Ďalšie myšlienky – 3. nedeľa po Päťdesiatnici – Matúš 18. začalo – Mt 6, 22 – 33
Zápedný obrad 8. nedeľa v období „cez rok“ – rok A – Mt 6,24-34
Bratia, ospravedlnení z viery žijeme v pokoji s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. Skrze neho máme vierou prístup k tej milosti, v ktorej zotrvávame, aj sa chválime nádejou na Božiu slávu. A nielen to: chválime sa aj súženiami, veď vieme, že súženie prináša trpezlivosť, trpezlivosť osvedčenie a osvedčenie zasa nádej. A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Svätého Ducha, ktorého sme dostali. Veď Kristus zomrel v určenom čase za bezbožných, keď sme boli ešte bezmocní. Sotvakto zomrie za spravodlivého; hoci za dobrého by sa azda niekto odhodlal umrieť. Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici. Tým skôr sa teda skrze neho zachránime od hnevu teraz, keď sme už ospravedlnení jeho krvou! Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou jeho Syna vtedy, keď sme boli nepriateľmi, tým skôr už ako zmierení budeme spasení jeho životom. Rimanom 88. začalo Rim 5, 1-10
Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma sama?! Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone. Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: „Čo budeme jesť?“ alebo: „Čo budeme piť?“ alebo: „Čo si oblečieme?“! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. (www.svatepismo.sk Mt 6, 22 – 33)
pápež Benedikt XVI.: …. „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.“ …. V okolnostiach života toľkých ľudí, blízkych i vzdialených, ktorí žijú v biede, tieto Ježišove slová by sa mohli zdať málo realistické, ak nie dokonca akosi vyhýbavé. V skutočnosti Pán chce, aby sme jednoznačne pochopili, že nemožno slúžiť dvom pánom: Bohu a bohatstvu. Kto verí v Boha, Otca plného lásky k svojim deťom, kladie na prvé miesto hľadanie jeho kráľovstva a jeho vôle. A toto je presne v kontraste s fatalizmom alebo naivným irenizmom. Viera v Prozreteľnosť vskutku neoslobodzuje od namáhavého zápasu za dôstojný život, ale oslobodzuje od naháňania sa za vecami a od strachu zo zajtrajšku. Je jasné, že toto Ježišovo učenie – hoci je pravdivé a platné vždy a pre všetkých – je praktizované rôznymi spôsobmi podľa jednotlivých povolaní: františkánsky páter ho môže nasledovať radikálnejším spôsobom, zatiaľ čo otec rodiny musí dbať na vlastné povinnosti voči manželke a deťom. V každom prípade sa však kresťan odlišuje od ostatných pre absolútnu dôveru v Nebeského otca, ako to bolo v Ježišovom prípade. Je to práve vzťah s Bohom Otcom, ktorý dáva zmysel celému Kristovmu životu, jeho slovám, jeho skutkom prinášajúcim spásu, jeho umučeniu, smrti a vzkrieseniu. Ježiš nám ukázal, čo znamená žiť s nohami pevne na zemi, pozorný k blížnemu v konkrétnych situáciách a v tom istom čase mať srdce vždy upriamené na nebo a ponorené v Božom milosrdenstve. https://www.archivioradiovaticana.va/storico/2011/02/27/benedikt_xvi_pred_modlitbou_anjel_pána/slo-465842
pápež František https://www.vatican.va/content/francesco/en/angelus/2017/documents/papa-francesco_angelus_20170226.html
google translate:
Boh nie je vzdialená a anonymná bytosť: je naším útočiskom, prameňom nášho pokoja a ticha. Je skalou našej spásy, ktorej sa môžeme držať s istotou, že nepadneme; ten, kto sa drží Boha, nikdy nepadne! Je našou obranou proti zlu, ktoré na nás stále číha. Boh je pre nás veľkým priateľom, spojencom, otcom, ale nie vždy si to uvedomujeme. Neuvedomujeme si, že máme priateľa, spojenca, otca, ktorý nás miluje, a radšej sa spoliehame na okamžité dobra, ktorých sa môžeme dotknúť, na podmienené dobra, pričom zabúdame a niekedy aj odmietame najvyššie dobro, ktorým je otcovská láska Boha. Cítiť, že je naším Otcom, v tejto dobe siroty je také dôležité! V tomto osirelom svete cítiť, že je Otcom. Vzďaľujeme sa od Božej lásky, keď neustále hľadáme pozemské dobra a bohatstvo, čím prejavujeme prehnanú záľubu v týchto skutočnostiach.
