Veľký a svetlý sviatok Paschy sa završuje o nič menej veľkým a svetlým sviatkom Svätej Päťdesiatnice. Po sviatku Narodenia, Bohozjavenia a Vzkriesenia patrí tento sviatok k najväčším sviatkom nášho cirkevného roka. Zostúpenie Svätého Ducha je vrcholom a spečatením celého diela spásy ľudského rodu, ktoré uskutočnil Boží Syn. Na deň Sv. Päťdesiatnice sám Svätý Duch pomazal apoštolov a urobil z nich ohlasovateľov Kristovho Evanjelia. V deň Zoslania Svätého Ducha sa rodí a začína pôsobiť Kristova Cirkev. Svätý Duch ju vedie, posväcuje, osvecuje a udržuje na ceste pravdy. https://grkatba.sk/nedela-patdesiatnice-zostupenie-svateho-ducha/
Benedikt XVI.: Na Turíce sa Duch Svätý ukazuje ako oheň. Jeho plameň zostúpil na zhromaždených učeníkov, zapálil sa v nich a daroval im novú zanietenosť Božiu. Tak sa uskutočňuje to, čo predpovedal Pán Ježiš: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem a čo iné chcem, len aby už vzplanul!“ (Lk 12,49) Apoštoli spolu s veriacimi rôznych spoločenstiev niesli tento božský plameň až na „koniec zeme“. Otvorili tak ľudstvu cestu, žiarivú cestu. Spolupracovali tak s Bohom, ktorý svojím ohňom chce obnoviť tvár zeme. Tento oheň je celkom odlišný od tých, ktoré sú spôsobené vojnami a bombami! Ako je odlišné Kristovo vzplanutie šírené Cirkvou v porovnaní s požiarmi, ktoré spôsobili diktátori všetkých čias, vrátane minulého storočia, ktoré za sebou nechávajú spálenú zem! Plameň Boží, plameň Ducha Svätého je rovnaký ako oheň kríka, ktorý vzplanul ale nezhorel (porov. Ex 3,2). Je to plameň, ktorý horí, ale neničí; ba dokonca vzplanie tak, že roznecuje tie najlepšie a najopravdivejšie stránky človeka a ako pri tavení sa vynára vnútorná forma, jeho povolanie k pravde a láske.
Jeden z cirkevných otcov, Origenes, v jednej zo svojich homílií o Jeremiášovi prináša výrok, ktorý je pripisovaný Ježišovi, nenachádza sa vo Svätom Písme, ale možno je autentický. Znie takto: „Kto je u mňa, je blízko ohňa“ (Homília o Jeremiášovi L. I [III]). V Kristovi totiž prebýva plnosť Božstva, ktorá je v Biblii prirovnávaná k ohňu. Pred chvíľou sme poznamenali, že oheň Ducha Svätého planie, ale nezhára. A predsa pôsobí premenu. Musí teda v človeku niečo pohltiť, trosku, ktorá ho ničí a bráni mu v jeho vzťahu k Bohu a k blížnemu. Tento účinok božského plameňa však desí. Máme strach, že budeme „popálení“ a radšej zostávame takí, akí sme. To vyplýva zo skutočnosti, že náš život sa nezriedka zakladá na majetníckej logike, na vlastnení a nie darovaní. Mnohí ľudia veria v Boha a obdivujú postavu Ježiša Krista, ale ak sa od nich žiada, aby sa zriekli niečoho zo seba samých, tak ustupujú späť, majú strach z požiadaviek viery. Sú tu obavy, že sa budú musieť zriecť niečoho krásneho, k čomu sú pripútaní; obavy z toho, že nasledovanie Krista nás pripraví o slobodu, o isté skúsenosti, o časť nás samotných. Na jednej strane chceme byť s Ježišom, nasledovať ho zblízka a na druhej strane máme strach z dôsledkov, ktoré to prináša. https://www.farnost-topolcany.sk/clanok/245/homilia-benedikta-xvi-pocas-slavnosti-zoslania-ducha-svateho
