Ďalšie myšlienky – 2. nedeľa po Päťdesiatnici – Mt 9. začalo – Mt 4, 18 – 23
(3. nedeľa v období „cez rok“ – rok A – Mt 4,12-23)
Apoštol: Bratia, sláva, česť a pokoj čakajú každého, kto koná dobro, najprv Žida, potom Gréka. Veď Boh nikomu nenadŕža. Všetci, čo hrešili bez zákona, bez zákona aj zahynú, a tí, čo hrešili pod zákonom, budú súdení podľa zákona. Lebo nie tí sú spravodliví pred Bohom, čo zákon počúvajú, ale tí, čo zákon plnia, budú ospravedlnení. A keď pohania, ktorí nemajú zákon, od prírody robia, čo zákon požaduje, hoci taký zákon nemajú, sami sebe sú zákonom. Tým ukazujú, že majú požiadavky zákona vpísané vo svojich srdciach, čo im dosvedčuje zároveň aj ich svedomie, aj ich myšlienky, ktoré sa navzájom obviňujú alebo i bránia; v deň, keď Boh bude podľa môjho evanjelia skrze Krista Ježiša súdiť, čo je skryté v ľuďoch. (Ap. 81b. začalo Rim 2, 10-16)
Evanjelium: V tom čase, keď Ježiš kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Andreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. I povedal im: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.” Oni hneď zanechali siete a išli za ním. Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete; aj ich povolal. Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním. A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom. (Matúš 9. začalo Mt 4, 18-23)
pápež František:
…. Všimnime si, čo im Ježiš povedal: urobím z vás rybárov ľudí. Prihovára sa rybárom a používa jazyk, ktorý im je zrozumiteľný. Priťahuje si vychádzajúc z ich života: povoláva ich tam, kde sú a takých, akí sú, aby ich zapojil do svojho vlastného poslania. „Oni hneď zanechali siete a išli za ním“ (v. 20). Prečo hneď? Lebo jednoducho cítili, že ich priťahuje. Takí rýchli a pohotoví neboli preto, že dostali príkaz, ale preto, že boli pritiahnutí láskou. K nasledovaniu Ježiša nestačia dobré snaženia, potrebné je každodenne počúvať jeho volanie. Len on, ktorý nás pozná a neskonale miluje, nám dá zájsť na hlbinu v mori života. Tak ako to urobil s tými učeníkmi, ktorí ho počúvli.
Preto potrebujeme jeho Slovo: počúvať uprostred tých tisícov každodenných slov to jediné Slovo, ktoré nám nehovorí o veciach, ale hovorí nám o živote.
Drahí bratia a sestry, dajme v našom vnútri miesto Božiemu Slovu! Čítajme si každý deň pár riadkov z Biblie. Začnime Evanjeliom: majme ho otvorené doma na nočnom stolíku, nosme si ho so sebou vo vrecku alebo v taške, otvorme si ho v mobile, nechajme, aby nás každý deň inšpirovalo. Objavíme, že Boh je blízko, že osvetľuje naše temnoty a že s láskou privádza náš život na hlbinu. https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2020-01/bozie-slovo-nas-vedie-na-hlbinu-homilia-v-nedelu-bozieho-slova.html
https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-01/boh-je-blizko-homilia-svateho-otca-na-nedelu-bozieho-slova.html
pápež František:
Napokon – tretí aspekt – Božie slovo, ktoré je adresované všetkým a vyzýva k obráteniu, robí ohlasovateľov. Božie slovo je pre všetkých; po druhé, vyzýva k obráteniu; po tretie, robí ohlasovateľov. Ježiš totiž prechádza popri brehu Galilejského mora a volá Šimona a Ondreja, dvoch bratov, ktorí boli rybármi. Svojím Slovom ich pozýva, aby ho nasledovali, a hovorí im, že z nich urobí „rybárov ľudí” (Mt 4, 19): už nie len odborníkov na lode, siete a ryby, ale odborníkov na hľadanie iných. A tak ako sa pri plavbe a rybolove naučili opustiť