Ďalšie myšlienky – Zosnutie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny
… Pokiaľ ide o nejaké osobitné modlitby, charakteristické pre čas uspenského pôstu, typickou modlitbou pre toto obdobie je tzv. Paraklis. Je to grécke slovo a v preklade znamená vrúcna, nepretržitá prosba. Je to liturgická pobožnosť k Bohorodičke, ktorou sa ako jedna súvislá niť tiahne vrúcne volanie k Bohorodičke o pomoc a blízkosť v pokušeniach, ťažkostiach, rozličných námahách a chorobách ako aj v hodine smrti. Žiaľ, u nás na Slovensku je táto pobožnosť takmer celkom zabudnutá.
Aj keď odchod Bohorodičky z tohto sveta nie je opísaný vo Svätom Písme, Cirkevní otcovia v Božom slove radi nachádzali prorocké predobrazy o Panne Márii. Ako biblický predobraz jej prechodu z tohto pozemského života do večnosti videli slávnostné prenášanie archy zmluvy, ako ho opisuje Druhá Samuelova kniha v šiestej kapitole nasledovne:
„Dávid zhromaždil všetkých vyberaných Izraelitov, tridsaťtisíc. Potom sa Dávid vybral a šiel, aj všetok ľud, ktorý bol s ním, do júdskej Bály, aby odtiaľ doniesli Božiu archu, ktorá sa volá menom Pána zástupov, tróniaceho nad ňou na cherubínoch. Božiu archu naložili na nový voz a odviezli ju z Abinadabovho domu, ktorý bol na kopci. Dávid a celý Izrael tancovali z celej sily pred Pánom pri piesňach (za sprievodu) citár, hárf, bubienkov, zvončekov a cimbalov.
Takto niesli Dávid a celý Izraelov dom Pánovu archu s jasotom za zvuku trúby.“Na túto biblickú udalosť nadväzuje sv. Ján Damascénsky, keď vo svojej homílii na sviatok Zosnutia hovorí toto: „Od strachu sa mi zatočila hlava, lebo mám bázeň pred tým, čo chcem povedať. Spoločne s Miriam tancujme aj my, mladé duše, za zvuku tamburín, umŕtvujúc údy, ktoré patria zemi, lebo práve toto je mystický význam tamburíny. Nech naše duše zdvihnú bojový pokrik pred archou Pána, nášho Boha a nech padnú múry Jericha, totiž nepriateľské pevnosti našich protivníkov. Spolu s Dávidom skáčme v Duchu od radosti, lebo Pánova archa sa dnes prenáša. A spoločne s Gabrielom, prvým medzi anjelmi volajme: Raduj sa, plná milosti, lebo Pán je s tebou. Raduj sa, nevyčerpateľné more radosti! Raduj sa, jediný účinný liek na utrpenie! Raduj sa ustavične; ty si medicína, ktorá zmierňuje bolesť každého srdca. Stále sa raduj, lebo ty zaháňaš smrť a priniesla si život! … o. Marko Durlák https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2021-08/v-ustrety-sviatku-zosnutia-bohorodicky.html
… Prechod Márie do pravého života je dôvodom radosti pre celé stvorenie – anjelov i ľudí. Tajomstvo úplného oslávenia Matky Božej sa ospevuje veľmi živými obrazmi, a to aj prostredníctvom kontrastov: „Dnes totiž nebo otvára náruč a prijíma rodičku toho, ktorého ani celý svet pojať nemôže“; „prenáša sa do života tá, ktorá je matkou Života“; „Tá, ktorá je z Dávidovho rodu, vďaka ktorej sme boli zbožštení, slávne a neopísateľne sa odovzdáva do rúk svojho Syna a Vládcu.“ A Mária, prostredníctvom svojej smrti a svojho prechodu do neba, je prijatá svojím synom: „Ty, ktorá si bola svätyňou života, dosiahla si večný život. Cez smrť si vskutku prešla do života ty, ktorá si porodila život.“ Autor: o. Manel Nin, OSB Celý článok: https://www.grkat.net/texty/nin-zosnutie-bohorodicky.html
Na veľkej večierni 1. katisma Blažený muž: Na Pane, ja volám: spievame 8 stichír na 1. hlas (samopodoben – O dívnoje čúdo!):
Ó, aký úžasný div: * Prameň Života * kladú do hrobu * a hrob sa stáva rebríkom do neba. * Veseľte sa, Getsemany, * svätý dom Bohorodičky. * Volajme, veriaci, * pod vedením Gabriela: * Milostiplná, raduj sa, * s tebou je Pán, ** ktorý cez teba preukazuje svetu veľké milosrdenstvo. Tri razy.
