Ďalšie myšlienky – 8. nedeľa po Päťdesiatnici – Matúš 58. začalo- Mt 14, 14-22
Bratia, prosím vás v mene nášho Pána Ježiša Krista, všetci hovorte to isté, aby neboli medzi vami roztržky, ale aby ste boli dokonalí v rovnakom zmýšľaní a v rovnakom úsudku. Lebo tí, ktorých poslala Chloé, mi o vás, bratia moji, oznámili, že sú medzi vami sváry. Myslím na to, že každý z vás hovorí: „Ja som Pavlov,“ „Ja Apollov,“ „Ja zasa Kéfasov,“ „A ja Kristov.“ Je Kristus rozdelený? Vari bol Pavol za vás ukrižovaný? Alebo v Pavlovom mene ste boli pokrstení? Ďakujem Bohu, že som nikoho z vás nepokrstil, okrem Krispa a Gaia, aby nik nemohol povedať, že ste pokrstení v mojom mene. Ba pokrstil som aj Stefanov dom. Inak neviem, či by som bol ešte niekoho pokrstil. Lebo Kristus ma neposlal krstiť, ale hlásať evanjelium, a nie v múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený Kristov kríž. Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou. (1 Kor 1, 10-18)
V tom čase Ježiš videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.” Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!” Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.” On povedal: „Prineste mi ich sem!” Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí. A hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. (Mt 14, 14-22)
nn https://www.jankrupa.sk/nedela-8-tyzdna-po-patdesiatnici-pamiatka-svatych-otcov-siestich-ekumenickych-koncilov/
nn https://www.jankrupa.sk/nedela-svatych-otcov-prvych-siestich-ekumenickych-koncilov/
nn https://www.jankrupa.sk/pamiatka-svatych-otcov-siestich-ekumenickych-snemov/
nn https://www.jankrupa.sk/tag/nedela-svatych-otcov-prvych-siestich-ekumenickych-koncilov/
o. Martin Pavúk:
Prečo je delenie nevyhnutné? Skúsim uviesť dva dôvody. Prvým bude to, žemy sami sa potrebujeme deliť, ak chceme žiť šťastný život. Druhým bude, že pokrok sveta nie je možný bez delenia sa.
K tomu prvému by som chcel uviesť myšlienku knihy autorov Johna Roger & Petera McWilliamsa „Wealth Is Much More Than Money“. V kapitolke Bohatstvo je delenie sa hovoria: Predstav si, že jedného rána sa zobudíš a zistíš, že si jediným človekom na svete – všetci ostatní jednoducho zmizli. Áno, v istom zmysle by si vlastnil všetko: všetky majetky a pohodlie sveta by bolo tvoje. No aké by to bolo? Bolo by to hrozne nudné. Mal by si všetko, čo by si si zaželal. No malo by to jednu chybu: nemal by si sa o to s kým deliť. Po čase by si zistil, že vlastne žiješ v pekle. Keď hovoríme o delení sa, iste máme na mysli delenie sa o telesné a materiálne veci. No nielen tie. Delíme sa s inými predovšetkým o to, čím ako ľudské osoby sme: o svoju srdečnosť, humor, myšlienky, talenty, radosti ale i žiale. „Nie čo dáme, ale to, o čo sa podelíme je dôležité,” povedal r. 1848 James Russel Lowell.„Lebo dar bez darcu je bezvýznamný.”
Keď navštívime dom priateľa, aby sme prijali jeho pozvanie na večeru, to kvôli čomu sme prišli, nie je jedlo. „Čo je v tejto chvíli dôležité nie je to, čo je na stole, ale to, čo je na stoličkách”; t.j. ľudia, ktorí pri stole sedia.
Vidíme teda – myslím, že naša vlastná skúsenosť nám túto myšlienku potvrdí – že ak by sme sa nemali s kým deliť, takýto život by bol biedou. https://grkatnr.sk/homilie/mt-14-14-22/
Prvým zázrakom bolo rozmnoženie chleba a ryby. Tento zázrak sa v našich životoch opakuje každý rok. Každý rok môžeme pozorovať zázračné rozmnoženie chleba. Vždy, po sejbe zrna do zeme a jeho dozretí, zberáme počas žatvy mnohonásobne viac ako sme zasiali. Tento zázrak rozmnoženia chleba na našich poliach je pre nás taký obyčajný, že ho už ani nevnímame. A predsa je to jeden z veľkých darov nášho Boha.
Druhý zázrak, ktorý nie je taký očividný, je zázrak delenia sa. Kristus a apoštoli sa napriek tomu, že aj pre nich samotných to bolo málo, vedeli podeliť. Tento zázrak „delenia – spolucítenia“ sa v našich životoch možno neopakuje až tak často.
https://grkatnr.sk/homilie/mt-14-14-22-2/
Faktom je, že si všetko musíme kúpiť a na to treba peniaze. Je jasné, že sa o svoje živobytie musíme starať a že potrebujeme pracovať. Máme pravdu, ak tvrdíme, že v tomto svete nič nie je zadarmo. Ale vieme aj to, že hoci veľa ľudí na svete tiež pracuje – a veľmi tvrdo, často nemajú ani na tie – pre nás – základné veci. Je veľkým Božím darom, ak si smieme a vieme zarobiť na každodenný chlieb.
