Ďalšie myšlienky – 22. nedeľa po Päťdesiatnici – Lukáš 39. začalo – Lk 8, 41-56
Ap. 221. začalo Ef 2, 14-22, Lukáš 39. začalo Lk 8, 41-56
Vojtech Kodet: https://vojtechkodet.cz/prednasky-a-kazani/k-poslechu/kazani/tva-vira-te-zachranila1
Hlásej Slovo Autor: Enzo Bianchi … Ježíš ovšem zaznamená zvláštní dotek této ženy, navzdory návalu davu cítí uzdravující sílu, která vyšla z jeho těla jako odpověď na prosbu toho, kdo v něj věří. Stojíme tu před událostí neobvyklé komunikace mezi vírou ženy, která se letmo Ježíše dotkne, a Ježíšovým soucítěním, díky němuž okamžitě odpoví… Nyní je Ježíš podle Zákona poskvrněn nečistotou spočívající na této ženě, přesto ji nekárá a nepotvrzuje bariéry vytvořené náboženskými předpisy. Naopak, obrací se k ní slovy, jež jsou plodem hlubokého rozlišování a velké lidskosti: „Dcero, tvá víra tě zachránila. Jdi v pokoji a buď zdráva, zbavena svého neduhu.“ Nedošlo k žádnému magickému úkonu, nýbrž k události víry, znamení spásy a mesiánského pokoje nabízeného tomu, kdo se s vírou přiblížil k Ježíši! … https://vojtechkodet.cz/uvedeni-do-nedele/zamysleni-nad-nedelnimi-texty/jezis-vitezi-nad-smrti-13-nedele-v-mezidobi-b1
Bratislavská arcidiecéza: … Ježiš a Jairus (Mt 9,18-26): … Náš úryvok spája v sebe dve udalosti. Do opisu zázraku vzkriesenia Jairovej dcéry je vložené uzdravenie dlhodobo chorej ženy. Ide o dôležité udalosti, o významné znamenie Pána Ježiša, jeho opis prinášajú všetci traja synoptickí evanjelisti, čiže okrem opisu evanjelistu Matúša, ktorý sme dnes počuli, tieto udalosti opisujú aj evanjelisti Marek a Lukáš. Zázraky sa uskutočnili v Kafarnaume, v Galilei nazývanej „krajom pohanov“. Ježiš si zvolil práve mesto Kafarnaum za svoje mesto. Ležalo na Via maris, na tzv. „ceste k moru“, bola tu mýtnica, vojenská posádka a nemocnica. Do Kafarnauma sa Pán Ježiš opätovne vracal a z Kafarnauma odchádzal, aby ohlasoval príchod nebeského kráľovstva v iných mestách. Tu povolal prvých piatich učeníkov – rybárov a mýtnika Matúša; učil v miestnej synagóge a vykonal v nej prvý exorcizmus, prvé vyhnanie zlého ducha, a predniesol dôležitú eucharistickú reč (Jn 6); tu uzdravil Petrovu svokru v jeho dome a učil tam učeníkov a zástupy; tu uzdravil ochrnutého a syna stotníka; tu vyriešil otázku platenie chrámovej dane; uzdravil ženu trpiacu na krvotok na ceste z prístavu ku synagóge a tu vzkriesil Jairovu dcéru. Ježiš však tomuto mestu vyčíta aj pýchu: A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš! Lebo keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň (Mt 11,23). Už v ranom kresťanskom období bol v Kafarnaume uctievaný „Petrov dom“ a mesto sa neskôr stalo mariánskym pútnickým miestom, lebo po svadbe v Káne sa tu zdržala aj Panna Mária (Jn 2,12). …
Oba zázraky potvrdzujú jedinečnú moc Pána Ježiša. Na inom mieste evanjelista Matúš ohlasuje, že Pán Ježiš má moc odpúšťať hriechy a povedať aj ochrnutému: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ (por. Mt 9.2.7). V tejto chvíli nám ohlasuje, že Pán Ježiš má moc aj nad smrťou. Je zaujímavé sledovať, ako sa v tejto stati napĺňa Izaiášovo proroctvo (Iz 55,6): „Hľadajte Pána, kým sa dá nájsť, volajte ho, kým je nablízku!“ Ježiš – Pán života je vyhľadávaný a pozývaný.Obidva zázraky majú spoločné znaky:- Ježiš je vyhľadávaný popredným mužom Jairusom a chorou ženou;- dobrodenia zo stretnutia s Ježišom obdržia dve ženy: chorá žena a mŕtve dievča;- obe spája tiež číslo dvanásť (žena bola chorá dvanásť rokov a vzkriesené dievča bolo dvanásťročné);- v oboch prípadoch je pre uzdravenie rozhodujúca viera.