Úžasné sú tvoje tajomstvá, * Bohorodička: * Stala si sa trónom Najvyššieho, Vládkyňa, * a dnes si prešla zo zeme do neba. * Tvoja sláva je hodná Boha, * veď žiari zázrakmi dôstojnými Boha. * Panny, vystúpte do výšin * s Matkou Kráľa. * Milostiplná, raduj sa, * s tebou je Pán, ** ktorý cez teba preukazuje svetu veľké milosrdenstvo. Tri razy.
Tvoje zosnutie oslavujú * mocnosti, tróny, * kniežatstvá a panstvá, sily, * cherubíni a bázeň vzbudzujúci serafíni. * Radujú sa obyvatelia zeme * a tešia sa z tvojej božskej slávy. * Klaňajú sa králi * s archanjelmi a anjelmi a spievajú: * Milostiplná, raduj sa, * s tebou je Pán, ** ktorý cez teba preukazuje svetu veľké milosrdenstvo. Dva razy. https://www.grkat.net/texty/minea-08-15.html
doc. Štefan Paločko: … Zatiaľ poslednou mariánskou dogmou bolo potvrdenie Máriinho nanebovzatia. Táto dogma bola vyhlásená v apoštolskej konštitúcii Munificentissimis Deus pápežom Piom XII. v roku 1950:
„Keď sme sa teda opätovne a vrúcne modlili k Bohu a vzývali Ducha pravdy, vyhlasujeme, oznamujeme a definujeme na oslávenie všemohúceho Boha, ktorý preukázal Panne Márii svoju osobitnú láskavosť, na počesť jeho Syna, nesmrteľného Kráľa vekov a víťaza nad hriechom a smrťou, na zväčšenie slávy jeho vznešenej Matky a na radosť a plesanie celej Cirkvi, autoritou nášho Pána Ježiša Krista, svätých apoštolov Petra a Pavla a autoritou našou vlastnou, že je Bohom zjavená dogma: Nepoškvrnená vždy panenská Bohorodička Mária bola po zavŕšení svojho pozemského života s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy.
Kto by sa – čo nech odvráti Boh – túto pravdu, ktorú sme definovali, opovážil popierať alebo vedome o nej pochybovať, nech vie, že celkom odpadol od katolíckej viery, čo znamená, že takýto človek prepadne hnevu všemohúceho Boha.“
Niekedy sa uvádza, že posledné dve mariánske dogmy majú jednoznačne celebratívnu povahu, teda jedná sa len o definovanie Máriiných výsad,[10] čo vlastne v konečnom dôsledku znamená, že ich vyhlásenie nebolo nevyhnutné, a tak ak niektorý kresťan odmieta tieto pravdy, nemožno o ňom tvrdiť, že mu chýba kresťanská viera.[11] Hlbšia teologická reflexia však ukazuje, že ani posledné dve mariánske dogmy nie sú len Máriinou oslavou, ale vrhajú jasnejšie svetlo do trinitárnej teológie, do soteriológie, do eschatológie aj do ostatných dogmatických oblastí,[12] a tak ich neprijímanie nevyhnutne nesie so sebou pokrivený, deformovaný a teda falošný obraz o Bohu a jeho dielach. Zrejme to mal na mysli pápež Pius IX., keď vo svojej vieroučnej definícii o Nepoškvrnenom počatí Bohorodičky uviedol, že „ak by sa teda niekto (Boh nech tomu zabráni) opovážil zmýšľať odlišne od toho, čo sme My definovali, nech vie a nech si stále uvedomuje, že svojím vlastným úsudkom sám seba zavrhuje; že stroskotal vo viere (…).“[13] Podobne pápež Pius XII. pri definovaní dogmy o Nanebovzatí Bohorodičky vyhlasuje, že ten, kto odmieta túto vieroučnú pravdu, odpadol od božskej a katolíckej viery, čo znamená, že takýto človek prepadne hnevu všemohúceho Boha.[14] https://vieralogicky.sk/prehlad-mariologickych-dogiem/