Ježiš nám hovorí, že toto frenetické hľadanie je iluzórne a príčinou nešťastia. Svojim učeníkom dáva základné pravidlo života: „Hľadajte predovšetkým Božie kráľovstvo“ (porov. v. 33). Ide o naplnenie plánu, ktorý Ježiš ohlásil v Kázni na vrchu , zveriť sa Bohu, ktorý nesklame; – mnohí priatelia alebo mnohí ľudia, ktorých sme považovali za priateľov, nás sklamali; Boh nikdy nesklame! – venovať sa ako verní správcovia dobier, ktoré nám dal, aj tých pozemských, ale bez „preháňania“, akoby všetko, aj naša spása, záviselo len od nás. Tento evanjeliový postoj si vyžaduje jasnú voľbu, ktorú dnešné čítanie presne naznačuje: „Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone“ (v. 24). Buď Pánovi, alebo fascinujúcim, ale iluzórnym modlám. Táto voľba, ktorú sme povolaní urobiť, má potom vplyv na mnohé naše činy, plány a záväzky. Znamená to zvoliť si konať veľmi jasne a neustále sa obnovovať, pretože pokušenie redukovať všetko na peniaze, rozkoš a moc je neúprosné. Takýchto pokušení je toľko. https://www-vatican-va.translate.goog/content/francesco/en/angelus/2017/documents/papa-francesco_angelus_20170226.html?_x_tr_sl=en&_x_tr_tl=sk&_x_tr_hl=sk&_x_tr_pto=wapp
Neschopnosť sústrediť sa na svoj duchovný život môžeme pripísať viacerým príčinám. Niektoré z nich sú úplne mimo našej kontroly, iné môžeme obmedziť svojím slobodným rozhodnutím, keď si uvedomíme ich vplyv na nás. Medzi tieto vplyvy patria:
Pád: Hovorí sa nám, že napríklad Adam a Eva sa odklonili od Božej cesty, keď sa presvedčili, že „strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý,“ (Genezis 3, 6). Prijali logiku pokušiteľa a stratili svoju predchádzajúcu dôvernosť s Bohom. Zdedili sme ich naivitu a ľahko sa necháme zlákať podobnými falošnými sľubmi, a to nás robí duchovne slabými.
