PÄŤDESIATNICA – ZOSTÚPENIE SVÄTÉHO DUCHA – časti večierne a utierne – Ján 27. začalo – Jn 7, 37-52; 8, 12

Verš 10: Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť.

(1. hlas) Oslavujme Päťdesiatnicu, * príchod Svätého Ducha, * ponuku sľubu a splnenie nádeje. * Tajomstvo, ktoré je veľké a úžasné. * Preto Ti, Stvoriteľ všetkého, spievame: * Pane, sláva tebe.

Verš 9: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi priazeň prejavíš.

Oslavujme Päťdesiatnicu, * príchod Svätého Ducha, * ponuku sľubu a splnenie nádeje. * Tajomstvo, ktoré je veľké a úžasné. * Preto Ti, Stvoriteľ všetkého, spievame: * Pane, sláva tebe.

Žalm 129

Verš 8: Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, vypočuj môj hlas.

Cudzími jazykmi si obnovil, Kriste, svojich učeníkov, * aby nimi teba ohlasovali, nesmrteľné Slovo a Boha, * darujúceho našim dušiam veľké milosrdenstvo.

Verš 7: Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.

Všetko dáva Svätý Duch. * Zjavuje proroctvá, * ustanovuje kňazov, * nevzdelaných učí múdrosti, * z rybárov učinil teológov, * On zhromažďuje ľud Cirkvi. * Ty si jednopodstatný s Otcom i Synom a spoluvládnucí, * Utešiteľu, sláva tebe.

Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, * Pane, kto obstojí? * Ale u teba je odpustenie hriechov.

(2. hlas) Videli sme pravé Svetlo, * prijali sme nebeského Ducha, * našli sme pravú vieru, * klaniame sa nedeliteľnej Trojici, * lebo ona nás spasila.

Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. * Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. * Moja duša dúfa v Pána.

Videli sme pravé Svetlo, * prijali sme nebeského Ducha, * našli sme pravú vieru, * klaniame sa nedeliteľnej Trojici, * lebo ona nás spasila.

Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, * nech dúfa Izrael v Pána.

Prorokmi si nám zvestoval cestu spásy * a v apoštoloch zažiarila, Spasiteľu náš, milosť tvojho Ducha. * Ty si Boh od večnosti * i po všetky veky vekov si naším Bohom.

Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

V tvojich nádvoriach budem o tebe spievať, Spasiteľu sveta, * a skloniac kolená pokloním sa tvojej nepremožiteľnej sile, * večer, ráno a napoludnie * i v každom čase dobrorečím ti, Pane.

Žalm 116

Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. * Oslavujte ho, všetci ľudia.

V tvojich nádvoriach, Pane, * veriaci sklonili kolená duší i tiel, * ospevujeme ťa * bezpočiatočného a Presvätého Ducha, * lebo ty osvecuješ a posväcuješ naše duše.

Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá na veky.

Jednopodstatnú Trojicu oslavujeme piesňami, * Otca i Syna so Svätým Duchom, * lebo tak hlásali všetci proroci * i apoštoli s mučeníkmi.

Sláva i teraz, 8. hlas

Poďte ľudia, pokloňme sa trojosobnému Božstvu, * Synu v Otcovi so Svätým Duchom, * lebo Otec pred vekmi zrodil Syna, * jednopodstatného a spoluvládnuceho, * i Svätý Duch prebýva v Otcovi * a je oslavovaný so Synom, * jediná sila, jediná podstata, jediné božstvo. * Jemu sa všetci klaniame volajúc: * „Svätý Bože, ty si všetko stvoril prostredníctvom Syna, * spolupôsobením Svätého Ducha. * Svätý Silný, ktorým sme spoznali Otca * a ktorým Duch Svätý prišiel na tento svet. * Svätý Nesmrteľný, Duchu Utešiteľu, * vychádzajúci z Otca a v Synovi prebývaš. * Svätá Trojica, sláva tebe.”

