Ďalšie myšlienky – Obrezanie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista – Lukáš 6. začalo – Lk 2, 20-21. 40-52

Predobraz krstu. Obriezka vykonávaná v dejinách Izraela a na Ježišovi Kristovi predstavovala v dejinách spásy predobraz sviatosti krstu. Obriezkou sa totiž starozákonný človek stával členom Božieho ľudu tak, ako sa novozákonný človek stáva krstom členom Kristovho kráľovstva. Svätý apoštol Pavol v Liste Kolosanom píše: „V ňom, [v Ježišovi Kristovi], ste boli obrezaní obriezkou urobenou nie rukou, ale obriezkou Kristovou, vyzlečením z hriešneho tela. S ním ste boli pochovaní v krste a v ňom ste boli s ním aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych.“ (Kol 2, 11-12). … V spore s doketistami, ktorí popierali Kristovo vtelenie, bola Pánova obriezka používaná ako argument, že Ježiš Kristus je v jednej osobe skutočne pravým človekom a pravým Bohom. https://grkatba.sk/1-januar-obrezanie-podla-tela-nasho-pana-boha-a-spasitela-jezisa-krista/

Sv. Bazil Veľký, arcibiskup kapadóckej Cézarey – Sv. Bazil (meno Bazil má grécky pôvod a znamená „Kráľovský“), kvôli svojím osobitým cnostiam a pre veľké zásluhy o dobro cirkvi, bol nazvaný aj Veľký. Neúprosný bojovník za mier vo vnútri cirkvi, vynikajúci teológ, otec východného mníšskeho života, obdivuhodný kazateľ… To je len zlomok zo všetkých jeho prívlastkov, ktoré dostal počas svojho života i po svojej smrti. Jednoznačne patrí k najväčším postavám cirkevných dejín. https://www.grkathe.sk/sv-bazil-velky-arcibiskup-kapadockej-cezarey/

nn https://grkatba.sk/svaety-bazil-veky/

Podľa starozmluvného Zákona, ako bol daný Mojžišovi, sa každé dieťa mužského pohlavia malo nechať obrezať na ôsmy deň po narodení. Obriezka bola považovaná za znak „na tele“ o príslušnosti k zmluve, ktorú Boh uzavrel s izraelským národom, a zároveň za obradné očistenie. Medzi inými národmi starovekého sveta sa obriezka vykonávala v puberte; obriezka detí podľa Starého zákona jasne vyjadrovala, že celý život Žida patrí Bohu. Aj v tej dobe bolo všeobecne známe, že „vnútorná obriezka“ čistého správania a úmyslov je ešte dôležitejšia ako „vonkajšia obriezka“. … Podľa cirkevných otcov Kristus podstúpil obriezku z dvoch dôvodov. Týmto činom dokonale dodržal Boží zákon, vrátane tohto obradu, ktorý začleňoval dieťa do Izraela; týmto činom sa ďalej „zriekol seba samého“, aby sa stal jedným z nás, hoci nepotreboval žiadne očistenie. (Zváž paralelu s Kristovým krstom, ktorý slávime o niekoľko dní neskôr.) https://katechetickyurad.grkatba.sk/sviatok-obrezania-pana-1-januar/

Apoštolský konvent v roku 48 po Kristovi rozhodol, že im netreba ukladať obriezku a predpisy o jedlách. To otvára dvere evanjelizácii národov. Krst nastúpi na miesto obriezky a stane sa znakom kresťanskej iniciácie. Nezmazateľná pečať sa transportuje do duchovna. V debatách okolo výkladu inkarnácie teológovia zdôrazňujú obriezku, aby vyjadrili neukrátené Ježišovo ľudstvo. Tomáš Akvinský hovorí vo svojej teologickej Summe, že obriezka sa uskutočnila z dôvodu poslušnosti Zákonu. Navyše ukazuje, že Spasiteľ nemal zdanlivé telo. V liturgii Cirkvi Pánova obriezka a udelenie mena Ježiš mali dlhú dobu pevné miesta spomienky. https://www.jankrupa.sk/102-preco-by-zapadna-katolicka-cirkev-mala-obnovit-sviatok-panovej-obriezky/

