špinením svojich spolupracovníkov, špinením susedov či príbuzných, pretože im nevedia odpustiť čosi, čo im títo spravili alebo neodpúšťajú vec, ktorá sa im nepáčila. Zdá sa, že osobným imaním diabla je toto: zasievať lásku k neodpusteniu, žiť pripútaní k neodpusteniu. A odpustenie je podmienkou pre vstup do neba.
Podobenstvo, ktoré Ježiš rozpráva, je veľmi jasné: odpúšťať. Nech nás Pán naučí tejto múdrosti odpustenia, ktoré nie je ľahké. A urobme jednu vec: keď sa pôjdeme vyspovedať, prijať sviatosť zmierenia, položme si najprv otázku: „Odpúšťam ja sám?“ Ak cítim, že neodpúšťam, netvárme sa, že ideme prosiť o odpustenie, pretože nám nebude odpustené. Prosiť o odpustenie znamená odpustiť. Oboje ide ruka v ruke. Nedajú sa oddeliť. https://www.vaticannews.va/sk/papez-frantisek/omsa-svata-marta/2020-03/ranna-homilia-odpustenie-je-podmienkou-pre-vstup-do-neba.html
Koľkému utrpeniu, koľkej trýzni, koľkým vojnám by sa mohlo predísť, ak by odpustenie a milosrdenstvo boli štýlom nášho života! A to aj v rodinách, aj v nich: je toľko rozdelených rodín, ktoré si nedokážu odpustiť, toľko bratov a sestier, ktorí v sebe nosia nenávisť. Je nevyhnutné uplatňovať milosrdnú lásku vo všetkých ľudských vzťahoch: medzi manželmi, rodičmi, deťmi, vo vnútri spoločenstva, v Cirkvi a tiež v spoločnosti a politike.
Dnes ráno, keď som slávil svätú omšu, pristavil som sa nad jednou vetou z prvého čítania, ktorá ma silno oslovila. Tá veta z Knihy Sirachovcovej znie takto: „Pamätaj na svoj koniec a zanechaj nenávisť“ (Sir 28,6). Nádherná veta! Pamätaj na svoj koniec! Pamätaj na to, že budeš na márach… chceš si niesť nenávisť až tam? Pamätaj na svoj koniec, zanechaj nenávisť! Zanechaj zášť. Premýšľajme nad touto vetou, tak silnou: „Pamätaj na svoj koniec a zanechaj nenávisť.“ https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20200914031
Už pri našom krste nám Boh odpustil, prepáčil nám nesplatiteľný dlh: dedičný hriech. Nuž, toto je prvý raz. Ďalej nám s bezhraničným milosrdenstvom odpúšťa všetky naše viny, hneď ako prejavíme čo i len malý znak ľútosti. Boh je takýto: je milosrdný. Keď sme v pokušení uzavrieť si naše srdce pred človekom, ktorý nás urazil a prosí nás o odpustenie, spomeňme si na slová nebeského Otca nemilosrdnému sluhovi: „Ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?“ (v. 32-33). Každý, kto zažil radosť, pokoj a pocit vnútornej slobody z toho, že mu bolo odpustené, sa môže otvoriť možnosti odpúšťať aj zo svojej strany. https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170917007