Čítanie z knihy Numeri (11,16–17.24–29)

Tu Pán povedal Mojžišovi: „Zavolaj mi sem sedemdesiat mužov zo starších Izraela o ktorých vieš, že sú ozaj starší a že sú vedúcimi ľudu. Priveď ich ku stánku zjavenia, nech tam stoja s tebou, pokým ja nezostúpim. Tam sa porozprávam s tebou a vezmem niečo z tvojho ducha, ktorý je na tebe, a položím ho na nich, aby niesli spolu s tebou ťarchu ľudu, aby si ju nemusel niesť ty sám.“ Potom Mojžiš vyšiel von a oznámil Pánove slová ľudu. Nato vzal sedemdesiat starších z ľudu a rozostavil ich okolo stánku. Tu Pán zostúpil v oblaku a zhováral sa s ním. Potom vzal z jeho ducha, ktorý bol na ňom, a rozdelil ho medzi sedemdesiatich mužov. Keď na nich duch zostúpil, boli zachvátení prorockým duchom. Neskoršie sa to s nimi už nestalo. Dvaja mužovia z nich ostali v tábore. Jeden sa volal Eldad a druhý Medad. Aj na nich zostúpil duch: Aj oni patrili k tým zaznačeným, ale nevyšli načas. Ich zachvátil prorocký duch v tábore. Vtedy istý sluha utekal a oznámil to Mojžišovi: „Eldad a Medad sú zachvátení prorockým duchom v tábore!“ – Tu sa ujal slova Nunov syn Jozue, ktorý bol od svojej mladosti Mojžišovým služobníkom, a povedal: „Pane môj, Mojžiš, zakáž im to!“ Mojžiš mu však odvetil: „Prečo sa hneváš na mňa? Kiežby všetok Pánov ľud pozostával z prorokov! Kiežby Pán zoslal na všetkých svojho ducha.“

Čítanie z knihy proroka Joela (2,23 – 32a)

Toto hovorí Pán: „Synovia Siona, plesajte a radujte sa v Pánovi, svojom Bohu, pretože vám dá učiteľa spravodlivosti a zošle vám dážď ranný a neskorý ako kedysi, takže sa humná naplnia obilím a lisy budú pretekať vínom a olejom. Vynahradím vám roky, ktoré vyžrala kobylka, skokan, ničiteľ a rezač, moje veľké vojsko, ktoré som na vás poslal. Budete hojne jesť a nasýtite sa a budete chváliť meno Pána, svojho Boha, ktorý zaobchádzal s vami zázračne, a môj ľud sa už nikdy nezahanbí. Budete vedieť, že uprostred Izraela som ja, ja som Pán, váš Boh, a nik iný, a môj ľud sa už nikdy nezahanbí! Potom vylejem svojho ducha na každé telo a budú prorokovať vaši synovia i vaše dcéry; vaši starci budú mávať sny a vaši mládenci budú mať videnia. Aj na služobníkov a služobnice vylejem v tých dňoch svojho ducha. Dám znamenia na nebi i na zemi krv, oheň a kúrňavu s dymom. Slnko sa zmení na tmu a mesiac na krv, skôr než príde veľký a hrozný Pánov deň. A každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude zachránený.“

Čítanie z knihy proroka Ezechiela (36,24 – 28)

Toto hovorí Pán: „I vezmem vás z národov a pozbieram vás zo všetkých krajín a zavediem vás na vlastnú pôdu. Potom budem na vás kropiť čistú vodu, že sa očistíte; od všetkých vašich škvŕn a od všetkých vašich modiel vás očistím. A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich. Budete bývať v krajine, ktorú som dal vašim otcom, a budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.“

Lítijné slohy, 2. hlas

Skrze prorokov si nám zvestoval cestu spásy * a skrze apoštolov nám zažiarila, * Spasiteľ náš, milosť tvojho Ducha. * Ty si najvyšší Boh, * presahujúci (pohanských) bôžikov, * ty si naveky naším Bohom.