Popredný muž, ktorý pristúpil k Ježišovi v dome je predstavený synagógy v Kafarnaume, volá sa Jairus (Mk 5,22; Lk 8,41). Ježiš je poslaný práve k takýmto strateným ovciam Izraela (Mt 15,24; por. 10,6). Jairovo meno je veľmi symbolické v príbehu, v hebrejskom jazyku slovo „jair“ môže znamenať: nech precitne (Boh). Jairovo meno môžeme chápať ako prosbu, aby Pán Boh „precitol“, ide o ľudské vyjadrenie o Božej činnosti, čiže je to prosba, aby prejavil svoju moc. …
B) Z dnešného úryvku je zrejmé, že smrť nemá posledné slovo. Keď sa jedného dňa pýtali francúzskeho spisovateľa Paula Claudela, ktorý bol vášnivým čitateľom, no prišiel o zrak: „Aký zmysel môže mať teraz váš život?“ Odpovedal: „ Nemám teraz už nič. Avšak zostali mi ešte dve kolená, aby som sa mohol modliť!“ Aj dnešný úryvok o Ježišovi nám ukazuje, že vo chvíľach, keď život uniká medzi prstami, pretože nás postihujú nešťastia, choroby, alebo sa vytráca radosť z nášho života a vstupujeme do tunela znechutenia či straty odvahy, nádeje, vtedy nastáva určite chvíľa na to, aby sme zašli za Ježišom a podobne ako to urobil popredný muž Kafarnauma Jairus, poklonili sa mu, zotrvali dlhšie na kolenách a obrátili sa v dôvernej prosbe na Pána života.
C) Na duchovnej ceste nie sú skratky, ani privilegované chodníky, jediná možná púť je púť viery. Ak človek z nejakého dôvodu nejde cestou dôvery a viery v Ježiša a neprijme jeho jarmo a bremeno vždy sa nájde niekto iný, kto mu dá iné jarmo a iné bremeno. V tomto živote cesta bez jarma a bremena nie je možná. Jasne o tom hovorí sv. Pavol v Liste Rimanom „Neviete, že komu sa dávate za otrokov a poslúchate ho, ste otrokmi toho, koho poslúchate: či hriechu na smrť, alebo poslušnosti pre spravodlivosť? No vďaka Bohu, že hoci ste boli otrokmi hriechu, zo srdca ste sa podriadili tomu učeniu, do ktorého ste boli uvedení“ (Rim 6,16-17).
Viera spočíva v dotyku Ježiša. V jeho odeve môžeme vidieť jeho ľudskosť, keďže sa stal pre nás pravým človekom; obruba jeho šiat je jeho slovo, cez ktoré sa ho môžeme aj my dnes dotýkať. Viera nám hovorí, že v jeho ľudskosti prebýva všetka plnosť Božstva (Kol 1,19-20).
… Každému z nás sa stane, že si želáme, aby si uskutočnil podobné vzkriesenie, ako si urobil s Jairovou dcérou, aj pre niekoho, kto je nám blízky, koho máme veľmi radi. Uvedomujeme si však, Pane, že Jairova dcéra znova zomrela, aj ona potrebovala nové silnejšie vzkriesenie, vzkriesenie, ktoré nevracia do pozemského života, ktoré je silnejšie ako pozemská smrť, ktoré vovádza do večného života. Rozhodujúce je vzkriesenie pre večný život, najdôležitejšie je mať večný život v duši, ktorý nám prinášaš cez našu vieru Tvojím slovom a Tvojím chlebom Eucharistie. https://www.abuba.sk/abuba/node/181
p. Ján Adamus: … Keď sa dopočula o Ježišovi, s veľkou vierou pristúpila k nemu a dotkla sa ho, lebo bola presvedčená, že v Ježišovi je tajomná sila a moc. Vzápätí sa na nej prejavila Božia dobrota, ktorá jej vrátila zdravie.
Koľkým ľuďom Ježiš takto pomohol? Koľkých uzdravil? Koľkým odpustil hriechy? Koľkých nasýtil, poučil a potešil? Koľkých vytrhol z moci smrti? Vždy a za každých okolností sa prejavila jeho dobrota – Božia dobrota. Potvrdzuje to slovami adresovanými Filipovi: Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: „Ukáž nám Otca?“ Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne?