„V modlitbe ‚Otče náš‘ sa modlíme: ‚Odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom‘. Je to rovnica, ide to pospolu. Ak ty nie si schopný odpustiť, ako ti môže odpustiť Boh? On ti chce odpustiť, ale nebude môcť, ak máš uzavreté srdce a milosrdenstvo nemôže vstúpiť. ‚Ale Otče, ja odpúšťam, ale nemôžem zabudnúť na tú strašnú vec, ktorú mi urobil…‘. ‚Pros Pána, aby ti pomohol zabudnúť‘: to je však iná vec. Dá sa odpustiť, ale nie vždy sa dá zabudnúť. Avšak ‚odpustiť‘ a [pritom hovoriť] ‚veď mi to zaplatíš‘, to nejde! Odpustime, ako odpúšťa Boh: odpúšťa v plnej miere.“ https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160301026
Koľko vzťahov sa rozpadá, koľko príbehov sa komplikuje, koľko nevypovedaných slov zostáva visieť vo vzduchu. A predsa evanjelium ukazuje, že vždy existuje spôsob, ako pokračovať v láske, aj keď sa zdá, že všetko je nenávratne stratené. Odpustiť neznamená poprieť zlo, ale zabrániť mu, aby plodilo ďalšie zlo. Nie je to tvrdenie, že sa nič nestalo, ale urobiť všetko preto, aby o budúcnosti nerozhodoval hnev. …. Prosme dnes o milosť, aby sme vedieli odpúšťať, aj keď sa necítime pochopení, aj keď sa cítime opustení. Lebo práve v tých chvíľach môže láska dosiahnuť svoj vrchol. Ako nás učí Ježiš, milovať znamená nechať druhého slobodného – aj aby zradil – a nikdy neprestať veriť, že aj táto sloboda, zranená a zblúdená, môže byť vytrhnutá zo lži temnôt a navrátená k svetlu dobra.
(CYKLUS KATECHÉZ – JUBILEUM 2025 – Katechéza Leva XIV.: Odpustenie je dar, ktorý predchádza ľútosť) https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-08/katecheza-leva-xiv-odpustenie-je-dar-ktory-predchadza-lutost.html
EVANJELIUM NA DNES – VLADYKA JONÁŠ MAXIM – Nedeľa 11. týždňa po Päťdesiatnici https://www.youtube.com/watch?v=hwakq-b5yYM
EVANJELIUM NA DNES: O. RASTISLAV ČIŽIK: Nedeľa 11. týždňa po Päťdesiatnici https://www.youtube.com/watch?v=RaZvoJAlahg
EVANJELIUM NA DNES: O. LUKÁŠ VOJČÍK: Nedeľa 11. týždňa po Päťdesiatnici: https://www.youtube.com/watch?v=erx_B06tnNc
nn https://www.jankrupa.sk/nedela-11-tyzdna-po-patdesiatnici-podobenstvo-o-nemilosrdnom-sluhovi/
nn https://grkatnr.sk/homilie/mt-18-23-35-3/
nn https://grkatnr.sk/homilie/mt-18-23-35-2/
nn https://grkatnr.sk/homilie/mt-18-23-35/
Svätý Augustín tému odpustenia z dnešného evanjelia zhrňuje slovami: „Odvažujem sa povedať: ak zhreší aj sedemdesiaty ôsmy raz, odpusti. A ak aj sto ráz, a vôbec, koľko ráz zhreší, toľkokrát odpusti. Kristus našiel tisíce hriechov, a predsa všetky odpustil. Preto ani ty neodopieraj milosrdenstvo. Apoštol totiž hovorí: odpúšťajte si navzájom, ak by mal niekto niečo proti druhému, ako aj Boh v Kristovi odpustil vám (porov. Kol 3,13).“ (sv. Augustín, O Pánovom slove) https://www.verbisti.sk/zamyslenia_kazdy_den/zamyslenie-na-24-nedelu-v-cezrocnom-obdobi/
Ján Zlatoústy, Komentár k Matúšovi Nepolepšilo ho dobrodenie, a tak ho musí napraviť trest: preto nasleduje 34 a rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. A nepovedal len „vydal ho,“ ale aj že bol nahnevaný – čo nespomínal vtedy, keď ho prikázal predať. To nebolo z hnevu ale skôr z lásky ako pokarhanie, tento rozsudok je však teraz za trest.