Ospevovať ťa budem na tvojich nádvoriach, Spasiteľ sveta. * Skloním kolená a pokloním sa tvojej nepremožiteľnej moci. * Dobrorečím ti, Pane, večer i zarána, * napoludnie i v každom čase.

Ospevovať ťa budeme, my verní, * na tvojich nádvoriach, Pane, * skláňajúc kolená duší a tiel, * bezpočiatočný Otče, * bezpočiatočný Synu i spoluvečný a presvätý Duchu, * ktorý osvecuje a posväcuje naše duše.

Sláva i teraz, 8. hlas

Keď si, Pane, poslal svojho Ducha * zhromaždeným apoštolom, * vtedy sa hebrejské deti, * vidiac to, v úžase čudovali. * Veď ich počuli hovoriť inými, cudzími, jazykmi, * ako im Duch dával (hovoriť). * Hľa, nevzdelaní sa stali múdrymi * a ulovili národy pre vieru, * keď sa nadchýnali božskými (slovami). * Preto ti aj my spievame: * Ukázal si sa na zemi * a zachránil si nás od lži, Pane, sláva tebe.

Veršové slohy, 6. hlas

Pane, pohanské národy nerozumeli sile presvätého Ducha, * ktorá pôsobila na tvojich apoštolov, * rôznosť jazykov považovali za opilstvo. * My na rozdiel od nich neprestajne voláme: * „Tvojho Svätého Ducha neodnímaj od nás, * prosíme ťa, Milujúci ľudí.”

Verš: Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného.

Pane, Svätý Duch svojím zostúpením naplnil tvojich apoštolov, * uschopnil ich hovoriť cudzími jazykmi, * lebo to, čo je preslávne, neveriaci považovali za opilstvo, * veriaci za prostriedok spásy, * postav aj nás do jeho svetla, * prosíme ťa, Milujúci ľudí.

Verš: Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého.

Kráľu Nebeský, Utešiteľu, * Duchu Pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ. * Poklad dobra a Darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.

Sláva i teraz, 8. hlas

Národy sa rozdelili pri stavaní veže, * teraz však národy zmúdreli v sláve božského videnia. * Tam Boh odsúdil páchateľov neprávosti, * tu Duchom osvietil Kristus rybárov. * Vtedy bola porazená nejednota, čo spôsobilo bolesť, * teraz sa obnovuje jednota na spásu našich duší.

Utiereň:

1. sedalen, 4. hlas, podoben Udivísja Josíf:

Oslavujme radostne, verní, * sviatok po sviatkoch, * záverečnú slávnosť, * čiže Päťdesiatnicu, * naplnenie prisľúbenia a daru. * V (dnešný deň) zostúpil na zem oheň Tešiteľa v podobe jazykov. * Učeníkov osvietil a urobil z nich nebeských dôverníkov. * Prišlo svetlo Tešiteľa a svet osvietilo. (dvakrát)

2. sedalen, 4. hlas, podoben Udivísja Josíf:

Prameň Ducha prišiel na zem * a duchovne sa rozdelil do ohnivých riek, * apoštolov skropil rosou a osvietil. * Oblak (zrazu) kropil na nich oheň, * osvecoval ich a pršali plamene. * Skrze nich sme prijali milosť ohňom a vodou. * Prišlo svetlo Tešiteľa a svet osvietilo. (dvakrát)

Sedalen, 8. hlas

Kriste, po (tvojom) vzkriesení z hrobu * a po božskom vystúpení do výšin nebies, * si zoslal svoju slávu, Štedrý, tým, čo hľadeli na Boha. * V učeníkoch si obnovil Ducha pravého. * Preto sa, Spasiteľ, vyjasnili tajomné hlasy * sťa hudobné husle s božským slákom * i tvoj (spasiteľný) plán. (dvakrát)

KÁNON,

ktorého akrostych je: Päťdesiatnicu oslavujeme.

Dielo mnícha Kozmu. Hlas 7.