Zázrak, ktorý dodnes veľmi priťahuje moju pozornosť nie je spôsob rozmnoženia chlebov a rýb v Evanjeliu, ale najväčším zázrakom je to, že ľudia, ktorí sami majú málo, sa chcú podeliť.
https://grkatnr.sk/homilie/mt-14-14-22-3/
Príbeh z dnešného evanjelia je silný práve v tom, že Ježišovi je ľúto každého. On má súcit pre každého jedného človeka. Jeho srdce je tak veľké, že v ňom má miesto naozaj každý. I ten, kto v Neho neverí. Dnešná stať evanjelia nám predstavuje Ježiša ako Toho, ktorý má súcit so všetkými. On vidí nielen duchovné, ale aj telesné potreby tých, ktorí za Ním prichádzajú. Ježiš nie je len učiteľ, ktorý možno dobre poradí a múdro pohovorí ale človeka nakoniec aj tak pošle domov naprázdno – doslova – s prázdnym bruchom. Ježiš taký nie je. Ježiš je ten, ktorý myslí na všetky potreby človeka.
Dnešné evanjelium nielenže poukazuje na Ježiša a na jeho lásku ku všetkým ľuďom, ale chce aj nás upozorniť na to, ako my preukazujeme svoju lásku a ochotu stáť pri druhom človeku, ak potrebuje pomoc. Možno, že potrebujeme urobiť práve to, čo urobil aj Ježiš: dať druhému najesť… „Ježišovi bolo ľúto zástupu“, tak sme čítali v evanjeliu. Je nám ľúto ľudí, ktorí nemajú čo jesť? Nemyslím teraz len na ľudí bez domova. Možno je to známi človek, sused, rodina, ktorej otec alebo matka prišli o prácu, rodina ktorá sa ocitla v ťažkostiach a potrebuje pomoc. Uvedomujeme si, že Ježišove slova patria nám všetkým, či štátnym alebo cirkevným predstaveným. Koľkokrát mame plné ústa pekných rečí o láske a pomoci, ale ak máme prejaviť kúsok súcitu či lásky my sami, veľmi dobre sa vieme ospravedlniť.
…. Autor jednej publikácie spomína ako sa prednedávnom stretol s človekom, ktorý bol podľa neho veľmi úspešný, mal veľa priateľov, bol známi… Hovorí: myslel som si, že má všetko… Žiaľ, mýlil som sa. Pri rozhovore mi povedal: vieš, dosiahol som určitú kariéru a veľa ľudí mi pri preberaní hodnosti blahoželalo. Títo v uvodzovkách „priatelia“ mi hovorili krásne frázy: Máme ťa radi… pomôžeme ti kedykoľvek to budeš potrebovať… vždy sa na nás s dôverou obráť… Sľubovali mi „hory-doly“, ale po čase, keď som sa rozhodol nie podľa ich predstáv, ocitol som sa sám. Ani jeden mi nepomohol a slová, ktoré mi adresovali pred pár mesiacmi stratili platnosť. Vtedy mi podali pomocnú ruku ľudia, od ktorých som to nikdy nečakal. Títo nečakaní priatelia neboli ani zvlášť kresťansky založení. Za „ušami“ mali toho veľa. Čo ma však na nich najviac zaujalo, bola ochota služby druhému človeku. Nakoniec sme sa stali dobrými priateľmi a viem, že oni mi tú „pomocnú ruku“ naozaj podajú kedykoľvek. Napokon na konci článku napísal vetu, ktorá ma najviac oslovila, hovorí: Stretol som lásku a pomoc tam, kde by som ju nikdy nečakal a nehľadal.
https://grkatnr.sk/homilie/mt-14-14-22-4/
Bratia a sestry, prečo a pre koho v evanjeliu zostávali plné koše odrobín? Je zvláštne, že sa o nich už nič nedozvedáme. Dvanásť je číslo plnosti. Dalo by sa myslieť i na chudobných, ktorí si neskôr odrobinky vzali. Ale ja si myslím, že tie koše ostali predovšetkým pre nás. Evanjelium chce názorne ukázať, že to, čo Ježiš vtedy urobil, nemalo význam iba pre malú skupinu ľudí. Ale je to skryte pozvanie pre nás všetkých, aby sme sa vedeli podeliť. Ježiš aj dnes môže urobiť zázrak, ale neurobí ho z ničoho, ale iba z toho, čo mu dáme. https://grkatnr.sk/homilie/mt-14-14-22-5/
o. Róbert Jáger: Zastav sa! Zastav sa a pozri sa, čo máš. Ty sám si musíš pomôcť, to jest, prehodnotiť vlastné možnosti, sily, nápady a danosti. A tie prines k Ježišovi. On to dokáže napraviť, zlepšiť a zdokonaliť. Človek seje, ale rast dáva Boh, tak aj Ježiš dáva úspech tomu, kto je ochotný pristúpiť k nemu podľa vzoru učeníkov. Ináč to nejde.