breh a nahodiť siete na otvorenom mori, tak sa stanú apoštolmi schopnými plaviť sa na otvorenom mori sveta, vychádzať v ústrety svojim bratom a sestrám a ohlasovať radosť evanjelia. Toto je dynamizmus Slova: vťahuje nás do „siete” Otcovej lásky a robí z nás apoštolov, ktorí cítia neodolateľnú túžbu priviesť každého koho stretnú na loď Jeho kráľovstva. A to nie je prozelytizmus, pretože to, čo volá, je Božie slovo, nie naše slovo.https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2023-01/papez-frantisek-co-mame-opustit-aby-sme-mohli-nasledovat.html
Zanechať a nasledovať. S Ježišom je to vždy tak. Človek začína akosi vnímať jeho príťažlivosť, možno aj vďaka iným. Potom sa poznanie môže stať osobnejším a zapáliť svetlo v srdci. Stane sa z toho niečo krásne, o čo sa môžeme podeliť: „Vieš, tento úryvok z evanjelia ma zasiahol, táto skúsenosť služby sa ma dotkla.“ Niečo čo sa dotkne tvojho srdca. Tak to zrejme robili aj prví učeníci (porov. Jn 1,40-42). Ale skôr či neskôr príde chvíľa, keď je potrebné zanechať a nasledovať ho (porov. Lk 11,27-28). A tu treba urobiť rozhodnutie: opustím niektoré istoty a vydám sa na nové dobrodružstvo, alebo zostanem tam, taký aký som? Je to rozhodujúci okamih pre každého kresťana, pretože tu ide o význam všetkého ostatného. Ak človek nenájde odvahu vydať sa na cestu, hrozí, že zostane divákom vlastnej existencie a bude žiť svoju vieru polovičato.
Byť s Ježišom si preto vyžaduje odvahu zanechať, vydať sa na cestu. A čo musíme opustiť? Určite treba zanechať naše neresti, hriechy, ktoré sú ako kotvy, ktoré nás blokujú pri brehu a bránia nám vyplávať na šíre more. Správne je začať zanechávať tým, že začneme prosbou o odpustenie: odpúšťam tie veci, ktoré neboli dobré: nechávam ich a idem ďalej. Musíme však zanechať aj to, čo nám bráni žiť naplno, napríklad obavy, sebecké kalkuly, záruky, že zostaneme v bezpečí, keď budeme žiť nízko. Musíme sa tiež vzdať času, ktorý strácame na mnohé zbytočné veci. Aké krásne je nechať to všetko za sebou a zažiť napríklad únavné, ale napĺňajúce riziko služby alebo venovať čas modlitbe, aby sme rástli v priateľstve s Pánom.
https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2023-01/papez-frantisek-citme-sa-byt-povolani-dat-telo-boziemu-slovu.html
EVANJELIUM NA DNES: VLADYKA JONÁŠ MAXIM: Nedeľa 2. týždňa po Päťdesiatnici – https://www.youtube.com/watch?v=xYjhdLhSMxM
Veľký pôst a Sväté Pentekostarion (= päťdesiat dní od Nedeľa Paschy do Nedele Päťdesiatnice) vytvárajú takmer tretinu roka viery. Dnes začíname druhú „tretinu“, ohlasovanie Evanjelia podľa svätého Matúša, ktoré čítame až do sviatku Povýšenia svätého Kríža (14. september).
Toto obdobie sa opäť začína výzvou, aby sme vždy „mali oči upreté na Ježiša“. Dnes sme Šimon a Andrej, Jakub a Ján, ktorí počujú Ježišov hlas: „Poďte za mnou.“ Dnes počujeme Pána, ktorý nás volá k životu, ktorý je podobný Jeho životu, čiže k životu starostlivosti o druhých a ohlasovania evanjelia, ak nie slovami, tak našimi skutkami a životmi. https://www.jankrupa.sk/druha-nedela-po-patdesiatnici-david-petras/
Pojem „evanjelium“ si spájame so štyrmi novozákonnými textami, ktoré hovoria o Kristovom živote a posolstve. V Rímskej ríši bolo „evanjelium“ cisárskym vyhlásením, ktoré sa ohlasovalo s fanfárami – „dobrou zvesťou“, ako sa to často prekladá. Prevzatím tohto slova apoštoli vlastne hovorili, že Ježiš je „skutočnou správou“ v našom svete.