Remígius O Bohu sa hovorí, že sa hnevá, keď trestá hriešnikov. Mučiteľmi sa nazývajú zlí duchovia, lebo sú vždy pripravení chopiť sa zavrhnutých duší a mučiť ich trestami večného zatratenia. Vari však niekto dokázal nájsť priestor na nápravu, keď bol ponorený do večného zatratenia, alebo východ odtiaľ? Nie: „kým“ znamená večnosť a zmysel je: bude splácať stále, no nikdy nesplatí a naveky bude odpykávať trest.
Ján Zlatoústy, Komentár k Matúšovi Takto teda ukazuje, že jeho trest bude trvalý, čiže večný, a nikdy ho neodpyká. Božie dary a povolania sú síce neodvolateľné, no zloba zaváži toľko, že akoby ruší i tento zákon.
https://catenaaurea.sk/index.php a vyhľadať Mt 18, 23-35
Možno otázka z dnešného evanjelia, milí priatelia, ktorú položil Peter Ježišovi: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ zaujíma aj nás. „Kde sú vlastne hranice odpúšťania? Koľko je maximum?“, pýtame sa aj my spolu s Petrom. A Ježiš aj nám opakuje: „Vždy!“ Presne toto znamená to jeho „sedemdesiatsedem ráz.“ „Nehorázne“, povieme si. „Ako sa to dá?“
Skúsme si dnes, milí priatelia, my, ktorí sa dokážeme tak hrozne zaseknúť v úplne malicherných sporoch a žabomyších vojnách a potom nariekame, ako sú voči nám ľudia nespravodliví a to dokonca aj Ježiš, lebo nám káže týmto ľuďom stále len odpúšťať, predstaviť príbeh ženy, ktorá tieto slová Ježišovi zobrala vážne. Jej meno je Immaculée Ilibagiza. Svoj príbeh popísala v knihe, ktorá nikoho, kto si ju prečítal nenechá nedotknutého. V slovenčine má kniha názov: Prežila som. Otvorená spoveď o zrade, nenávisti a odpustení (Noxi s.r.o., 2016). https://www.archivioradiovaticana.va/storico/2017/09/16/zamyslenie_p_milana_bub%C3%A1ka_svd_pr%C3%ADbeh_odpustenia/sk-1337207
Odpúšťanie je istotou do budúcna a garanciou spoločnosti Božieho kráľovstva. „V obľube je človek čo sa zľutúva, čo svoj majetok čestne spravuje; “ (Ž 112,5).
Najprv odpusti a potom pros za uzdravenie (Sir 27,33–28,9)
Kniha Sirachovcova vystríha pred hnevom a nenávisťou a vyzýva, aby človek odpustil krivdu svojmu blížnemu (Sir 27,33–28,2). Motivácia je mimoriadne vábivá. Ak prechovávaš hnev voči blížnemu nemôžeš žiadať Boha o uzdravenie. Bez pochyby množstvo rád o zdravom stravovaní je správnych. Stačí, ak vám povedia, jedzte surový zemiak denne, je to dobré proti rakovine. Avšak podľa slov Písma, odpustenie urovnáva aj vzťahy medzi ľuďmi a disponuje k uzdraveniu. Je azda malá takáto ponuka, ktorá garantuje komplexnú istotu človeka – a to v
súčasnosti i budúcnosti? Neplatí len – v zdravom tele zdravý duch, ale taktiež – spokojnosť v duši, sváry i z tváre iných ruší. https://www.archivioradiovaticana.va/storico/2011/09/09/zamyslenie_na_24_nede%C4%BEu_v_cezro%C4%8Dnom_obdob%C3%AD/slo-519075
Kráľ v podobenstve postupoval najprv podľa starovekého zákona a usiloval sa niečo získať naspäť.
(v. 27) Predsa však nastáva nová situácia, keď Pán Ježiš opisuje kráľa, že sa zľutoval. Je to vyjadrenie pohnutia srdca a tým sa zobrazuje Božie milosrdenstvo. Ako je matka zviazaná so svojím dieťaťom, ktoré priviedla na svet, aj Boh je zviazaný s každým človekom a každého miluje viac ako jeho matka (porov. Sir 4,10). „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.“ (Iz 49,15).