1. pieseň

Irmos: Ten, čo vlnami pokryl faraóna s vozmi, * víťazí v bojoch vztýčeným ramenom. * Spievajme mu, lebo sa preslávil.

Konaním si poslal, Kriste, Ducha Tešiteľa, * tak ako si predtým sľúbil učeníkom. * Zažiaril si svetu svetlom, * Milujúci človeka.

To, čo bolo kedysi predpovedané Zákonom * a prorokmi sa naplnilo, * veď dnes sa na všetkých verných * vylieva milosť božského Ducha.

Iný kánon

Jambický. Dielo kýr Jána Arklejského. Hlas 4.

1. pieseň

Irmos: (Mojžiš) s ťarbavým jazykom * ukrytý v božskom oblaku * vybásnil Bohom napísaný Zákon; * lebo zhodil tieň z duchovných očí a vidí Večného. * Učí sa múdrosti Ducha, * chváliac (ho) božskými piesňami.

Čisté a predrahé ústa povedali: * „Neopustím vás, priatelia. * Veď ja sedím na Otcovom vysokom prestole spolu s ním * a vylejem Ducha, * aby tým, ktorí túžia po nej, * zažiaril bohatý (prúd) milosti.“

Najpravdivejšie Slovo odišlo zo zeme * a tichým spôsobom napĺňa srdcia. * Hľa, dokončilo dielo, * rozveselilo priateľov v silnom vetre a v ohnivých jazykoch. * Tak, ako Kristus sľúbil, * daroval (nám svojho) Ducha.

Katavasia: Ten, čo vlnami: Mojžiš s ťarbavým jazykom:

3. pieseň

Irmos: Učeníkom si, Kriste, povedal: * Ostaňte v Jeruzaleme, * kým nebudete odetí mocou z výsosti. * Ja vám pošlem iného Tešiteľa, mne podobného; * môjho a Otcovho Ducha a on vás upevní.

Zostupujúca moc božského Ducha * rozdelila kedysi pre zlobu hlas, ktorý bol jednotný; * no vznešene ho zjednotila do jedného súzvuku zjavená Trojica, * ktorá verných napĺňa múdrosťou, * (práve) ona nás upevnila.

Iný.

Irmos: Jediná modlitba prorokyne Anny * kedysi roztvorila putá neplodnosti lona * a priniesla nesmierny dar požehnaného dieťaťa. * To preto, že nosila pokorného ducha, * obráteného k mocnému a premúdremu Bohu.

Nepostihnuteľný je najvyšší Boh: * z neučených urobil básnikov, * z rybárov mudrcov, * ktorí učia slovom * a nespočetné množstvo ľudí * vytrhávajú z hlbokej tmy jasom Ducha.

Všemocné žiariace Svetlo * vychádza z nezrodeného Svetla. * Svoju Otcovskú moc teraz zjavuje národom na Sione skrze Syna * v zjednotenom jase a v ohnivom hlase.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme Pane, zmiluj sa. (3x) Sláva, i teraz: )

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 8. hlas, podoben Poveľínnoje tájno:

Priatelia Spasiteľa sa naplnili radosťou * a prijali odvahu tí, ktorí sa predtým báli; * lebo Svätý Duch dnes z výšin zostúpil do domu učeníkov * a každý hovoril k ľuďom iným jazykom, * lebo jazyky sa roztrúsili v podobe ohňa. * A hľa, nepopálili ich, * ba viac, skropili ich rosou.

Sláva i teraz, opakuje sa ten istý sedalen

4. pieseň

Irmos: Keď prorok videl plnosť času, * ako, Kriste, prídeš, volal: * Počul som, Pane, o tvojej moci, * že si prišiel spasiť všetkých tvojich pomazaných.

Najprv nedokonale proroci hovorili * a Zákon zvestoval pravého Boha Tešiteľa. * No dnes sa dáva poznať * služobníkom a svedkom Slova.