Proroci počnúc Mojžišom používali slovo „obriezka“ aj v prenesenom význame, keď zjavovali dôležitosť vnútorného postoja človeka voči Bohu (Lev 26,41; Dt 10,16). Boh cez proroka Jeremiáša odkázal svojmu ľudu: „Obrežte sa Pánovi, odstráňte predkožku svojho srdca, mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, ináč vyšľahne sťa plameň môj hnev a bude horieť neuhasiteľne pre zlobu vašich skutkov“ (Jer 4,4). Človek s „neobrezaným srdcom“ je hluchý voči Bohu, uzavretý a neochotný robiť pokánie. Jeremiáš žiada v Božom mene „obriezku srdca“ (Jer 4,4) a nakoniec oznámi novú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom nebudú vonkajšie ceremónie, ale prijatie Božieho zákona v duchu a srdci človeka (Jer 31,31-33).
Svätý Pavol v šľapajach starozákonných prorokov zdôrazňoval dôležitosť „obriezky srdca v duchu, nie podľa litery“ (Rim 2,29). Novou zmluvou skrze Ježiša Krista obriezka už nie je potrebná: „V Kristovi Ježišovi ani obriezka nič neznamená, ani neobriezka, ale viera činná skrze lásku“ (Gal 5,6, porov. 1Kor 7,18n). Novým vonkajším znakom prináležitosti k Bohu je krst (Kol 2,12).
Podľa cirkevných otcov telesná obriezka bola predobrazom krstu, ktorý pripája k novému Izraelu, Cirkvi, novému Božiemu ľudu (porov. Justín, Dial. 29,1 a 41,4; Irenej, Adv. Haer. IV,16,1; Ambróz, Abr. I,29; Augustín, Serm. 196A,1; 260,1).
Rozliční cirkevní otcovia polemizujú proti čisto telesnému chápaniu obriezky, pričom mu oponujú duchovným chápaním obriezky (porov. Barnabášov list 9,4-6; Justín, Dial. 41,4 a 43,2; Tertulián, Ad. ux. I,2,3; Origenes, Cels. I,22 a VI,24). Duchovnú obriezku možno definovať ako „poznanie Boha a jeho Krista“ (Justín, Dial. 28,4) a manifestuje sa v „službe Bohu a pestovaní pravdy v srdci“ (Augustín, Serm. 196A,1). Telesná obriezka pripomína potrebu askézy a zdržanlivosti: „odrezať oheň žiadostivosti“ (Ambróz, Abr. II,91; porov. aj Origenes, Hom. Jos. I,7; Metod Olympský, Symp. 1,3) . https://www.jankrupa.sk/90-obrezanie-podla-tela-nasho-pana-boha-a-spasitela-jezisa-krista-1-januar/

Každý z nás je pozvaný pochopiť duchovný zmysel obriezky, „obriezky srdca“, ako čítame v knihe Deuteronómium: „Potom Pán obreže tebe a tvojmu potomstvu srdce, aby si miloval Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej svojej duše, aby si mohol žiť“ (Deuteronómium 30, 6). A svätý Pavol v duchu autentickej hodnoty obriezky pripomína, že „obriezka nie je nič a neobriezka tiež nie je nič, ale zachovávanie Božích prikázaní“ (Prvý list Korinťanom 7, 19). Bez náležitého života obriezka je len vonkajškovosť. … Posolstvo o „obriezke srdca“ musí teda zaznieť aj pre nás dnes proti všetkým pokušeniam čistého ritualizmu, proti nebezpečenstvu zákonníckeho dodržiavania predpisov. Obžaloba proroka Izaiáša je stále platná pre všetkých pokrstených: „Tento ľud sa mi približuje svojimi ústami a svojimi perami ma ctí, srdce si však vzďaľuje odo mňa“ (Izaiáš 29, 13). https://www.jankrupa.sk/104-obrezanie-nasho-pana-jezisa-krista-svaty-bazil-velky/

Východná cirkev začala Bazila titulovať „Veľký“ aj preto, lebo určujúcou mierou prispel k vymedzeniu a fixácii pojmov kresťanskej doktríny o Najsvätejšej Trojici.
Od Bazila pochádza formula mia ousia, treis hypostaseis, ktorá sa stala definitívnou vo východnej trojičnej teológii. Jediná ousia (= podstata, prirodzenosť) definuje spoločné božstvo troch hypostáz; hypostázu Otca špecifikuje otcovstvo, hypostázu Syna synovstvo a hypostázu Svätého Ducha moc posväcovať.
Bazilov brat sv. Gregor Nysský († 394) a Bazilov celoživotný priateľ sv. Gregor Teológ († okolo 390) potom lepšie vymedzili špecifické vlastnosti hypostáz (Otec je nesplodený, Syn je splodený a Svätý Duch vychádza z Otca skrze Syna), ale už Bazil povedal všetko podstatné. https://www.jankrupa.sk/89-bazil-velky-polozil-zaklady-mnisskeho-zivota-aj-trojicnej-teologie-1-januar/