V Novom zákone sa vyjadrenie o zľutovaní používa vždy len v súvislosti s postojom zľutovania zo strany Pána Ježiša, aby sa vyjadril Boží postoj voči tým, ktorí trpia. Je to teda jedna z výrazných vlastností Pána Ježiša, postoj zľutovania a môžeme si všimnúť, ako Pán Ježiš prejavuje vnútorné hnutie súcitu navonok. Môžeme nájsť časti, kde sa hovorí, že Pán Ježiš sa zľutoval nad zástupmi ľudí, lebo boli “roztratené a ako bez pastiera”, keď posiela apoštolov, poveruje ich nielen, aby hlásali evanjelium, ale aby aj uzdravovali a vyháňali diablov a rovnako ho vedie zľutovanie, keď rozmnožil chleby a ryby pre hladný zástup. Keď sa Pán Ježiš zľutúva nad jednotlivcom, zvyčajne nasleduje zázrak uzdravenia (porov. Mt 20,34 a Mk 1,41) alebo dokonca vzkriesenia (porov. Lk 7,13). Pán Ježiš bol pozorný voči bolesti, utrpeniu, opustenosti jednotlivca i zástupu, tých, s ktorými sa stretá a konkrétne sa o nich stará.
V podobenstve pohnutie kráľovho srdca vedie k láskavému skutku, kráľ odpustil dlh sluhovi. Prejavil sa veľkodušný a milosrdný (porov. Ž 7,11; 85,15; 102,8; 144,8) a uskutočnil podľa Svätého písma úplné odpustenie dlhov (Lv 25,8-22), ku ktorému sa malo v Starom zákone pristúpiť vždy v jubilejných rokoch.
Je to prejav milosti, nezaslúžený, pre sluhu v každom smere nedostupný jeho silami. Kráľ má súcit so sluhom, vracia mu dôstojnosť a prijíma ho znova do svojho spoločenstva. Je to kráľovské gesto, mocné a vznešené. Na sluhovu prosbu o trpezlivosť, kráľ odpovedá tým, že mu odpustil dlh, ale vlastne akoby mu požičal tie veľké peniaze, aby mu ten dlh virtuálne zaplatil, lebo následne od sluhu už nič iné nevyžaduje.
(v. 28) Nasleduje druhá časť podobenstva. Omilostený sluha stretol spolusluhu. Vo Svätom písme Starého zákona, keď sa píše o odpustení dlhov z príležitosti Jubilejného roka, píše sa o odpustení úplnom a vzájomnom. Sluha stretol svojho kolegu, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Išlo o sumu, ktorá predstavovala hodnotu, ktorá sa dala zarobiť za sto pracovných dní, išlo síce o nie malú sumu, ale smiešnu v porovnaní s tým, čo bolo jemu odpustené. …. (v. 35) V závere nasleduje dôležité stanovisko z úst Pána Ježiša: „Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“ Ak sú ľudia k sebe nemilosrdní, nebeský Otec je tiež takto prinútený potrestať zlých sluhov, ktorí sa mu nesnažia podobať. V evanjeliu nachádzame takto zahrnuté vysvetlenie, že ľudské odpustenie je v konečnom dôsledku odpoveďou na Božie odpustenie. (porov. Sir 28,2-7: „Odpusť svojmu blížnemu, ak ti uškodil: lebo aj tebe odpustia viny, ak o to poprosíš. Ak človek prechováva hnev proti blížnemu, ako si potom žiada od Boha, aby bol zdravý? Pre človeka sebe podobného nemá milosrdenstva, a pritom oroduje za svoje hriechy? Prechováva v sebe hnev, hoci sám je iba človekom, a pritom prosí o zľutovanie u Boha? Veď kto iný môže jeho hriechy uzmieriť? Mysli na koniec (všetkého) a zanechaj nepriateľstvo […]“) …. Keď odpúšťame, pripravujeme sa, aby aj nám bolo odpustené, stávame sa duchovne silnejšími, pokojnejšími, sme schopnejší vykonať viac dobra, posilňuje sa naša schopnosť k miernosti, utrpené zlo sa naisto premení na dobro v našom živote.