…Cirkev si celé stáročia všímala smrť ženy, ktorá bola matkou Ježiša, ktorá dala život nášmu Spasiteľovi a Pánovi, ktorá sa mu úplne – až po svoje státie pod krížom – odovzdala. Cirkev sa pohružovala a prenikala do tejto smrti. A pri tomto všímaní nezbadala, nenašla a nespozorovala strach, hrôzu, ale vyžarujúcu, skutočne veľkonočnú radosť. Koncom 7. storočia obracajú cirkevní spisovatelia svoju pozornosť nielen na zosnutie, ale aj na jej vstup do neba s telom i dušou. … https://grkathe.sk/zosnutie-presvatej-bohorodicky/
Zosnutie Márie je aj pre nás zárukou, že aj my kedysi dosiahneme nebo. Tým viac, že tam na nás čaká naša milujúca Matka Mária. Preto tiež v deň jej Zosnutia môžeme s nádejou zabehnúť myšlienkami do toho dňa, keď my sami prekročíme brány neba a privíta nás Kristus, Mária, anjeli, svätí a naši milovaní blízki, ktorí nás predišli na ceste do neba. o. Martin Pavúk https://grkatnr.sk/homilie/zosnutie/
… Uspenský pôst, ktorý býva v našom prostredí označovaný aj ako Spasivka, Pôst pred Zosnutím Bohorodičky či Pôst Bohorodičky (z cirkevnoslovanského Bohorodičnyj post), začína 1. a končí 14. augusta, trvá teda dva týždne. Tento pôst je posledným pôstnym obdobím liturgického roka v byzantskom obrade, ktorý sa v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku na rozdiel od cirkevného roka v latinskom obrade končí posledným augustovým dňom. Veriacich má pripraviť na posledné dva z dvanástich veľkých sviatkov cirkevného roka, ktorými sú sviatky Premenenia Pána (6. august) a Zosnutia Presvätej Bohorodičky (15. august).
Zmienku o štyroch pôstnych obdobiach, ktoré sa v našom obrade zachovali dodnes a ktoré viac-menej zodpovedajú štyrom ročným obdobiam, nachádzame už v polovici 5. storočia v jednej z homílií sv. Leva Veľkého: „Cirkevné pôsty sú rozdelené v roku tak, aby každé ročné obdobie malo predpísaný zákon zdržanlivosti. Preto je pre jar jarný pôst – Štyridsiatnica, v lete letný pôst – na Päťdesiatnicu, jeseň má jesenný pôst – v siedmom mesiaci a zima – zimný.“ … https://www.lumen.sk/aktualita/uspensky-post-ako-priprava-na-zosnutie-presv-bohorodicky.html
Mariina velikost se projevuje v oslavě a uznání toho, že v ní všechno učinil Bůh, zatímco ona neudělala nic, anebo přesněji – jednoduše uvěřila. Maria je žena víry. Odpověděla „ano“ na Boží slovo a věřila více moci tohoto slova než evidentní lidské nemožnosti početí. Odvážila se uvěřit Božímu láskyplnému pohledu na ni, pohledu, který ji volal ke zcela zvláštnímu poslání stát se matkou Pána. Celý její příběh je shrnut ve slovech: „sklonil se k poníženosti (nebo také „nepatrnosti“) své služebnice“. Láskyplný pohled Boha, který miluje, si volí a povolává, vyslovuje své bezpodmínečné ano vůči lidskému tvoru. Tvoru, který tak ve své nepatrnosti nevidí překážku pro Boží lásku a nesnaží se ji překonat vyhledáváním velkolepých titulů. Svatá Terezie z Lisieux napsala: „To, co se líbí Bohu na mé duši, je to, že vidí, že mám ráda svou nepatrnost a chudobu. Je to slepá důvěra v jeho milosrdenství. Neboj se: čím budeš chudší, tím více tě bude Ježíš milovat.“ https://vojtechkodet.cz/uvedeni-do-nedele/zamysleni-nad-nedelnimi-texty/uverila-v-lasku-slavnost-nanebevzeti-panny-marie-b2