Myšlienky z jankrupa.sk – Zosnutie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny
Ap. 240. začalo Flp 2, 5-11
Lukáš 54. začalo Lk 10, 38-42; 11, 27-28
Sv. biskup odpovedal: „Zo starobylej a najspoľahlivejšej tradície sme sa dozvedeli, že v čase slávneho zosnutia Božej Matky sa v Jeruzaleme zišla celá skupina apoštolov. A tak, za spevu božských a nebeských chvál, zverili jej svätú dušu do Božích rúk a jej telo, ktoré počalo Boha, odniesli v sprievode do Getsemanskej záhrady a tam ho uložili do malého hrobu.
Tri dni zbor anjelov spieval nad jej hrobom. Po troch dňoch, keď konečne dorazil sv. Tomáš (bol neprítomný a túžil uctiť si telo, ktoré porodilo Krista Boha), oni (apoštoli) otvorili hrob a nenašli ani stopy po jej požehnanom tele. Apoštoli vzali vôňou nasiaknuté plachty, ktorými bolo telo zabalené, a uzavreli hrob. Apoštoli žasli pri tomto tajomstve a mohli zmýšľať len tak, že Ten, ktorému sa páčilo narodiť sa v tele z nej, Pán slávy, si želal, aby po jej odchode z tohto života bolo jej nepoškvrnené a prečisté telo poctené neporušiteľnosťou a prenesené (do neba) ešte pred všeobecným vzkriesením mŕtvych“ (porov. Cyril Skytopolský, Dejiny sv. Eutýmia III, 40, napísané okolo r. 515). … Prostredníctvom týchto liturgických skladieb sa dobre zachovala všeobecná viera v telesné nanebovzatie Márie a poskytol sa dostatočný historický dôkazný materiál pre vyhlásenie dogmy v roku 1950. Hlavné argumenty z byzantskej tradície a liturgie na podporu dogmy zozbieral náš ruténsky teológ Mons. Mikuláš Russnak, S.T.D. (1872 – 1952) a Svätej stolici ich predložil prešovský biskup Pavol P. Gojdič, OSBM (1927 – 1960) 25. januára 1932 (porov. G. Hentrich – R. De Moos, Petitiones de Assumptione Corporea B. V. M., Vatikán 1942, zväzok I., s. 770 – 779).
O žiadosti biskupa Gojdiča autori píšu: „Význam tejto žiadosti je zrejmý, keďže pochádza od ruténskeho hierarchu, ktorý je dobre oboznámený s gréckymi a cirkevnoslovanským liturgickými textami, ktoré od 9. storočia neustále používajú katolíci aj pravoslávni. A tieto texty ‚jasne a jednoznačne‘ obsahujú doktrínu o telesnom nanebovzatí požehnanej Panny Márie.“ Môžeme teda konštatovať, že dogma o nanebovzatí Márie, založená na dedukcii zo Svätého písma, je logickým vývojom stáročnej tradície, ktorá je hlboko zakorenená v liturgických modlitbách a povedomí ľudu. … Vo svojej Homílii na Zosnutie sv. Ján Damaský necháva hovoriť Máriin hrob:
„Prečo hľadáte v hrobe to, čo bolo vzaté do neba? Prečo si odo mňa vynucujete opis jej zániku? Nemal som silu ísť proti Božiemu príkazu. Toto sväté a posvätné telo, ktoré ma naplnilo myrhou, sladkou vôňou a svätosťou, bolo po opustení rubáša vzaté v sprievode všetkých nebeských síl…
Teraz nado mnou bdejú anjeli. Teraz vo mne prebýva božská milosť. Stal som sa prameňom uzdravenia pre chorých, ochranou proti démonom, útočiskom pre tých, ktorí sa ku mne utiekajú. Priblížte sa s vierou, ľudia, a dostanete milosť v hojnosti“ (porov. Homília na Zosnutie II, 17). (Autor článku: Pittburská ruténska metropólia) https://www.jankrupa.sk/zosnutie-presvatej-bohorodicky-podla-byzantskeho-obradu/