Ak by sme neodpustili, nemôže byť ani nám odpustené, zostaneme v napätí, hneve, nenávisti, horkosti, túžbe po pomste. To všetko nás oberá o duchovné i telesné sily a ničí naše zdravie telesné i duchovné.
„Čo je to vlastne odpustenie? Čo sa pri ňom deje? Vina je skutočnosť, objektívna moc, spôsobila skazu, ktorá sa musí prekonať. Odpustenie musí byť preto niečím viac než nevšímaním si, než túžbou zabudnúť. Vina musí byť spracovaná, vyliečená a tak prekonaná. Odpustenie dačo stojí – najprv toho, kto odpúšťa: Ten musí v sebe prekonať zlo, ktoré sa mu stalo, musí ho vo svojom vnútri akoby spáliť a pritom sa obnoviť, aby do tohto procesu premeny a vnútorného očisťovania prijal aj druhého, vinníka, a aby sa tak obaja prostredníctvom pretrpenia a prekonania zla obnovili. Na tomto mieste narážame na tajomstvo Kristovho kríža. No predovšetkým tu narážame na hranice našej sily uzdraviť sa, sily premôcť zlo. […] Kardinál John Henry Newman […] raz povedal, že Boh síce mohol jedným slovom z ničoho stvoriť svet, ale vinu a utrpenie ľudí mohol premôcť iba tak, že sám vstúpil do hry, že sa vo svojom Synovi sám stal trpiacim, ktorý znášal toto bremeno a prekonal ho obetovaním vlastného života. Prekonanie viny si vyžaduje nasadenie srdca – ba viac: nasadenie celej našej existencie. A ani toto nasadenie nestačí. Môže byť účinné iba prostredníctvom spoločenstva s tým, ktorý niesol bremeno nás všetkých.“ (Benedikt XVI., Ježiš Nazaretský I, str. 175-176)
Prosba o odpustenie [..] pripomína nám toho, ktorý odpustenie zaplatil zostupom do útrap ľudskej existencie a smrťou na kríži. Preto nás v prvom rade vyzýva, aby sme boli za to vďační. A vyzýva nás aj k tomu, aby sme s ním zlo znášali, nesúc jeho ničivé dôsledky, s láskou. A ak každý deň musíme zakusovať, ako málo na to stačia naše sily, ako často sa sami znovu a znovu previňujeme, potom bude pre nás útechou to, že naša prosba nachádza útočisko v jeho láske a s ňou, skrze ňu a v nej sa môže stať silou uzdravenia.“ (Benedikt XVI., Ježiš Nazaretský I, str. 175-177)https://www.abuba.sk/abuba/node/550
Sv. František nás poučuje: „Moji požehnaní bratia, klerici i laici, nech vyznávajú svoje hriechy kňazom nášho rádu. Ak to nieje možné, nech sa spovedajú iným svedomitým a katolíckym kňazom. A nech vedia a majú na pamäti úplne jasne: Keď príjmu pokánie a dostanú rozhrešenie od ktoréhokoľvek katolíckeho kňaza, budú celkom iste zbavení hriechov, len keď sa snažia pokorne a svedomito vykonať uložené pokánie. Keď však nemôžu práve vyhľadať kňaza, potom môžu vyznať hriechy niektorému bratovi, ako hovorí apoštol Jakub: „Vyznávajte sa navzájom zo svojich hriechov.“ (Jak 5,16). Napriek tomu sa však nesmú prestať obracať na kňaza, pretože moc zadržovať a odpúšťať hriechy majú len kňazi. A po tejto ľútosti a spovedi nech príjmu Telo a Krv nášho Pána Ježiša Krista s hlbokou pokorou a úctou a majú pri tom na pamäti, čo sám Pán hovorí: „Kto je moje Telo a pije moju Krv, má život večný“, a „toto robte na moju pamiatku.“ https://kazatel.frantiskani.sk/kazen/09-odpustenie/
dkazy na Katechizmus Katolíckej cirkvi z homiletického direktória pre východný obrad https://hd.kbs.sk/grkat/grkat/homilia-a-katechizmus-katolickej-cirkvi/ned/
11. NEDEĽA
Mt 77. zač.; Mt 18, 23 – 19, 2; Kráľ sa účtuje so svojimi sluhami.