Benedikt XVI.: Tieto dve silné vyjadrenia nám hovoria o poslaní a prijatí Ducha Svätého, ktorý je darom Vzkrieseného, robí nás synmi v Kristovi, jednorodenom Synovi a uvádza nás do synovského vzťahu s Bohom – do vzťahu hlbokej dôvery, podobnej dôvere detí. Je to synovský vzťah podobný vzťahu Ježiša s Otcom, i keď jeho pôvod a intenzita sú odlišné: Ježiš je večný Boží Syn, ktorý sa stal človekom; my sa stávame synmi v ňom, v čase, prostredníctvom viery a sviatostí – prostredníctvom krstu a birmovania: vďaka týmto dvom sviatostiam sme ponorení do Kristovho paschálneho tajomstva. Svätý Duch je vzácny a dôležitý dar, ktorý nás robí Božími deťmi, uskutočňuje adopciu, ku ktorej sú povolaní všetci ľudia, pretože – ako upresňuje Božie slovo v Liste Efezanom – „Boh si nás v Kristovi vybral ešte pred stvorením sveta, aby sme boli svätí a nepoškvrnení pred ním v láske a predurčil nás, aby sme sa stali adoptovanými synmi skrze Ježiša Krista“
To však ešte nestačí. Kristov Duch nás otvára aj pre druhú dimenziu Božieho otcovstva – okrem stvorenia – pretože Ježiš je „Synom“ v plnom zmysle slova: je „jednej podstaty s Otcom“, ako to vyznávame v kréde. Tým, že sa stal ľudským stvorením tak ako my – prostredníctvom Vtelenia, Smrti a Vzkriesenia – Ježiš nás každého prijíma do svojho človečenstva a do svojho synovstva, takže aj my môžme vstúpiť do jeho špecifického vzťahu prináležitosti k Bohu. Samozrejme, spôsob, akým sme my Božími deťmi, nemá tú istú plnosť ako v Ježišovom prípade: my sa nimi musíme stávať stále viac, počas celého nášho kresťanského života, rastúc v nasledovaní Krista, v spoločenstve s Ním, aby sme stále intímnejšie vnikali do vzťahu lásky s Bohom Otcom, ktorý udržiava náš život. Práve táto dôležitá skutočnosť je nám odhalená, keď sa otvárame Duchu Svätému a on nás obracia k Bohu, hovoriac „Abba, Otče!“ (Ef 1, 4). https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20120523043
Benedikt XVI. im pripomenul, že ani apoštoli neočakávali zoslanie Ducha Svätého sami, ale zhromaždení v spoločenstve. „Dnes večer robíme my to isté. Zhromaždení pod krížom, pri ktorom je obraz Panny Márie, pod žiarou Južného kríža sa modlíme.“- povedal pápež. Vyzval mladých pútnikov, aby sa nechali inšpirovať príkladom patrónov WYD2008 a aby do svojich sŕdc prijali dary Ducha Svätého. „Uznajte a uverte v moc Ducha Svätého vo vašom živote!“- vyzval Benedikt XVI. mladých a pokračoval: „Dnešná spoločnosť trpí rozdelením, nakoľko spôsob myslenia, ktorý propaguje a uprednostňuje, zanedbáva jeden celý horizont pravdy- pravdy o Bohu a o nás.“ Relativizmus podľa pápeža nie je schopný pozerať celkovým pohľadom. „Iba Boh nám môže pomôcť nájsť jednotu, po ktorej tak veľmi túžime a ktorú hľadáme.“ A to platí podľa Benedikta XVI. aj o Cirkvi. Nie je možné oddeliť Ducha Svätého od Krista. Nemožno oddeliť ani lokálne komunity Cirkvi od Cirkvi, ktorú zvykneme nazývať inštitucionálnou, akoby tá prvá bola otvorená Duchu a tá druhá bez neho. „Jednota je základom Cirkvi, je to dar, ktorý musíme uznať a vážiť si ho.“- povedal pápež.
Pripomenul mladým, že je dôležité neutekať od Krista, keď prídu problémy. „Boh je s nami v realite nášho života, nie vo fantázii. Je potrebné sa skutočnosti postaviť zoči voči, nie pred ňou utekať.“- povzbudil pápež mladých.
Benedikt XVI. priblížil vo svojej homílii mladým pútnikom aj učenie sv. Augustína o Duchu Svätom. „Robte tak, aby zjednocujúca láska bola pre vás mierou, trvácna láska nech je pre vás výzvou a láska, ktorá sa daruje, nech je pre vás poslaním“- vyzval pápež všetkých na Randwicku. https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20080719005