„Nebeské kráľovstvo nemá cenovku: má takú hodnotu, akú máte vy. Pre Zacheja malo hodnotu polovice toho, čo vlastnil, pretože druhú polovicu, ktorú si neprávom strčil do vrecka, sľúbil vrátiť štvornásobne. Pre Petra a Andreja malo hodnotu sietí a nádoby, ktoré zanechali; pre vdovu malo hodnotu dvoch medených mincí; pre iného malo hodnotu pohára studenej vody. Ako sme teda povedali, nebeské kráľovstvo má takú hodnotu, akú máte vy.“ https://www.jankrupa.sk/nedela-2-tyzdna-po-patdesiatnici-rybari-ludi/
Ľvovská synoda (1891) počas Petrovky dovoľuje konzumáciu mliečnych produktov aj v pondelok, stredu a piatok a mäsité pokrmy počas zvyšných štyroch dní týždňa; ukladá však laikom povinnosť pomodliť sa päť modlitieb „Otče náš“ a päť modlitieb „Raduj sa, Bohorodička“ pred a po jedle, a to na obed a večer; duchovenstvo má recitovať kajúci 50. žalm. https://www.dku.grkatpo.sk/2-nedela-po-patdesiatnici-2/
Košická eparchia – Nad nedeľným evanjeliom – Nedeľa 2. týždňa po Päťdesiatnici (Mt 4, 18-23) https://www.youtube.com/watch?v=GZ9Qya5Wq9o
Homíliu k evanjeliu 2. nedele po Päťdesiatnici pripravil kaplán gréckokatolíckej farnosti Trebišov o. Roland Nosov. https://casopisslovo.sk/viera/homilia-k-nedelnemu-evanjeliu/
EVANJELIUM NA DNES: O. ANTON VERBOVSKÝ: Nedeľa 2. týždňa po Päťdesiatnici
Youtube prepis: Keď kdesi som čítal komentáre k tomuto textu, tak vlastne tam je vysvetlené to grécke sformulovanie halieus antropos, vlastne rybári ľudí, ale to možno nie sú ako keby čisto rybári, ale vlastne to slovo halieus , keď sa nemýlim, je vlastne kdesi človek, ktorý žije s morom alebo to je tiež námorník alebo kdesi človek, ktorý sa kdesi kde si pohybuje v tej sfére mora, rybárstva a tak ďalej. A kdesi tam môže byť to také odvolávanie sa na knihu proroka Jeremiáša, kde on vlastne hovorí, že vlastne pošle rybárov, aby aby zberali ten stratený Izrael a pošle tých poľovníkov a a lesníkov, horárov, aby vlastne takisto pozberali z hôr a vlastne les to stratené stádo Izraela. Čiže vlastne vidíme tu ten tú symboliku, že to nie je o tom rybolove, ale že je to o tom, že Ježiš pozýva tých apoštolov, aby mu pomáhali pozberať stratených. … https://www.youtube.com/watch?v=WRzOpIctr_4
EVANJELIUM NA DNES – O. JURIJ POPOVIČ – Nedeľa 2. týždňa po Päťdesiatnici https://www.youtube.com/watch?v=xzdOGVCaXfQ
nn https://open.spotify.com/episode/4GLUOIFFxLujIj7HMSnxGi
o. Róbert Jáger (2018) … A toto je presne to najdôležitejšie pred samotným vykročením. Ba priam musí byť súčasťou odpovede na Ježišovo pozvanie. Nie v zmysle „som nehodný, lebo mám toľko hriechov a slabostí… a teda nejdem“. Nie! Práve naopak! Pozri Ježiš, toto sú moje slabosti a hriechy, ktoré má budú brzdiť v slobodnom kráčaní za Tebou!!! Bez Teba to nedám! Táto zdravá autokritika je to, čo Ježiš naozaj chce. On potom dá odpoveď, ktorú dal Pavlovi: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ (2 Kor 12,9). https://www.verbumdomini.sk/2-nedela-po-zoslani-sv-ducha-mt-418-23/