KKC 218-221: Boh je láska
KKC 294: Boh prejavuje svoju slávu svojou dobrotou
KKC 2838-2845: „Odpusť nám naše viny“
Sir 28,2-8
2 Odpusť svojmu blížnemu, ak ti uškodil: lebo aj tebe odpustia viny, ak o to poprosíš.
3 Ak človek prechováva hnev proti blížnemu, ako si potom žiada od Boha, aby bol zdravý?
4 Pre človeka sebe podobného nemá milosrdenstva, a pritom oroduje za svoje hriechy?
5 Prechováva v sebe hnev, hoci sám je iba človekom, a pritom prosí o zľutovanie u Boha? Veď kto iný môže jeho hriechy uzmieriť?
6 Mysli na koniec (všetkého) a zanechaj nepriateľstvo,
7 lebo hniloba a smrť ti hrozia, ako to ustanovil (Boh).
8 Pamätaj na Božiu bázeň a nehnevaj sa na blížneho!
Mt 5,23-24
23 Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe,
24 nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar.
Mt 5,44
44 Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú,
Mt 6,14-15
14 Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí.
15 Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.
Mt 18,31-35
31 Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.
32 A tak si ho pán predvolal a povedal mu: „Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil.
33 Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?“
34 A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu.
35 Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“
Lk 6,37
37 Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám.
Lk 6,27–28
27 Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia,
28 žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú!
27 Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali.
28 Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.
29 Lebo prichádzajú dni, keď povedia: „Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!“
30 Vtedy začnú hovoriť vrchom: „Padnite na nás! a kopcom: „Prikryte nás!“
31 Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?“
32 Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov.
33 Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava.
34 Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty.
35 Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“
36 Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot
37 a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“
38 Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“
39 A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“
40 Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté?
41 Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“
42 Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“
43 On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“
44 Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní.
45 Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly
46 a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po tých slovách vydýchol.
Mk 11,25-26
25 A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy.“ (
26 Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.)
Mich 7,18-20
18 Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťaš hriechy prejdeš ponad vinu zvyškov svojho dedičstva? Jeho hnev netrvá večne, lebo má záľubu v zľutovaní.
19 Zase sa zmiluje nad nami, zmyje naše hriechy a do morských hlbín zahodí všetky naše viny.
20 Preukáž vernosť Jakubovi, milosrdenstvo Abrahámovi; ako si sa zaprisahal našim otcom od pradávnych dní.
Kniha Sirachovcova, 28. kapitola
1 Kto sa chce pomstiť, ujde sa mu pomsty od Pána, lebo si jeho hriechy zachová v pevnej pamäti.
5 Prechováva v sebe hnev, hoci sám je iba človekom, a pritom prosí o zľutovanie u Boha? Veď kto iný môže jeho hriechy uzmieriť?
2 Krn 7,14
14 a môj ľud, ktorý sa volá mojím menom, sa skloní a bude sa modliť, bude hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest, ja vypočujem z neba, odpustím ich vinu a ich zem uzdravím.