Vášne: V dôsledku Pádu sme vydaní na milosť a nemilosť určitým vnútorným impulzom, ktoré nás navádzajú na hriech. Niektoré vášne zahŕňajú normálne potreby, ktoré sa vymknú spod kontroly a môžu ovládnuť našu dušu – nezriadená chuť na jedlo alebo pitie (obžerstvo), na sexuálne aktivity (necudnosť) alebo na peniaze a na to, čo sa za ne dá kúpiť (lakomstvo). Pokiaľ sa držia v správnych medziach, je túžba po týchto veciach normálna. Medzi duchovnejšie vášne patrí potreba ovládať druhých (hnev), očakávať šťastie ako naše právo (skleslosť, ľahostajnosť) a byť egocentrický (márnivosť, pýcha a túžba po sláve). Človek, ktorý si cení svoje pocity nadovšetko, bude podliehať mnohým, ak nie všetkým, z týchto vášní. Ako poznamenal svätý Maxim Vyznávač: „[Človek] sa mýli, keď je iracionalita citov jedinou formou rozlišovania. Je v zajatí rozkoše a vyhýbania sa bolesti.“ …
Zaoberanie sa vášňami
Kresťania, ktorí sa snažia rozvíjať vzťah s Kristom, ktorý v nich prebýva, budú chcieť premáhať moc vášní. Najdôležitejšími zbraňami, ktoré môžu pomôcť v tomto duchovnom boji, sú bdelosť a rozlišovanie. Bdelým kresťanom je ten, kto pravidelne skúma svoj svet a svoje reakcie naň a snaží sa zistiť, či jeho reakcie nie sú určované jednou z vyššie uvedených vášní. Keďže všetky vášne sú prejavom nášho ega, musíme zostať bdelí, aby sme zistili, nakoľko naše túžby („chcem“, „potrebujem“ alebo „mám na to právo“) odrážajú skrytý egoizmus. Rozlišujúcim kresťanom je ten, kto to dokáže určiť a formulovať odpoveď na nástrahy sveta v súlade s Kristovou cestou pre nás, ktorá je stanovená vo Svätom písme. https://www.jankrupa.sk/nedela-3-tyzdna-po-patdesiatnici-lampou-tela-je-oko/
Nad nedeľným evanjeliom – Nedeľa 3. týždňa po Päťdesiatnici (Mt 6, 22-33) https://www.youtube.com/watch?v=_DSI5vKiyfk
EVANJELIUM NA DNES: O. ANTON VERBOVSKÝ: Nedeľa 3. týždňa po Päťdesiatnici https://www.youtube.com/watch?v=i0mz6q7VOrQ
EVANJELIUM NA DNES: O. PETER LEŠKO: Nedeľa 3. týždňa po Päťdesiatnici https://www.youtube.com/watch?v=mPTOLXBsR7g
o. Róbert Jáger
Odmieta Ježiš starostlivosť o každodenné zabezpečenie sa? Je Ježiš nihilistom či naivným fundamentalistom? Vonkoncom nie! Ježiš nie je ani stoickým filozofom, ktorý by pohŕdal týmto svetom a matériou, lebo nás brzdia v duchovnom raste. Nie je ani rigidným Esénom ktorý nariaďuje a kontroluje totálnu chudobu svojich nasledovníkov, ktorí by mali všetko dať do spoločného. Nie je však ani hedonista či teológ úspechu (komu Boh žehná ten prekypuje bohatstvom…). Ježiš poukazuje na priority, ktoré motivujú naše postoje, skutky, túžby a plány. Ba dokonca varuje pred zosobnením materiálneho bohatstva a oddaním sa mu do služby ako otrok (v. 24).https://www.verbumdomini.sk/3-nedela-po-zoslani-sv-ducha-mt-619-34/
p. Štefan Novotný
Pán Ježiš to vysvetľuje na príklade jedla a odevu. Slovo mamona označuje bohatstvo a majetok vo všeobecnosti a odvodzuje sa od „toho, čomu človek dôveruje“ resp. od „toho, čo ho zásobuje jedlom“ . Pán Ježiš vo svojom porovnaní však posúva optiku svojich učeníkov vyššie a porovnáva to, čo im zabezpečuje jedlo a odev (bohatstvo – mamona) s tým, ktorý im dáva život a telo (Boh). „Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev?“ Ježiš vo svojej reči pokračuje v porovnávaní aj ďalej a porovnáva ľudský život a telo so zvieracím telom a životom, pričom šikovne využíva rabínsky spôsob argumentácie a ťuká učeníkom na čelo, aby sa skonsolidovali a uverili, že Boh je ten pán, ktorého hodno milovať a pridŕžať sa ho celým srdcom. Dôraz na srdce je prítomný ešte pre našim úryvkom: „Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Mt 6,21).