Na večierni gréckokatolíci na počesť tohto významného gréckeho teológa a otca východného mníšstva spievajú: „Vhodne ťa nazvali Bazilom – Kráľom, lebo si prijal kráľovské kňazstvo. Múdro a láskyplne si pásol svätý ľud Kristov… Odetý nádherným veľkňazským rúchom radostne si hlásal evanjelium kráľovstva, Bazil. Cirkev si obohatil pravovernou náukou, ktorá nás osvecuje. Preto velebíme a oslavujeme jedno božstvo v Otcovi Stvoriteľovi i v jeho jednorodenom Božom Slove, ako aj v presvätom Duchu, jedného a nedeliteľného Boha v troch osobách. Jeho pros, Bazil, aby osvietil a spasil naše duše.“ https://www.jankrupa.sk/91-ty-si-sa-celkom-neodvratil-od-svojho-stvorenia-1-januar/

nn https://www.jankrupa.sk/151-aby-sa-svati-a-ich-ctitelia-neskriepili/

Katechéza Svätého Otca Benedikta XVI. 5.7.2007 – Sv. Bazil, veľký Kapadóčan – sv. o. Benedikt XVI. … „Bazil si však popri starostlivosti o uskutočňovanie charitatívnej lásky, ktorá je znakom viery, uvedomoval, že ‚vrchol, ku ktorému smeruje činnosť Cirkvi, a zároveň zdroj, z ktorého sa šíri všetka jej činnosť, predstavuje liturgia‛ (Sacrosanctum concilium 10),“ pokračoval Svätý Otec. „Bazil bol múdrym ‚liturgickým reformátorom‛ (porov. Gregor Naziánsky: Oratio 43, 34 in laudem Basili: s. 36, 541c). Zanechal nám vskutku veľkolepú eucharistickú modlitbu (anaforu), ktorá sa volá podľa neho, a stanovil základné pravidlá modlitby a spevu žalmov: na jeho podnet si ľud Žalmy zamiloval, spoznal ich a prichádzal sa ich modliť aj v noci (porov. Basilio: In Psalmum 1, 1 – 2: s. 29, 212 a – 213 c). Vidíme teda, že liturgia, adorácia, čiže modliť sa s Cirkvou, a charita kráčajú spolu ruka v ruke a vzájomne sa podmieňujú,“ podotkol Svätý Otec.
V nasledujúcej časti svojho audienčného príhovoru potom priblížil ďalšiu Bazilovu zásluhu. Bazil totiž nadšene a odvážne odporoval heretikom, ktorí popierali božstvo Ježiša Krista a Ducha Svätého. Vďaka tomu je považovaný za jedného z veľkých cirkevných otcov, ktorí sformulovali doktrínu o Trojici: jediný Boh práve preto, že je Láskou, je jeden Boh v troch osobách, ktoré tvoria tú najhlbšiu jednotu, aká jestvuje – božskú jednotu. Z lásky ku Kristovi a jeho evanjeliu sa veľký Kapadóčan angažoval aj pri odstraňovaní rozdelenia vnútri Cirkvi. Usiloval o to, aby sa všetci obrátili ku Kristovi a k jeho slovu ako k zjednocujúcej sile, ktorú majú všetci veriaci poslúchať. https://dku.abuba.sk/node/907