Joel 2
12 „Teraz však – hovorí Pán – obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom i plačom a nárekom,
13 roztrhnite si srdcia, a nie rúcho, obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu, veď je dobrotivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý a môže odvrátiť nešťastie.“
14 Možno, že sa zmení a odpustí a zanechá po sebe požehnanie na obetu a nápoj Pánovi, vášmu Bohu.
15 Zvučte trúbou na Sione, zasväcujte pôst, zvolajte zhromaždenie,
16 zvolajte ľud, zasväťte zástup, zjednoťte starcov, zhromaždite maličkých aj tých, čo sajú prsia; ženích nech vyjde zo svojej izby a nevesta zo svojej chyže.
2 Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia.
3 Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy;
4 on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;
5 on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.
6 Pán koná spravodlivo a prisudzuje právo všetkým utláčaným.
7 Mojžišovi zjavil svoje cesty a synom Izraela svoje skutky.
8 Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
9 Nevyčíta nám ustavične naše chyby, ani sa nehnevá naveky.
10 Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.
11 Lebo ako vysoko je nebo od zeme, také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.
12 Ako je vzdialený východ od západu, tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.
13 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.
14 Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; pamätá, že sme iba prach.
15 Ako tráva sú dni človeka, odkvitá sťa poľný kvet.
16 Ledva ho vietor oveje, už ho niet, nezostane po ňom ani stopa.
17 No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť voči tým, čo sa ho boja a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti,
18 tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.
Mt 6,14-15
14 Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí.
15 Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.
Rim 12,19
19 Nepomstite sa sami, milovaní, ale ponechajte miesto hnevu; veď je napísané: „Mne patri pomsta, ja sa odplatím,“ hovorí Pán.
Ef 4,31-32
31 Akákoľvek zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a rúhanie aj každá iná zloba nech sú ďaleko od vás.
32 Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!
Ef 4,26-27
26 Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom;
27 a nedávajte miesto diablovi!
Kol 3,13
13 Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy!
Jak 1,19-20
19 Vedzte, bratia moji milovaní: každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu,
20 lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom.
1 Pt 2,20-25
20 Lebo aká je to sláva, keď znášate údery po tvári za to, že hrešíte? Ale ak dobre robíte, a predsa znášate utrpenia, je to milosť pred Bohom.
21 Veď na to ste povolaní; lebo aj Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach.
22 On sa nedopustil hriechu, ani lesť nebola v jeho ústach.
23 Keď mu zlorečili on nezlorečil, keď trpel, nevyhrážal sa, to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo.
24 Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť. Jeho rany vás uzdravili.
25 Veď ste boli ako blúdiace ovce, ale teraz ste sa vrátili k pastierovi a biskupovi svojich duší.
Lv 19,16-18
16 Neroznášaj osočovania medzi súkmeňovcami! Nečíhaj na život svojho blížneho! Ja som Pán!
17 Nenos nenávisť vo svojom srdci voči svojmu bratovi! Úprimne napomeň svojho blížneho, aby si preň neuvalil vinu na seba!
18 Nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu, ale miluj svojho blížneho ako seba samého! Ja som Pán!
Pris 10,12
12 Nenávisť vyvoláva rozbroje, láska však ututláva všetky priestupky.
Prís 15,1-3
1 Vľúdna odpoveď krotí hnev urážlivé slovo vzbudzuje však zlosť.
2 Jazyk múdrych je pre vedomosť ozdobou ale ústa bláznov chrlia bláznovstvá.
3 Na všetkých miestach (vidia) oči Pánove, čo pozerajú na dobrých i zlých
Prís 10,8-16
8 Kto má múdre srdce, dá si povedať, naproti tomu mnohovravný blázon nevyhne sa poklesku.
9 Kto chodí bezúhonne, chodí bezpečne, čie cesty sú však kľukaté, ten sa prezradí.
10 Kto mrká okom, spôsobuje bôľ a mnohovravný blázon nevyhne sa poklesku.
11 Ústa spravodlivého sú prameňom života, lež ústa bezbožných ukrývajú bezprávie.