Keď potom vyzýva svojich učeníkov hľadať najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť, treba si pripomenúť dve veci – jednak to, že ide tu o spravodlivosť väčšiu ako spravodlivosť farizejov a zákonníkov (Mt 5,20) – a potom to, že táto spravodlivosť Božieho kráľovstva sa netýka jedla a odevu, ale života a tela, najväčších Božích darov pre človeka. Človek sa vo svetle týchto Kristových slov môže znovu nájsť a zároveň nanovo objaviť Boha ako milujúceho a starostlivého Otca. https://www.verbumdomini.sk/8-nedela-cez-rok-a-slovo-k-evanjeliu-mt-624-34/
o. Martin Pavúk https://grkatnr.sk/homilie/mt-6-22-33/
https://grkatnr.sk/homilie/mt-6-22-33-2/
https://grkatnr.sk/homilie/mt-6-22-33-3/
https://grkatnr.sk/homilie/mt-6-22-33-4/
https://grkatnr.sk/homilie/mt-6-22-33-5/
trojica.sk – 8. nedeľa v období „cez rok“ – rok A – Mt 6,24-34- [1] [2] [3] [4]
frantiskani.sk
Kedy vlastne človek slúži mamone a nie Bohu? Vtedy, keď nás starosť o materiálne dobrá natoľko pohlcuje, že vytláča myšlienku na Boha. Môže ísť len o kúsok pola, pre ktoré sa súdime s vlastným bratom a budeme sa stále v myšlienkach točiť okolo tohto fliačku zeme, neschopní sústrediť sa na Boha. „Pán Ježiš na inom mieste hovorí: „Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce!“ To platí tu na zemi, ale táto príťažlivosť trvá aj po smrti. Len dobrovoľne chudobní vojdú do Božieho kráľovstva. Chudoba, ktorú Ježiš požaduje nielen od rehoľníkov, ale od každého kresťana, spočíva v slobode od vecí. Aby sme z lásky k Bohu opustili všetko i samých seba.
„Preto vám hovorím: „Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete.“ Môže sa nám zdať, že Pán Ježiš propaguje bezstarostný život ľudí žijúcich v džungli, ktorí sa ešte živia zberom plodín a šatia kožušinou ulovených zvierat. Takto to určite Pán Ježiš nemyslel. Nehovorí: „O nič sa nestarajte“ On hovorí: „Nebuďte ustarostení“ a v tom je podstatný rozdiel. Nestarať sa o nič, je proti príkazu, ktorý človek dostal už pri svojom stvorení, keď mu bolo povedané, že má obrábať a strážiť raj, že si má podmaniť zem. Sú veci na tejto zemi, ktoré môžeme a máme urobiť my. Ak na jar niekto nezaseje, nemôže očakávať úrodu v lete. Pán Ježiš nás nezbavuje starosti a zodpovednosti o náš svet, ale zbavuje nás ustarostenosti.
Ustarostenosť je starostlivosť, ktorá vôbec nepočíta s Bohom a s jeho mocou a ochotou pomôcť. Naša neveriaca ustarostenosť sa prejavuje aj v tom, že sa rodiny boja prijať dieťa a hľadajú možné i nemožné kompromisy. Keď som bol malý, často som obdivoval mojich rodičov, ktorí hoci nás bolo jedenásť, stále mali túto dôveru v Boha, ktorý sa postará. A Pán Boh nás nikdy nesklamal. Neveriaca ustarostenosť robí zo života čosi ťažké a mučivé, lebo sú určité veci, ktoré človek pri najväčšej svojej snahe a práci nemôže ovplyvniť.https://kazatel.frantiskani.sk/kazen/8-nedela-cez-rok-a-mt-624-34/
„Preto vám hovorím: „Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete.“ Môže sa nám zdať, že Pán Ježiš propaguje bezstarostný život. On nehovorí: „O nič sa nestarajte“ ale: „Nebuďte ustarostení“ a v tom je podstatný rozdiel. Nestarať sa o nič, je proti príkazu, ktorý človek dostal už pri svojom stvorení, keď mu bolo povedané, že má obrábať a strážiť raj, že si má podmaniť zem. Sú veci na tejto zemi, ktoré môžeme a máme urobiť my. Ak na jar niekto nezaseje, nemôže očakávať úrodu v lete. Pán Ježiš nás nezbavuje starosti a zodpovednosti o náš svet, ale zbavuje nás ustarostenosti.
