Myšlienky o. Rasťo Čižik k sviatku Najsladšieho Pána, Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista, Milujúceho ľudí.

slovíčko k SVIATKU

V piatok 7. júna slávila Rímskokatolícka cirkev sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. My
gréckokatolíci sme v rovnaký deň slávili v podstate to isté, len s iným názvom: Najsladšieho
Pána, Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista, Milujúceho ľudí. Nasledujúci text sa venuje
historickému, ale predovšetkým duchovnému základu tejto slávnosti.

Boh má srdce. Svet vyzerá, ako by ho stratil, hovorí pápež František
K mystických videniam svätej Margity Márie Alacoque došlo medzi rokmi 1673 až 1675.
Ježiš sa francúzskej rehoľníčke rádu Navštívenia Panny Márie v Paray-le-Monial zjavil
dohromady štyrikrát. K prvému zjaveniu došlo pred 350 rokmi 27. decembra 1673. Počas
zjavení, ktorých obsah si mystička zapisovala do denníka, jej Ježiš hovoril o svojej veľkej,
no často neopätovanej láske k ľuďom. Pozýval ju k častému svätému prijímaniu, čo bolo v
protiklade k vtedajším rigoristickým tendenciám šíriaceho sa jansenizmu.

Ovocím týchto zjavení bolo zavedenie svätého prijímania na prvý piatok v mesiaci či
takzvaná svätá hodinka vo štvrtok v noci pred prvým piatkom. Okrem toho dostala mystička
počas posledného štvrtého zjavenia pokyny na zavedenie sviatku Božského Srdca do
liturgického života Katolíckej cirkvi. Ten sa každoročne slávi v prvý piatok po oktáve
slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pre
celú Cirkev ustanovil v roku 1856 pápež Pius IX., ktorý vyhlásil sestru Margitu Máriu
Alacoque za blahoslavenú.

Pod vplyvom zjavení sa rozšírila aj úcta k obrazu Božského Srdca, ktorý zodpovedá opisu
mystičky po druhom zjavení: „Božské Srdce sa mi ukázalo ako keby na plamennom tróne,
jasnejšie ako slnko a priehľadnejšie ako krištáľ so svojou ctihodnou ranou. Bolo obklopené
korunou z tŕňov, symbolizujúcou urážky spôsobené našimi hriechmi. Nad ním sa týčil kríž,
ktorý znamenal, že už od prvých chvíľ jeho vtelenia (…) bol kríž vbitý do tohto Srdca…“

Deväť mesiacov k novému narodeniu
Súčasťou zjavení je viacero Ježišových prisľúbení. Jedno z najpôsobivejších hovorí o
deviatich prvých piatkoch. „Sľubujem vám v nekonečnom milosrdenstve svojho srdca, že
jeho všemohúca láska udelí milosť vytrvalosti do konca všetkým, ktorí pristúpia k svätému
prijímaniu počas deviatich po sebe nasledujúcich prvých piatkov v mesiaci. Nezomrú bez
prijatia svätých sviatostí. Moje Božské Srdce bude ich bezpečným útočiskom v poslednej
hodine,“ čítame v denníku mystičky.

Ježišove prisľúbenia svätej Margite Márii Alacoque, uznané a schválené Cirkvou, však
nemožno vnímať ako magický program alebo lacnú poistku na ceste do neba. Svätá spoveď
a sväté prijímanie počas deviatich po sebe nasledujúcich piatkov sú pozvaním objaviť Božiu
lásku vo svojom vlastnom živote. Hlavným cieľom je teda znovuzrodenie človeka do vzťahu
s Kristom.

Už cirkevní otcovia videli prebodnutý bok ukrižovaného Ježiša (porov. Jn 19,34) ako bránu
spásy, cez ktorú nachádzame Boha. Otvorené Ježišovo srdce vnímali ako prameň, z ktorého
vyvierajú sviatosti Cirkvi: voda krstu a krv Eucharistie, ktoré uhasia každý smäd človeka po
láske.

Úcta k Ježišovmu Božskému Srdcu teda nie je len sentimentálnou formou ľudovej zbožnosti.
Je vyjadrením a zároveň posilnením viery, že Ježiš Kristus prijal ľudské telo, trpel v ľudskom
tele, vstal z mŕtvych v ľudskom oslávenom tele a s týmto telom sa vrátil do neba.
Pápež Benedikt XVI. to vyjadril slovami: „Ak chceme vidieť srdce Pána, musíme sa pozrieť
na bok prebodnutý kopijou, kde žiari nevyčerpateľná Božia vôľa spasiť každého človeka.“

Naivná zbožnosť mníšok?
Zdôraznil tiež, že „Ježišovo srdce nemožno považovať za dočasný alebo zbožný kult:
adorácia Božej lásky, ktorá našla svoje historické a zbožné vyjadrenie v symbole
‚prebodnutého srdca‘, zostáva nevyhnutná pre živý vzťah s Bohom.“

Pápež František dôrazne odporučil kňazom, aby si prečítali encykliku o Najsvätejšom Srdci
Ježišovom Haurietis Aquas, vydanú pápežom Piom XII. V tejto encyklike je jasne vyjadrené,
že úcta k Božskému Srdcu nie je „naivná zbožnosť mníšok“, ale pravda hlboko ukotvená vo
viere Cirkvi, ktorá je založená na tajomstve vtelenia a vykúpenia na kríži.

Počas ostatnej generálnej audiencie pápež František ohlásil zámer zverejniť ďalší dokument
o úcte k Božskému Srdcu Ježiša Krista. Impulzom pre jeho napísanie bolo spomenuté 350.
výročie prvého zjavenia a prečítať by sme si ho mohli už v septembri. „Verím, že nám veľmi
prospeje, keď sa zamyslíme nad rôznymi aspektmi Pánovej lásky, ktoré môžu osvetliť cestu
cirkevnej obnovy, ale aj povedať niečo dôležité tomuto svetu, ktorý akoby stratil srdce,“
povedal pontifex.

Zdroj: https://bratislava.grkatba.sk/wp-content/uploads/2024/06/Stauros-2024-12.pdf