Farnosť Furča: … Pri obriezke bolo dané svätému Dieťaťu meno Ježiš. Keď Archanjel Gabriel predpovedal Prečistej Panne vtelenie Božieho Syna, vtedy povedal: „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš“ (Lk 1, 31). Neskôr, keď sv. Jozef videl v sne anjela, tento mu povedal, že Prečistá Panna „Porodí syna a dá mu meno Ježiš…“ (Mt 1,21).
Ak niekto vysloví meno „Ježiš“, vtedy sa radujú všetci i celé nebo, a trasie sa celé peklo, pretože toto meno nosí ten, ktorý prijal na seba zákon; „Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca“ (Flp 2, 8-12).
Ľudským slovom sa nedá vysloviť celá svätosť, sláva a sila tohoto svätého Mena. V jeho mene apoštoli robili zázraky. „…V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ (Sk 3, 6) povedal sv. Peter porazenému, a ten vstal a chválil Pána. O čo prosíme v tomto mene, dostaneme, pretože sám Spasiteľ povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to“ (Jn 16, 23). Pokoj tým, ktorí vzývajú meno Ježiša, pretože „…v mojom mene budú vyháňať zlých duchov…“ (Mk 16, 17) a „keď vzývame meno Ježiš, vtedy Spasiteľ spolu s nami víťazí nad satanom, preto utekajú nepriatelia, keď počujú meno Ježiš“ (sv. Justín), a „diabli sa trasú, keď počujú toto meno“ (sv. Gregor Bohoslovec). V hodine smrti je meno Ježiš našou obranou a zárukou spásy, preto sv. Prvomučeník Štefan, ktorého ukameňovali, nahlas vzýval: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha!“ (Sk 7, 59), pretože vedel, že aj nám treba vedieť, že: „…niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4, 12). Všetka radosť, všetka nádej je v tomto mene. „Meno Ježiš je medom mojich úst, milozvučnou ozvenou môjho ucha a radosťou môjho srdca“ (sv. Bernard).
Preto svätý apoštol Pavol nakazuje veriacim takto: „A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi“ (Kol 3, 17). Keď bude nad nami oblak biedy a nešťastia, keď z našich očí budú tiecť sĺzy, a bolesťou bude stisnutá hruď, vtedy spomeňme si na slova proroka: „A vzývaj ma v čase súženia: ja ťa zachránim…“ (Ž 49, 15). Vzývajme meno Ježiš, ako ho vzýval svätý mučeník a biskup Ignác Antiochíjsky (jeho pamiatku slávime 20. decembra), ktorý pred svojou mučeníckou smrťou povedal toto: „Toto meno nemôže ustúpiť z mojich úst, ono nemôže byť vytrhnuté z môjho sŕdca.“ … https://www.furca.sk/hagiografia/januar/1-januar-obrezanie-pana/

… Okrem spomínaných pravidiel spoločného mníšskeho života sa zachovalo množstvo ďalších Bazilových diel, napríklad spis Proti Eunomiovi, kde vyvracia arianizmus, dielo O Svätom Duchu, v ktorom dokazuje rovnosť Svätého Ducha s Otcom i Synom, výklady Svätého písma a homílie. V slovenskom jazyku je dostupných niekoľko desiatok jeho listov, ďalej spis Povzbudenie mladým, kde pobáda študovať diela pohanských autorov a Hexaémeron, podrobný výklad statí Svätého písma o stvorení sveta. Svätému Bazilovi sa pripisuje tiež autorstvo anafory (centrálna časť svätej liturgie), ktorá sa v cirkvách konštantínopolskej tradície, medzi ktoré patríme aj my, používa desaťkrát ročne. (Autor: Marcel Gajdoš) https://grkatpetrova.webnode.sk/products/a01-01-obrezanie-nasho-pana-boha-a-spasitela-jezisa-krista/

Benedikt XVI. Katechézy: https://www.grkatzv.sk/traja-svatitelia/

Bazil získal vzdelanie v Carihrade a Aténach, kde sa stal vynikajúcim rečníkom a intelektuálom. Po návrate do rodného mesta sa venoval učiteľstvu a dosiahol veľký úspech. Svetská sláva ho však nenapĺňala, preto sa rozhodol pre cestu ku kresťanskej dokonalosti. Predal svoj majetok, rozdal ho chudobným a stiahol sa do pustovne, kde žil v modlitbe a askéze. Jeho spôsob života prilákal ďalších, čo ho inšpirovalo napísať pravidlá rehoľného života (Regula), ktoré sa stali základom východného mníšstva.
Cirkev v tých časoch čelila vážnym výzvam, najmä ariánskemu bludu, ktorý popieral Božstvo Ježiša Krista. Bazil sa odvážne postavil proti tomuto učeniu a obnovil jednotu Cirkvi. Po smrti cézarejského biskupa Dianeosa sa stal pomocníkom nového biskupa Euzébia a v roku 370 bol vymenovaný za arcibiskupa Cézarey.
Arcibiskup Bazil bránil katolícku vieru proti cisárovi Valentovi, ktorý podporoval ariánov. Popri teologických bojoch sa venoval aj charitatívnej činnosti. Založil komplex Bazilias – mesto milosrdenstva, ktoré zahŕňalo nemocnice, útulky pre chudobných a siroty, ako aj jedálne pre pocestných. Sám žil naďalej v duchu kresťanskej chudoby.
Bazil významne prispel k liturgickej reforme aj tým, že zjednotil a skrátil obrady bohoslužieb. Jeho anafora, eucharistická modlitba v liturgii, je považovaná za jednu z najkrajších liturgických modlitieb kresťanskej tradície a dodnes sa používa vo východných cirkvách. Gréckokatolíci na Slovensku ju okrem 1. januára slávia ešte deväťkrát v roku.https://www.dokostola.sk/clanky/zakladatel-vychodneho-mnisstva-svaty-bazil-velky