o. Róbert Jáger (2013) Lukáš teda pridáva detail, ktorý nám chýba: Ježiš učí na brehu jazera, ľudia sa na neho tlačia, lebo chcú počuť Božie slovo. On vstúpi do loďky, ktorá patrila Šimonovi a z nej rozpráva zástupu. Potom sa obráti k Šimonovi a povie spustite siete. Šimon sa ohradí, veď predsa celú noc lovili a nič. Ale na „tvoje slovo to urobím“. Chytia toľko rýb, že sú preľaknutí, ale Ježiš im povie poďte a oni idú (porov. Lk 5, 1-11). Matúš vynecháva tieto detaily, „zhustí“ ich do jednoduchej výpovede „keď raz kráčal popri Galilejskom mori“, aby zdôraznil, že Ježišovo slovo má moc. Priťahuje. Matúš chce upriamiť našu pozornosť práve na Ježišovo slovo: povedal a oni šli. Lukáš nám to ozrejmí a lepšie tomu rozumieme. Ale nič nové nepovie. Veď je to Ježišovo slovo, ktoré priťahuje zástupy, ktoré dáva bohatý rybolov. Slovo, ktoré oslobodzuje od strachu. Slovo, ktoré vedie ku skúsenosti. Slovo, za ktorým stojí realita, hodnovernosť, pravda. Slovo, ktoré je kryté nie sľubmi, medovými motúzikmi, ale skutkom.
Aký je rozdiel medzi Ním a tým, čoho sme svedkami dnes? Strom poznať po ovocí – hovorí Ježiš (Mt 12,33). A dnes? Dnes skôr platí, že strom poznať po lístí, podľa prvého dojmu košatej koruny slov. Dnešné evanjelium nás stavia pred výzvu ochutnať Ježišovo slovo. Urobiť ten riskantný krok dôvery. Zanechať domnelé istoty a urobiť ten krok. Strom poznať po ovocí. Matúš ukazuje, že ovocie sa dostaví po „riskantnom“ kroku dôvery. Ježiš nielen učí a šíri sa jeho imidž, ale predovšetkým uzdravuje všetkých, čo k nemu prichádzajú s dôverou: Prinášali k nemu všetkých chorých, postihnutých rozličnými neduhmi a trápením, posadnutých zlými duchmi, námesačníkov a ochrnutých, a on ich uzdravoval. https://www.verbumdomini.sk/2-nedela-po-zoslani-sv-ducha/
nn https://www.verbumdomini.sk/3-nedela-cez-rok-a-slovo-k-evanjeliu-mt-412-23/
o. Martin Pavúk
Bratia a sestry, dnešné evanjelium a téma o ktorej sme čítali, je pre nás veľmi známa. Povolanie… Všetci sa raz musíme rozhodnúť. Povolanie na manželstvo, alebo život v zasvätení… Treba si ale uvedomiť, že v skutočnosti neexistuje rozdiel medzi jednotlivými povolaniami. Povolanie je iba jedno, a to je povolanie k láske.
Z tejto zásady vyplýva základná rovnocennosť všetkých povolaní. Je úplným nezmyslom hovoriť o tom, že niektoré povolanie je dôležitejšie ako druhé. Takisto je nezmyslom hovoriť o zrade povolania, pretože my nemáme právo súdiť rozhodnutia druhých ľudí, nakoľko nevidíme do ich srdca. Boh povolanie nikomu nevnucuje – ponúka ho človeku a človek ho buď slobodne prijme, alebo slobodne odmietne. Ak človek povolanie od Boha slobodne odmietne, Boh má vždy dostatok možností, aby mu aj napriek všetkému dožičil šťastie v inom povolaní….