12 Nenávisť vyvoláva rozbroje, láska však ututláva všetky priestupky.
Pris 17,9
9 Kto zatajuje previnenie, ten sa usiluje lásku (zachovať), kto ďalej o ňom rozpráva, ten odpudzuje priateľov.
Pris 28,13
13 Tomu, kto tají svoje previnenia, povodí sa zle, kto sa však vyzná (z nich) a nechá (hriech), dosiahne milosrdenstvo.
Žalm 32
1 Dávidova poučná pieseň. Blažený, komu sa odpustila neprávosť a je oslobodený od hriechu.
2 Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta a v ktorého mysli niet podvodu.
3 Pretože som mlčal, chradli mi kosti a celý deň som nariekal.
4 Veď vo dne i v noci doliehala na mňa tvoja ruka a ako v letných páľavách vysychala mi sila.
5 Vyznal som sa ti zo svojho hriechu a nezatajil som svoj priestupok. Povedal som si: „Vyznám Pánovi svoju neprávosť.“ A ty si mi odpustil zlobu môjho hriechu.
6 Preto každý nábožný bude sa modliť k tebe v čase tiesne. A záplavy veľkých vôd sa k nemu nepriblížia.
Rim 12,18-22
18 Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi.
19 Nepomstite sa sami, milovaní, ale ponechajte miesto hnevu; veď je napísané: „Mne patri pomsta, ja sa odplatím,“ hovorí Pán.
20 Ale keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu.
21 Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo.
3 Ty vypočúvaš modlitby, k tebe má prísť každý človek, keď ho ťaží hriech.
4 A hoci nad nami víťazia naše neprávosti, ty nám ich odpúšťaš.
5 Blažený, koho si si vyvolil a prijal k sebe, prebývať bude v tvojich sieňach. Naplní nás blahobyt tvojho domu a svätosť tvojho chrámu.
Pozri aj https://dailyverses.net/sk/odpustenie
Nasledujúci text treba brať z rezervou, generované cez programy umelej inteligencie:
Perplexity AI:
Biblické verše o odpustení
- „Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!“ (Efezanom 4,32)
- „Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí.“ (Matúš 6,14)
- „Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy!“ (Kolosanom 3,13)
- „Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám.“ (Lukáš 6,37)
- „Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: ‚Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?‘ Ježiš mu odpovedal: ‚Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.‘“ (Matúš 18,21-22)
- „Vyznal som sa ti zo svojho hriechu… a nezatajil som svoj priestupok.“ (Žalm 32,5)
- „A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy.“ (Marek 11,25)
- „Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú.“ (Žalm 86,5)
- „Kajajte sa teda, obráťte sa, aby sa zotreli vaše hriechy a prišli časy osvieženia od Pána.“ (Skutky apoštolov 3,19)
- „Peter im povedal: ‚Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.‘“ (Skutky apoštolov 2,38)
Biblické verše o neodpustení, hneve a nenávisti
- „Každý človek nech je rýchly na počúvanie, pomalý na reč, pomalý na hnev.“ (Jakub 1,19)
- „Nech je medzi vami odstránený každý hnev, hnev, zloba a krik, aj nadávky, spolu so všetkou zlobou.“ (Efezanom 4,31)
- „Hnevajte sa, ale nehřešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom; a nedávajte miesto diablovi.“ (Efezanom 4,26-27)
- „Nenávisť vyvoláva rozbroje, ale láska zakrýva všetky priestupky.“ (Príslovia 10,12)
- „A nemste sa sami, milovaní, ale nechajte miesto hnevu Božiemu.“ (Rímskym 12,19)
- „Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú.“ (Matúš 5,44)
Biblické verše o pomste a odplate
- „Mne patrí pomsta, ja odplatím, hovorí Pán.“ (Rímskym 12,19)
- „Neodplácajte zlým za zlé.“ (Rímskym 12,17)
- „Nech slnko nezapadá nad vaším hnevom a nedávajte miesto diablovi.“ (Efezanom 4,26-27)
- „Náklonnosť a láska vedú k zmiereniu, ale tvrdosť srdca vedie k rozkolom.“ (Žalm 85,10)