Myšlienky z jankrupa.sk – 21. nedeľa po Päťdesiatnici – Lukáš 38. začalo – Lk 8, 26-39
Gadarčania dali jasne najavo, že chcú, aby Ježiš odišiel. Ježiš sa im nechce vnucovať. Zároveň im chcel zanechať trvalú pripomienku svojej prítomnosti: ich vlastného krajana, ktorého vyslobodil. Tento muž bol kedysi pre obyvateľov mesta bremenom, teraz má byť požehnaním.
Apoštolom bolo povedané, aby prechádzali svetom a hlásali evanjelium, tento muž mal ísť domov a robiť to isté vo svojej dedine. Bolo jeho povolanie Kristom menším povolaním než Kristovo povolanie apoštolov? Bolo odlišné, zaiste, ale napriek tomu to bolo povolanie.
Niektorí ľudia v Cirkvi majú sklon myslieť si, že „povolanie“ sa vzťahuje výlučne na povolanie kňaza alebo rehoľníka. Pán skutočne povoláva niektorých ľudí v každom veku, aby slúžili Cirkvi ako kňazi, diakoni, kantori atď. Iných pozýva, aby mu slúžili ako mnísi alebo mníšky, alebo ako členovia nejakého kresťanského spoločenstva. Ale to nie sú jediní ľudia, ktorých Pán povoláva, aby mu slúžili. https://www.jankrupa.sk/kristus-povola-posadnuteho-diablom/
Nastal čas – Aký „čas“ sa spomína v sťažnosti démonov? Títo démoni neboli pripravení stratiť svoju moc. Sú tu znázornení podobne ako mnohí Židia svojej doby, ktorí očakávali, že budú mať moc až do posledného dňa, apokalyptického konca všetkých vecí, keď Pánov Pomazaný príde v sláve a bude súdiť svet. Neboli pripravení na stretnutie s Kráľom vekov v osobe Ježiša Nazaretského.
Tento Ježiš príde v sláve, ale nie vtedy a nie tak, ako by niekto očakával. Kristus bude oslávený, keď, triumfujúc nad hriechom v sebe, sa vydal sa smrti, aby ju zrušil a zvrátil jej moc nad ľudstvom. Kristova obetná smrť bola jeho slávou, víťazstvom sebaobetovania tvárou v tvár neplodnému svetu.
Čo je čisté a nečisté? – Keď zákonníci a farizeji z Jeruzalema kritizovali Ježiša a jeho nasledovníkov, že nedodržiavajú rituálne očisťovanie, Ježiš im odpovedal: „Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka“ (Matúš 15, 11). Nečistota už nie je záležitosťou rituálnych praktík, ale našich činov a úmyslov. https://www.jankrupa.sk/nedela-5-tyzdna-po-patdesiatnici-o-demonoch-a-sviniach/
Ježiš zostáva v tichu, v tichu toho, ktorý vie, o čom sa hovorí. Žiadosťou zlých duchov je vojsť do stáda svíň; ošípaná sa považovala za nečisté zviera, praktizujúcim židom bolo zakázané chovať ošípané, preto tam žili pohania alebo aspoň nepraktizujúci židia. Ježiš je zničením zla a zlí duchovia to veľmi dobre vedia, ich čas vypršal, trasú sa a boja. Vtedy im Pán vyhovie, pošle ich do stáda svíň, ktoré sa potom vrhne z útesu, čím sa zdôrazňuje ničivá vôľa diabla; ani svine nevydržia pôsobenie zlého ducha a uprednostnia zomrieť.
Človek, ktorý dostal intelekt, je schopný odolávať démonickému pôsobeniu oveľa viac než iné bytosti, pretože je stvorený na to, aby bol zbožštený a nie zničený. Zlí duchovia sa pokúšajú oklamať Krista, ale sami sa dobehnú, prestávajú byť, ak sa odstráni subjekt pôsobenia: zlo nemá schopnosť, ak nemá telo, ktorým by mohlo manipulovať.
Možno si dobre predstaviť strach pastierov, ktorí prišli o svoj jediný zdroj obživy: hrnú sa do mesta, aby porozprávali o tom všetkom. Na jednej strane sú ospravedlniteľní, pretože prišli o svoj majetok, na druhej strane sú príkladom nepochopenia nadradenosti človeka nad stvorením, nadradenosti človeka nad zvieratami, ktorú sa Ježiš týmto gestom snaží zdôrazniť. https://www.jankrupa.sk/nedela-5-tyzdna-po-patdesiatnici-ked-kristovi-prichadzaju-v-ustrety-posadnuti/