Ustarostenosť je starostlivosť, ktorá vôbec nepočíta s Bohom a s jeho mocou a ochotou pomôcť. Neveriaca ustarostenosť robí zo života čosi ťažké a mučivé, lebo sú určité veci, ktoré človek pri najväčšej svojej snahe a práci nemôže ovplyvniť. Modlitba je možnosťou, kde môžeme svoje starosti odovzdať Bohu. Odovzdať mu svoju roztržitosť, pretože práve ona v sebe nesie všetko to, čo nás morí a na čo nevládzeme. Na Boha máme uvaliť všetky svoje starosti, lebo On sa stará. ….
Toto je skúsenosť všetkých tých, ktorí vo svete uskutočňujú vôľu Božiu. Keď kráčame cestou Božích prikázaní, rastie v nás vnútorný pokoj, rastie náš zážitok vnútorného šťastia, dokonca rastie naša odolnosť voči hriechu, rastie účinnosť našich modlitieb, rastie láska k Bohu a jeho Slovu. Toto všetko spôsobuje Ježiš, ktorého sme prijali ako svojho Pána a Spasiteľa. Je to presne tak ako sa hovorí v podobenstve: „semeno klíči a rastie“ a človek ani nevie ako.https://kazatel.frantiskani.sk/kazen/8-nedela-cez-rok-a-mt-624-34-2/
Bratislavská arcidiecéza, Arcidiecézny katechetický úrad, Spracované podľa Hlásej Slovo, autor: Enzo Bianchi
Viac-menej je to tak, ako so zaslaním balíčka. Každý deň ráno dostávam od Boha malú krabičku. Mám do nej umiestniť bohatstvo celého dňa. Môžem túto krabičku nechať prázdnu, keď budem v lenivosti strácať celé hodiny a môžem ju naplniť veľmi hodnotnými vecami, márnymi alebo dokonca zlými. Hodinu za hodinou, či chcem alebo nechcem, krabička sa napĺňa. Pán Ježiš pripomína, aby sme mali na mysli výlučne tú krabičku, ktorú napĺňame. Z praktického pohľadu dôležitým momentom je ukončenie dňa. Ide totiž o to, aby sme naplnenú krabičku zabalili, napísali adresu a poslali do domu nebeského Otca. Tu zhromaždené krabičky všetkých dní života po našej smrti budú otvorené a z pohľadu večných hodnôt budú zodpovedne ocenené.
Najčastejšie sa ľudia dopúšťajú omylu v tom, že večer ani nezatvoria krabičku, ani ju neposielajú do Božích rúk. Zostáva otvorená pri ich lôžkach, a keď v nasledujúci deň ráno otvoria oči, vedľa nej stojí ďalšia krabička, ktorú treba naplniť a zabaliť. Pretože z včerajšieho dňa zostalo mnoho vecí nevyriešených, teda sa vlečú do nasledujúceho dňa. Za desať dní majú už desať otvorených krabičiek, všetky plné a spojené medzi sebou vlečúcimi sa záležitosťami zo dňa na deň. Človek sa začína strácať. Sám sa už nemôže zaoberať tým, čo bolo, lebo sa to odrazí zle na tom, čo aktuálne robí. V takejto situácii mu nezostáva nič iné, ako pozvať niekoho, aby mu pomohol urobiť poriadok. On sám sa dusí, chýba mu voľný priestor, je zavalený svojou minulosťou.
