KKC k PÄŤDESIATNICI – ZOSTÚPENIU SVÄTÉHO DUCHA – Ján 27. začalo – Jn 7, 37-52; 8, 12
bb https://katechizmus.sk/verim-v-ducha-svateho#verim-v-ducha-svateho
Výsledky hľadania: 683, 684,731, 732, 739
683 „Nik nemôže povedať: ,Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom“ (424, 2670) (1Kor 12,3) . „Boh poslal do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: ,Abba, Otče!‘“ (Gal 4,6) . Toto poznanie viery je možné len v Duchu Svätom. (152) Aby sme boli v spoločenstve s Kristom, musí sa nás najprv dotknúť Duch Svätý. On nás predchádza a vzbudzuje v nás vieru. Naším krstom, prvou sviatosťou viery, sa nám život, ktorý má svoj prameň v Otcovi a darúva sa nám v Synovi, vnútorne a osobne udeľuje skrze Ducha Svätého v Cirkvi:
Krst „nám udeľuje milosť nového narodenia v Bohu Otcovi (249) skrze jeho Syna v Duchu Svätom. Lebo tí, čo majú v sebe Božieho Ducha, sú vedení k Slovu čiže k Synovi. Syn ich však predstavuje Otcovi a Otec im dáva neporušiteľnosť. Teda bez Ducha nie je možné vidieť Božieho Syna a bez Syna sa nik nemôže priblížiť k Otcovi, lebo poznanie Otca je Syn a poznanie Božieho Syna sa uskutočňuje skrze Ducha Svätého.“
684 Duch Svätý je svojou milosťou prvý pri prebúdzaní našej viery a pri udeľovaní nového života, ktorý spočíva v poznaní Otca a toho, ktorého Otec poslal, Ježiša Krista. Je však posledný pri zjavení osôb Najsvätejšej Trojice. (236) Svätý Gregor Nazianzský, „Teológ“, vysvetľuje tento postup pedagógiou Božej „zhovievavosti“:
„Starý zákon ohlasoval Otca jasne, Syna menej jasne. Nový [zákon] nám však jasne ukazuje Syna, kým božstvo Ducha naznačil akosi nejasne. Teraz však sám Duch prebýva s nami a dáva sa nám poznať jasnejšie. Nebolo totiž bez nebezpečenstva otvorene hlásať Syna, kým sa ešte nevyznávalo božstvo Otca, ani nám pridávať Ducha Svätého akoby ťažšie bremeno – ak sa smie tak povedať –, kým sa ešte nepripúšťalo božstvo Syna… Len postupným napredovaním a vzrastaním ,od jasnosti k jasnosti‘ svetlo Trojice zažiarilo jasne.“
731 V deň Turíc (2623) (po skončení siedmich veľkonočných týždňov) sa Kristova Veľká noc završuje vyliatím Ducha Svätého, (767) ktorý je zjavený, daný a udelený ako božská osoba: (1302) Kristus Pán hojne vylieva Ducha Svätého zo svojej plnosti.
732 V ten deň je plne zjavená Najsvätejšia Trojica. (244) Od toho dňa je Kráľovstvo, ktoré ohlasoval Kristus, otvorené pre tých, čo v neho veria: v krehkom tele a vo viere už majú účasť na spoločenstve Najsvätejšej Trojice. Duch Svätý svojím príchodom, (672) ktorý neprestáva, uvádza svet do „posledných čias“, do obdobia Cirkvi, do zdedeného, ale ešte nezavŕšeného Kráľovstva:
„Videli sme pravé svetlo, prijali sme nebeského Ducha, našli sme pravú vieru: klaniame sa nedeliteľnej Trojici, lebo ona nás spasila.“
739 Pretože Duch Svätý je Kristovým pomazaním, Kristus, Hlava tela, ho rozlieva do svojich údov, (1076) aby ich živil, uzdravoval a usporadúval v ich vzájomných funkciách, aby ich oživoval, posielal vydávať svedectvo a zapájal do svojej obety Otcovi a do svojho príhovoru za celý svet. Prostredníctvom sviatostí Cirkvi Kristus udeľuje údom svojho tela svojho Svätého Ducha a Posvätiteľa (o tom sa bude hovoriť v druhej časti Katechizmu).
737 Poslanie Ježiša Krista a Ducha Svätého sa uskutočňuje v Cirkvi, Kristovom tele a chráme Ducha Svätého. (787-798) Toto spoločné poslanie zapája veriacich v Krista do jeho spoločenstva s Otcom v Duchu Svätom: (1093-1109) Duch pripravuje ľudí, predchádza ich svojou milosťou, aby ich pritiahol ku Kristovi. Zjavuje im vzkrieseného Pána, pripomína im jeho slová a otvára im ducha, aby chápali jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Sprítomňuje im Kristovo tajomstvo predovšetkým v Eucharistii, aby ich zmieril a uviedol do spoločenstva s Bohom, aby im umožnil prinášať „veľa ovocia“ (Jn 15,5.8.16) .
728 Ježiš plne zjavuje Ducha Svätého až vtedy, keď bol sám oslávený svojou smrťou a svojím zmŕtvychvstaním. Postupne ho však naznačuje už pri vyučovaní zástupov, keď zjavuje, že jeho telo bude pokrmom pre život sveta. Naznačuje ho aj Nikodémovi, Samaritánke a tým, ktorí sa zúčastňujú na sviatku Stánkov. Svojim učeníkom hovorí o ňom otvorene v súvislosti s modlitbou a so svedectvom, ktoré budú musieť vydávať. (2615)
729 Až keď prišla hodina, keď má byť oslávený, sľubuje Ježiš príchod Ducha Svätého, lebo jeho smrť a jeho zmŕtvychvstanie budú splnením prisľúbenia daného otcom: na Ježišovu prosbu Otec dá Ducha pravdy, iného Tešiteľa; Otec ho pošle v Ježišovom mene; Ježiš ho pošle od Otca, lebo Duch vychádza z Otca. Duch Svätý príde, budeme ho poznať, bude s nami navždy, bude s nami bývať; naučí nás všetko a pripomenie nám všetko, čo Ježiš povedal, a vydá o ňom svedectvo; uvedie nás do plnej pravdy a oslávi Krista. A svetu ukáže, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd. (388, 1433)
Odkazy na Katechizmus Katolíckej cirkvi z homiletického direktória pre východný obrad https://hd.kbs.sk/grkat/grkat/homilia-a-katechizmus-katolickej-cirkvi/ned/
8. NEDEĽA – ZOSTÚPENIA SVÄTÉHO DUCHA
Jn 27. zač.; Jn 7, 37 – 8, 2; Roztržka v zástupe kvôli nemu. Lebo aj medzi farizejmi, aj medzi sluhami, aj Nikodém.
KKC 430, 545, 589, 1846-1847: Ježiš prejavuje Otcovo milosrdenstvo
KKC 133, 428, 648, 989, 1006: Vznešené bohatstvo poznania Krista
KKC 2475-2479: Opovážlivý súd
KKC 728, 1287, 2561, 694, 1999, 244, 690, 575, 588, 595, 574.