Duch nosí znamenie Božstva, * nad apoštolmi sa rozdelil v podobe ohňa. * Zjavil sa v cudzích jazykoch, * (ukázal), že On je Otcova prichádzajúca božská moc, * ktorá sama rozhoduje (o všetkom).

Iný.

Irmos: Kráľ kráľov, jediné Slovo, * pravé z pravého, ktoré sa zrodilo z Otca, * čo nemá pôvodu. * Skutočne si poslal apoštolom tvojho Ducha, * rovného s tebou v konaní. * On je Dobrodincom pre tých, ktorí spievajú: * Sláva tvojej moci, Pane.

Slovom si otvoril božský kúpeľ znovuzrodenia, * jediný Bože, * vylievaš mi vlny dažďa z tvojho boku, * prebodnutého no nesmrteľného, * ó Božie Slovo, * zapečateného horlivosťou Ducha.

Všetci skláňajú kolená pred Tešiteľom, Synom i Otcom. * Otec je jednotnosť, * a (všetci) videli pravé Bytie v troch osobách, * nedotknuteľné, večné a jediné. * Veď zažiarilo svetlo, milosť Ducha.

Nech sa naplnia všetci najvyšším Bohom, * tí, ktorí sú služobníkmi trojsvetlej Bytosti. * Lebo nadprirodzene zdokonaľuje (všetko), ako Dobrodinec, * Kristus svieti ohňom pre spásu * a darúva všetku milosť Ducha.

5. pieseň

Irmos: Duch spásy utvára čisté srdcia apoštolov, * z úcty k tebe, Pane, počatý v lone prorokov * a zrodený na zemi. * Vo vnútri verných obnovuje ducha pevného. * Pretože je to tvoj príkaz, * žiari svetlo a pokoj.

Dnes žiari zostupujúca moc, * dobrotivý Duch, Duch Božej múdrosti, * Duch, ktorý vychádza z Otca, * skrze Syna sa zjavuje nám, verným, v podobe (ohňa). * Usídľuje sa v nás obrazom svätosti, * veď v nej ho môžeme uzrieť.

Iný.

Irmos: Prijmite oslobodzujúce očistenie hriechov * a ohnivoduchovnú rosu Ducha, * ó deti Cirkvi, * nosiace podobu svetla. * Teraz vyšiel zákon zo Siona, * milosť Ducha v podobe ohnivých jazykov.

Duch vychádza od Otca, * sám sa tak rozhodol, bez donútenia, * v podobe jazykov urobil apoštolov múdrymi, * pečaťou živonosného Slova, * mocou Otca a v súhre, tak, * ako to povedal Spasiteľ.

Slovo, Boh, počiatok všetkého, * nech uzdraví zmysly od hriechu; * hľa, pripravil apoštolov ako prečistý dom, * do ktorého sa teraz usídľuje svetlo Ducha, * spoluvečného a rovného s ním v konaní.

6. pieseň

Irmos: Plávam v búrke životných starostí * v lodi potápanej hriechmi, * vrhaný som do (pazúrov) zvera, hubiaceho dušu. * Ako Jonáš ti Kriste volám: * Vyveď ma zo smrtonosnej hlbiny.

Štedro si vylial na každé telo svojho Ducha, * tak ako si povedal, * všetko sa naplnilo tvojou prítomnosťou, Pane, * lebo ako Syn si sa večne zrodil z Otca * a nedeliteľný Duch z neho vychádza.

Iný.

Irmos: Vládca Kriste, zažiaril si nám z Panny ako očistenie a spása, * aby si vytrhol z porušiteľnosti celého padnutého Adama, * nášho praotca, * tak, ako si (vyslobodil) proroka Jonáša * z útrob morského zvieraťa.

Do srdca sme večne prijali pravého a pevného Ducha, * aby si nás obnovil, * vychádzajúci od Otca, * aby si nás zjednotil všetkých, * spálil škvrny nenávistných útokov, * veď ty očisťuješ bahno z (našich) zmyslov, Všemocný.