Ježiš je obraz Otca, je Boží Syn, ktorý nám ukázal Božiu dobrotu. Pre nás je to veľké poučenie, aby sme verili v jeho dobrotu. Boh nechce nad nami stáť a čakať na naše chyby, aby nás potrestal, ani sa pred nás nestavia, aby nám hrozil, keď zlyháme. Boh nás predovšetkým miluje a jeho láska sa stáva intenzívnejšou vtedy, keď jeho pomoc najviac potrebujeme. Z pevnej viery v Božiu dobrotu má vyplývať náš postoj k nemu. Netúžme si len sami pomôcť a nebuďme smutní, keď to nedokážeme, to nech nás neznižuje ani neponižuje. Aj chorý, ktorý ide k lekárovi, nič nestráca na svojich vedomostiach a hodnosti, ale naopak. Návštevou odborníka dáva najavo, že sám si nedokáže pomôcť a s dôverou prosí o pomoc iného. Aj my, keď sa budeme modliť a prosiť Boha, nestratíme „korunu“ z hlavy, ale naopak, je to vyznačenie pre nás. Isteže urobíme všetko, čo je v našich silách, ale ostatné necháme na Pána. Aj keď ideme na dlhú cestu autom, necháme si všetko skontrolovať, ale potom sa nebudeme spoliehať na talizmany, ktoré majú ľudia povešané v autách, ale na nebeského Oca. Pozrime sa na Ježiša, ako vrúcne sa modlil. On, Boží Syn, nevedel si predstaviť deň a často aj celú noc bez modlitby. Neustále bol s Otcom spätý a to potom vyústilo v jeho dobrote. Napodobňujme ho! … https://www.trojica.sk/kazne/2009b/13-nedela-cez-rok
o. Ján Pavúk: Bratia a sestry, pred niekoľkými týždňami som si prečítal knihu „život napriek mojej vôli“. Autorka knihy opisuje, ako sa v mladom veku rozhodla, že už viac nechce zápasiť s emocionálnou bolesťou, ktorá ju dusila. Ľahla si na chladné koľajnice a čakala, že smrť pod kolesami nákladného vlaku jej prinesie pokoj… a dostane sa do neba. Len zázrakom sa však na tomto mieste jej príbeh nekončí. V knihe mladá žena hovorí o zázraku svojho prežitia, o mučivých dôsledkoch neúspešného pokusu o samovraždu a o nádeji, ktorá úplne zmenila jej život a dala mu zmysluplný a dôležitý cieľ.
Tento dojímavý príbeh nám pripomína, že život je dar, ktorý si treba ceniť.Aj muž z dnešného evanjelia si bol vedomý, že život jeho dcéry bol dar, ale napriek tomu Jairus prosí Ježiša, aby jej vrátil život. Za normálnych okolností sa život vrátiť nedá. Keď raz zomrieme, už sa nevrátime naspäť k svojej rodine. To, čo urobil Ježiš bola veľká milosť pre Jairusa a jeho rodinu.
Aj dievča z úvodného príbehu dostalo veľkú milosť. Myslelo si, keď zomriem prídem do raja. Skutočne by tam prišla? Dosť podrobne opisuje celý dej. Strach, hrôzu, bolesť a šok, keď si videla vlastné nohy o dva metre ďalej. Čakala ju dlhá a ťažká cesta liečenia a návratu do života. Ľudia sa za ňu neustále modlili a Kristen sa pomaly približovala k Bohu. Sila modlitby je neuveriteľná. Keď si nevieme sami pomôcť je to zlé, ale s Božou pomocou sa dá všetko zvládnuť. Prekonala veľa operácií. Za tri roky bola trikrát na psychiatrii. Stále bola v depresii pod liekmi. Nevedela nájsť zmysel života.
Raz jej svitlo. Azda môže byť ešte užitočná, keď bude pomáhať ľuďom. Tou najväčšou silou na svete, čo mení ľudské životy, je Božia láska. Upla sa na Boha. Postupne prestala brať lieky. Všetci jej pomáhali – rodičia, priatelia, lekári. No najviac jej pomáhal Boh. Stále jej zasahoval do života a usmerňoval ju. Dôležité je nájsť v sebe silu žiť. … https://grkatnr.sk/homilie/lk-8-41-56