Každý z nás stojí pred obrovskou výzvou: priniesť to, čo má a zažiť zázrak, alebo zostať stáť a váhať, lebo logika mi diktuje niečo iné. V konečnom dôsledku úspech je v mojich rukách. V tvojich rukách.
V chráme, ktorý stojí na mieste tohto zázraku sa nachádza mozaika dvoch rýb a piatich chlebov. Benediktíni predávajú tričko s mozaikou a pod ňou nápis: S láskou je to ako s tými chlebmi a rybami. Vždy je jej málo až do chvíle, keď ich začneš rozdávať. Tu je skryté tajomstvo. Zázrak sa stane až vtedy, keď to, čo máš, dáš Ježišovi do rúk. https://www.verbumdomini.sk/1941/
trojica.sk – 19. nedeľa v období „cez rok“ – rok A – Mt 14,22-33 – [1] [2] [3] [4] [5] [6] [7] [8]
frantiskani.sk: Ak prosíme Boha o čokoľvek, nikdy nemáme hľadieť na veľkosť problému. Problém existuje len z našej strany. Všemohúci Boh nepozná problémy. Keď za niečo prosíme, máme hľadieť na Božiu veľkosť. Lebo aký je náš boh, také sú aj naše problémy. Ktosi to múdro vyjadril: „Malý boh, veľké problémy!” Majme ustavične upreté oči na Ježiša, aby sme pochopili, že náš Boh nie je malý, ale ako on sám hovorí: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.” Otvorme sa jeho Slovu, aby sme skrze neho prijali Božský život. Z druhej strany je potrebné pokorne čakať Božiu odpoveď na naše prosby. Dokiaľ nepríde, nemôžeme vo viere konať. https://kazatel.frantiskani.sk/kazen/19-nedela-a-mt-1422-33/
Evanjelium nám rozpráva o zázračnom rozmnožení chlebov (Lk 9,11-17). Zastavím sa pri jednom aspekte, ktorý ma vždy osloví a privedie k zamysleniu. Stojíme na brehu Galilejského jazera a začína sa stmievať. Ježiš je ustarostený kvôli zástupu ľudí, ktorí sú už niekoľko hodín spolu s ním. Sú ich tisíce a sú hladní. Čo robiť? Učeníci si uvedomujú, že nastal problém a preto Ježišovi hovoria: „Rozpusť zástup“, aby si šiel do okolitých dedín zaobstarať niečo na jedenie. Ježiš im však hovorí: „Vy im dajte jesť“ (v. 13). Učeníci ostali prekvapení a odpovedali: „Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby“. Teda, akoby povedali: sotva postačí nám.
Ježiš dobre vie, čo má robiť, ale chce zapojiť svojich učeníkov, chce ich poučiť. Počínanie učeníkov je ľudským postojom, ktorý hľadá čo najreálnejšie riešenie bez vytvárania prílišných problémov: Rozpusť zástup, hovoria, nech sa každý zariadi ako vie, veď si pre nich už urobil dosť: kázal si, uzdravoval chorých… rozpusť zástup.
Ježišov postoj je úplne odlišný a vychádza z jednoty s jeho Otcom, z lásky k ľuďom, z jeho súcitu so všetkými. Ježiš vníma naše problémy, naše slabosti a potreby. Stojac pred týmito piatimi chlebami Ježiš uvažuje: aká prozreteľnosť! Z toho mála môže Boh vytvoriť dostatok pre všetkých. Ježiš sa úplne odovzdáva nebeskému Otcovi, pretože vie, že pre neho nie je nič nemožné. Preto hovorí učeníkom, aby usadili ľudí do skupín po päťdesiat – a nie náhodou. Znamená to, že už viac nie sú zástupom, ale stávajú sa spoločenstvom, ktoré sa živí Božím chlebom. Potom berie chleby a ryby, pozdvihuje oči k nebu, požehnáva – ide o jasný odkaz na Eucharistiu –, potom ich láme a dáva učeníkom a učeníci ich rozdávajú… ani chlieb, ani ryby sa nemíňajú! Nemíňajú sa. Hľa, zázrak: viac ako o rozmnožovanie ide o delenie sa, ktoré vychádza z viery a modlitby. Všetci sa najedli a ešte aj ostalo. Toto je Ježišovo znamenie, Boží chlieb pre ľudstvo.
Učeníci to videli, ale naplno toto posolstvo nepochopili. Boli očarení, rovnako ako zástup, nadšením z úspechu. Opäť sa riadia ľudskou logikou a nie Božou. Tá je logikou služby, lásky a viery. Slávnosť Božieho tela nás pobáda k obráteniu a viere v Božiu prozreteľnosť, aby sme sa dokázali deliť o to málo, čím sme a čo máme a nikdy sa neuzatvárali do seba samých. Prosme našu matku Máriu, aby nám pomohla v tomto obrátení, aby sme opravdivo a viac nasledovali toho Ježiša, ktorého adorujeme v Eucharistii. – js –