https://dku.abuba.sk/node/1401
Prirovnanie je vystavané na podmanivej symbolike oka a pohľadu, oka a svetla v protiklade k tme. Niektoré preklady majú v protiklade oko choré a oko zdravé, iní tiež oko lakomé a oko štedré. Tieto preklady vyjadrujú stále to isté. Toto prirovnanie sa skutočne mohlo pôvodne týkať asi skúpeho závistlivého oka a oka láskavého a štedrého ducha. V predstave starovekého človeka bolo oko sídlom svetla a vyhasínanie očí súvisí s úpadkom života. Pre biblickú mentalitu bolo typické označovať oko ako „lampu tela“ a vnímať ho ako ukazovateľ duchovnej orientácie danej osoby. „Jednoduché oko“, vyjadruje čistotu a priezračnosť srdca štedrého človeka (Prís 22,9), a súčasne je to podmienka, aby celé telo zostalo vo svetle, ktoré je symbolom Božej prítomnosti, ktorá sa ukazuje, či sprítomňuje vo svedectve života učeníkov (por. Mt 5,14-16). V Matúšovom kontexte obraz oko-lampa, oko-svetlo je daná do vzťahu k telu, výraz telo tu prezentuje úplnosť osoby v jej mnohorakých vzťahoch (Mt 5,29-30). Oko je rozhodujúce pre celé telo. Inými slovami integrita a poctivosť ľudských skutkov najmä čo sa týka vlastníctva, stanovuje celistvosť osoby. Toto podobenstvo, keďže je vypovedané Ježišom, naznačuje, aby učeník kráľovstva práve cez učenie Ježiša nadobúdal nový pohľad, nové oči. Ježiš je náročný a žiada veľa: nezhromažďovať (nehromadiť) (6,19-21), nechcieť slúžiť súčasne aj Bohu aj mamone (6,24), nebyť ustarostený o jedlo a pitie (6,25-34). https://www.abuba.sk/abuba/node/473
Pre bohatstvo je použitý aramejský výraz „mamona“, ktorý označuje majetok, kapitál, čiže to, do čoho človek vkladá svoju dôveru. Mamona pochádza z toho istého koreňa, z ktorého vychádza aj slovo Amen, ktoré znamená potvrdenie toho, čo je pravdivé, čo je isté. Čo značí, že človek nachádza bezpečnosť v dobrách, ktoré získal.
Ježiš pozýva nehľadať svoju vlastnú bezpečnosť v tom, čo si nechávame pre seba, ale v tom, čo dávame a zdieľame s inými. Vyzýva práve k takémuto rozhodnutiu. Ježiš potvrdzuje, že ak sa niekto rozhodne pre túto možnosť, Otec sa postará o svojich synov. A skutočne, Ježiš hovorí „Nebuďte teda ustarostení“ a opakuje toto pozvanie tri razy, čo v literárnej technike evanjelistov znamená kompletnosť, definitívnosť a istotu.
…. Je to plná dôvera, úplný pokoj. Tak ako ste dnes zažili prejav prozreteľnosti od Otca, ktorý sa o vás postaral, rovnako to bude aj zajtra. A Ježiš končí hovoriac „Každý deň má dosť svojho trápenia“, čiže problémy, ťažkosti a strachy nemôžu byť premietané do budúcnosti, nakoľko Pán každý deň odpovie na potreby svojich synov. https://www.duchovnecvicenia.sk
sv. Ján Zlatoústy: https://www.newadvent.org/fathers/200121.htm
g translate: https://www-newadvent-org.translate.goog/fathers/200121.htm?_x_tr_sl=en&_x_tr_tl=sk&_x_tr_hl=sk&_x_tr_pto=wapp
https://www.newadvent.org/fathers/200122.htm
g. translate https://www-newadvent-org.translate.goog/fathers/200122.htm?_x_tr_sl=en&_x_tr_tl=sk&_x_tr_hl=sk&_x_tr_pto=wapp