Zjavil si vytúženú dôstojnosť apoštolom, * a obyvateľom Siona, * ktorí očakávali tvoj príchod: * poznanie Ducha Slova, zrodeného z Otca. * Ohnivoduchovne si ich upevnil * a rýchlo si ukázal hrôzu pohanských lákadiel.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme Pane, zmiluj sa. (3x) Sláva, i teraz: )

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kondák, 8. hlas

Keď zostúpil Najvyšší, * pomiatol jazyky a rozdelil národy. * Teraz však rozdáva ohnivé jazyky * a všetko povoláva k jednote. * Preto jednohlasne * oslavujme presvätého Ducha.

Ikos:

Obdaruj svojich služobníkov, Ježišu, * rýchlou a vytúženou potechou, * keď budeme klesať na duchu, * neopúšťaj naše duše v trápeniach * a nevzďaľuj sa od našich myslí počas útokov. * Stále nás predchádzaj. * Priblíž sa k nám, priblíž sa ty, ktorý si všade, * tak ako si stále so svojimi apoštolmi, * takto zjednoť so sebou, Štedrý, tých, čo po tebe túžia, * aby sme ťa jednotne ospevovali * a oslavovali tvojho presvätého Ducha.

Synaxár na nedeľu svätej Päťdesiatnice

Verše: V silnom vetre darúva v podobe ohnivých jazykov Kristus božského Ducha apoštolom.

Vo veľkom dni sa vylieva Duch na rybárov.

V tento deň, na ôsmu nedeľu po Pasche, oslavujeme svätú Päťdesiatnicu, ktorú sme prijali z hebrejských kníh. Pretože tak ako oni svoju Päťdesiatnicu slávia kvôli číslu sedem a tak po uplynutí päťdesiat dní po Pasche prijali Zákon, tak aj my, sláviac po Pasche päťdesiat dní prijímame presvätého Ducha, ktorý je zákonodarcom a sprievodcom vo všetkej pravde. On ukazuje, čo je dobré pred Bohom. Nech je teda známe, že Hebreji mali tri sviatky: Paschu, Päťdesiatnicu a Skynopígiu, čiže Sviatok stánkov. Paschu konali ako spomienku na prechod cez Červené more, Pascha sa totiž prekladá ako prechod. Ak osvetľujeme teda tento sviatok, oslavujeme náš prechod a návrat z temného hriechu znova do raja. Päťdesiatnicu oslavovali, aby si pripomenuli svoje utrpenie v púšti a ako boli cez mnohé utrpenia dovedení do zasľúbenej zeme. Vtedy sa tiež nasýtili plodmi pšenice a vína. Pre nás tento sviatok znamená naše trápenie v nevere i vstup do Cirkvi, veď vtedy sa aj my sýtime telom a krvou (nášho) Vládcu. Niektorí tvrdia, že práve z tohto dôvodu slávia Päťdesiatnicu. Iní, ako vravia, z úcty päťdesiatich dní, počas ktorých sa postil Mojžiš a tak prijal Bohom napísaný Zákon. Taktiež spomínajú aj na obetné teľa, a na iné udalosti, ktoré sa stali, keď Mojžiš vystupoval a zostupoval z hory. Druhí sú tej mienky, že Hebreji pod Päťdesiatnicou myslia sviatok, ktorý je, ako sa vraví, kvôli úcte k číslu sedem: keď ho totiž znásobíme a pripočítame navyše jeden deň, dostaneme číslo päťdesiat. Úcta k číslu sedem u Hebrejov nie je len v otázke dní, ale zasahuje aj roky. Keď sa totiž spoja vytvárajú Jobileon, čo znamená Odpustenie. Každých sedem rokov sa totiž deje to, že nechávajú zem nezasiatu, (všetkému) živému tak darúvajú (v istom zmysle) oddych a kúpených otrokov prepúšťajú. A tretí sviatok je Skynopígia, teda pripomienka na stánky, ktorý sa svätí po zozbieraní úrody, čo je po piatich mesiacoch od sviatku Paschy. Koná sa ako pamiatka dňa, keď Mojžiš kedysi urobil stánok na hore Sinaj, ktorý mu bol zjavený v oblaku, vytvorený prvým rezbárom Beselielom. Aj oni robili stánky a svätili tak sviatok, bývali na poliach a ďakovali Bohu, zbierajúc plody svojich námah. Jeden názor hovorí, že aj Dávid písal žalmy počas tohto sviatku, totiž tie, ktoré majú v nadpise slovo „Lis“. Toto je obraz nášho vzkriesenia z mŕtvych, keď sa rozložia naše telesné stánky a znova sa utvoria, prijmeme potom plody svojich námah a budeme sviatkovať vo večných sieňach. Je potrebné vedieť, že v tento deň Päťdesiatnice zostúpil Svätý Duch na učeníkov. A tak sa svätí otcovia rozhodli rozdeliť sviatky kvôli veľkosti presvätého a životodarného Ducha, je totiž jedným zo svätej Trojice, počiatku života. Hľa, aj my hneď zrána hovoríme, ako prišiel Svätý Duch. Na príhovor svätých apoštolov, Kriste, zmiluj sa nad nami, amen.