Zosnutie Bohorodičky poukazuje nielen na Kristovu smrť a zmŕtvychvstanie, ale aj na to, čo má prísť: všetci, ktorí sú v Kristovi, budú mať vo vzkriesenom tele účasť na živote anjelov. Ako povedal otec Alexander Schmemann, „Mária nie je veľkou výnimkou“, skôr je veľkým príkladom, ktorý nám bol daný ako svedectvo o tom, čo je zamýšľané pre nás všetkých. Ako hovoríme vo vyznaní viery: „A očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku.“ Sviatok Zosnutia presvätej Bohorodičky nám dáva nahliadnuť, čo by to mohlo byť. https://www.jankrupa.sk/zosnutie-presvatej-bohorodicky/
V byzantských cirkvách stredomorského sveta je najvýznamnejším prvkom Pôstu pred Zosnutím slávenie Paraklisu k Bohorodičke, služby, pri ktorej sa prosí príhovor Panny Márie za tých, na ktorých si spomíname počas tejto služby. Hovorí sa, že keď Panna cítila svoju blížiacu sa smrť, neustále sa modlila za učeníkov svojho Syna a za tých, ktorí uveria ich posolstvu. A tak, keď sa blíži sviatok Zosnutia, s podobnou intenzitou prosíme Bohorodičku o modlitby za našu Cirkev a našich blízkych.
Paraklis k Bohorodičke je zostavený čiastočne podľa vzoru utierne (gr. orthros). Otvára sa žalmom, nasledujú tropáre, čítanie evanjelia a kánon, ktorý sa končí okiadzaním celého chrámu a slávnostným uctením ikony Panny Márie. Celou službou sa prelínajú príhovorné ekténie za tých, na ktorých si spomíname. https://www.jankrupa.sk/post-bohorodicky/
Všetky články: https://www.jankrupa.sk/category/greckokatolicke-sviatky/zosnutie-bohorodicky/
Cirkev si celé stáročia všímala smrť ženy, ktorá bola matkou Ježiša, ktorá dala život nášmu Spasiteľovi a Pánovi, ktorá sa mu úplne – až po svoje státie pod krížom – odovzdala. Cirkev sa pohružovala a prenikala do tejto smrti. A pri tomto všímaní nezbadala, nenašla a nespozorovala strach, hrôzu, koniec, ale vyžarujúcu, skutočne veľkonočnú radosť.
„K tvojmu nesmrteľnému zosnutiu sme sa zhromaždili,“ spieva cirkev pri tomto sviatku v prvej piesni a vyjadruje už v počiatočných slovách podstatu tejto radosti. „Nesmrteľné zosnutie“. „Nesmrteľná smrť“.Čo znamená toto protirečivé, na prvý pohľad absurdné slovné spojenie? Pri sviatku zosnutia sa otvára celkové radostné tajomstvo tejto smrti a stáva sa našou radosťou… Keď totiž smrť znamená hrôzu a utrpenie oddelenia, zostup do strašnej samoty a tmy, toto všetko pri smrti Panny Márie neexistuje. Lebo jej smrť je – tak ako jej celý život – iba stretnutím, láskou, kráčaním k nepominuteľnému, nikdy nezapadajúcemu svetlu večnosti a vstupovaním do tohto svetla.
„Dokonalá láska vyháňa strach,“ hovorí apoštol lásky Ján Teológ (1Jn 4, 18). A preto neexistuje pri nesmrteľnom zosnutí Panny Márie strach. Smrť je porážaná zvnútra, oslobodzovaná od všetkého, čo nás napĺňa hrôzou a zúfalstvom. Dá sa povedať: samotná smrť sa stáva životom a víťazstvom života. Smrť sa stáva „žiarou tajuplného dňa“. … Alexander Schemann predniesol túto kázeň po rusky v Rádiu Slobodná Európa. Jeho poslucháčmi boli prevažne neveriaci v komunistickom Sovietskom zväze. Z nemčiny preložil otec Ján Krupa. https://svetkrestanstva.postoj.sk/26139/zosnutie-bohorodicky