Sv. Terézia z Lisieux o svojom poslaní povedala: „Keď som rozjímala o tajomnom tele Cirkvi, nespoznávala som sa ani v jednom úde, ktoré spomína svätý Pavol, alebo lepšie, chcela som sa vidieť vo všetkých. Až v láske som našla os môjho povolania. Pochopila som, že Cirkev má telo zložené z rozličných údov, ale aj to, že v tomto tele nechýba nevyhnutne potrebný a veľmi vznešený úd. Pochopila som, že Cirkev má srdce, a že toto srdce horí láskou. Pochopila som, že iba láska núti údy Cirkvi do činnosti, no keby táto láska vyhasla, apoštoli by už viac nezvestovali evanjelium a mučeníci by už neprelievali krv. Zbadala som a spoznala, že láska v sebe zahŕňa všetky povolania, že láska je všetko, že ona obsahuje všetky časy a miesta, jedným slovom, že láska je večná. Opojená najväčšou radosťou som vtedy vykríkla: Ježišu, moja láska, konečne som našla svoje povolanie: mojím povolaním je láska. Áno, našla som svoje miesto v Cirkvi. https://grkatnr.sk/homilie/mt-4-18-23-5/
https://grkatnr.sk/homilie/mt-4-18-23-4/
https://grkatnr.sk/homilie/mt-4-18-23-3/
https://grkatnr.sk/homilie/mt-4-18-23-2/
Tak aj v kňazstve, alebo manželstve – ak ho nebudeš žiť naplno, budeš nešťastný. Pápež Ján Pavol I. zdôrazňoval kňazom a laikom pri duchovných cvičeniach: „Chcete byť naozaj šťastní? Staňte sa dobrými kňazmi, alebo manželmi. Z celej svojej duše. Z hĺbky svojho srdca. Nedbajúc na obety, ktoré Boh žiada.“ A položil i druhú otázku: „Alebo chcete na sebe spoznať to, ako vyzerá osud najnešťastnejších ľudí na svete? Staňte sa kňazmi, manželmi len polovičato, nezodpovedne. A potom zakúsite, čo je to nešťastie zbytočného človeka, ktorý nevie obetovať to, čo od neho Boh žiada.“ Bratia a sestry, v týchto slovách sa nachádza veľká pravda, lebo či už kňazstvo alebo manželstvo, sa dá šťastne žiť len naplno. https://grkatnr.sk/homilie/mt-4-18-23/
Hneď prvý moment, ktorý si môžeme všimnúť je, že Ježiš popri tom ako kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov. Toto je veľmi podstatné, lebo nám to ukazuje, že prvý, kto koná, je Boh. Ježiš uvidel dvoch bratov, rybárov.
V biblickom jazyku vidieť neznamená len vidieť fyzicky. Je to skôr pohľad do hĺbky. Ježiš uvidel v srdciach dvoch bratov, Šimona a Andreja, otvorenosť pre Neho, pre Jeho slovo. ,,Poďte za mnou.‘‘ Toto je jadro Ježišovho volania. Ježiš hovorí k apoštolom
priamo. Nevysvetľuje im, čo od nich chce (na to je ešte čas), hovorí im jednoducho. A čo to znamená poď za mnou? Táto výzva vyzýva učeníkov k nasledovaniu Krista. V Izraeli bolo zvykom, že učitelia okolo seba zhromažďovali žiakov nie len aby ich vyučovali, ale aj aby im dávali príklad. Ježiš nepozýva apoštolov len k tomu, aby sa od neho učili nejakú náuku, i keď aj to je dôležité, ale aby sa mu pripodobnili tak, ako hovorí na inom mieste evanjelia: ,,učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom.‘‘ (Mt 11, 29) Toto je tá výzva, ktorú dáva Ježiš. Chce aby ho apoštoli nasledovali, aby ho sledovali a učili sa ,,fungovať‘‘ tak, ako funguje On. S tým súvisí aj druhá časť vety: ,,a urobím z vás rybárov ľudí.‘‘ https://www.dku.grkatpo.sk/wp-content/uploads/2.-nedela-po-Patdesiatnici.pdf
trojica.sk Mt 4,12-23 [1] [2] [3] [4] [5] [6] [7] [8] (3. nedeľa v období „cez rok“ – rok A)
frantiskani.sk https://kazatel.frantiskani.sk/kazen/3-nedela-cez-rok-a-mt-412-17/
nn https://biblia.abuke.sk/zamyslenie-3-nedela-v-roku-a-mt-4-12-23/
nn https://dominikani.sk/zmena-kurzu-mt-4-12-23/
nn https://www.evanjelizacia.eu/upload/homilie_-_kazne/lubomir_stancek_homilie_a_2012.pdf