7. pieseň

Irmos: Prepodobní mládenci boli vrhnutí do ohnivej pece * a premenili oheň na rosu, * spievali a volali: * Požehnaný si, Pane, Bože našich otcov.

Apoštoli rozprávali o veľkých Božích skutkoch, * neverným sa konanie Ducha zdalo ako opilstvo. * Skrze neho sme spoznali Trojicu, * jediného Boha našich otcov.

Pravoverne hovoríme o Bohu, * nedeliteľnej Bytosti, * Bohu Otcovi, ktorý nemá počiatku, * tej istej moci ako Slovo i Duch. * Voláme: Požehnaný si, Bože našich otcov.

Iný.

Irmos: Zaznela jednohlasná pieseň symfónie, * aby sa vzdala úcta bezduchej zlatokovanej soche. * No svetlonosná milosť Tešiteľa vyzýva k spevu: * Trojica jediná, rovnocenná v moci, * bezpočiatočná, ty si požehnaná.

Nemúdri nerozumeli prorockému hlasu, * považovali ho za opilstvo vínom, * lebo počuli cudzokrajné slová apoštolov. * My, nábožní, ti spievame božské (piesne): * Požehnaný si Dobrodinec všetkých.

Vznešený Joel videl videnie * a zahrmel v božskom učení, povedal: * Môjho Ducha, vylejem skrze jemu podobné Slovo, * najvyššieho Boha, * na tých, ktorí spoločne zaspievajú: * Jasná trojhlasná Bytosť (Bože), ty si požehnaný.

On rozdelil viditeľne Trojičnú milosť, * aby zjavil tri osoby, * oslavované v jednoduchosti moci, * no dnes je požehnaný * v jedinom Pánovom dni – Syn, Otec i Duch.

8. pieseň

Irmos: Na ker v Sinaji zostúpil oheň a nespálil ho, * zjavil Boha zajakávajúcemu sa Mojžišovi s ťarbavým jazykom. * Aj z troch mládencov urobila Božia moc spevákov neoblomných v ohni: * Všetky diela Pánove ospevujte Pána * a vyvyšujte ho po všetky veky.

Dych života zostúpil z výšin na rybárov * v podobe prudkého vetra, presvätý Duch. * A oni hovorili o veľkých Božích skutkoch, * keď sa zjavili ohnivé jazyky: * Všetky diela ospevujte Pána * a vyvyšujte ho po všetky veky.

Poďte a staňme si na horu Sion, * do mesta živého Boha, * vystúpiac sťaby na nedotknuteľnú horu, * nebojme sa hroziaceho ohňa * a spolu s učeníkmi, nositeľmi Ducha, jasajme: * Všetky diela ospevujte Pána * a vyvyšujte ho po všetky veky.

Iný.

Irmos: Trojsvetlá podoba Najvyššieho Boha rozväzuje putá, * mládenci spievajú, * všetko utvorené stvorenstvo dobrorečí jedinému Spasiteľovi, * ktorý všetko činí, lebo je Dobrodincom.

Kristus povedal apoštolom, * aby mali na pamäti slová pre spásu ľudí, * ktoré počul od Otca. * Duch ich ustrojil v podobe ohnivých jazykov. * (Predtým) stratené stvorenie požehnane urobil svojím vlastným, * a ono ťa ospevuje.

Jediný samovládca, Spasiteľ, * samo od seba žiariace Svetlo, * ty si Darca svetla. * Zostúpil si napĺňajúc apoštolov, * sťaby drahocennú korunu tvojich služobníkov, * ty darúvaš Ducha, * ktorý nás nasycuje.

Duchom nasýtené ústa prorokov ospevovali, Kráľu, * tvoj telesný príchod, * i Ducha, ktorý vychádza z Otcovho lona, * nestvoreného, budovateľa, * tróniaceho s tebou, * On je pre verných drahocenným (darom) * prameniacim z jediného vtelenia.

Čestnejšia si: nespievame.

Velebenie: Zvelebuj, * duša moja, * od Otca * vychádzajúceho Svätého Ducha.
Druhé velebenie: Zvelebuj, * duša moja, * v troch osobách existujúceho * jediného Boha.

9. pieseň

Irmos: Porodila si, hoci si neokúsila slasť; * darovala si telo Slovu, ktoré všetko ustrojilo. * Matka, čo muža nepoznala, * Panna, Bohorodička, * príbytok nedotknuteľného, * záhrada tvojho nesmierneho Stvoriteľa, velebíme ťa.

Ten, ktorý sa predtým v radosti niesol na páliacom ohnivom voze, * starostlivý (Boh), ohnivý vietor, * zjavuje teraz apoštolom žiariaci nebeský vánok. * On ich posvätil, aby všetkým hovorili o Trojici.

Bolo počuť, ako učeníci hovoria cudzími jazykmi, * hľa, vec prevyšujúca zákony prirodzenosti. * Hovoril síce jediný hlas milosti Ducha, * no ľudia, plemená a národy počuli ich v rozličných jazykoch * (hovoriť) o veľkých Božích skutkoch. * Učili sa tak poznať Trojicu.

Iný.

Irmos: Raduj sa Kráľovná, * sláva matiek i panien, * lebo žiadne vycibrené a krásnohlasné ústa nemôžu básniť * a dôstojne ťa ospevovať. * Každá myseľ utícha, * keď chce porozumieť tvojmu pôrodu. * Preto ťa jednohlasne oslavujeme.

Patrí sa ospevovať služobníčku, * ktorá žila v jednoduchosti. * Veď ona jediná ukryla do svojho lona Slovo, * ktoré v tichosti prebývalo v nemocnej ľudskej prirodzenosti. * Ono teraz sedí po pravici Otca * a poslalo (nám) milosť Ducha.

Tých, ktorých naplní milosť, * prameniaca z Boha, * zažiaria, jagajú sa, * menia sa k lepšiemu neslýchanou zmenou; * vidiac nezničiteľnú Múdrosť, rovnú v moci, * oslavujeme trojsvetlú Bytosť.

Katavasia: Porodila si: Raduj sa Kráľovná:

Svitilen

Presvätý Duchu, vychádzajúci z Otca * a skrze Syna si prišiel k neučeným učeníkom. * Spas tých, čo ťa vyznávajú ako Boha * a zmiluj sa nad všetkými. (dvakrát)

Sláva, i teraz:

Otec je svetlo, * Slovo je svetlo * i Svätý Duch je svetlo, * On bol poslaný apoštolom v ohnivých jazykoch * a tak sa celý svet osvecuje, * aby velebil svätú Trojicu.

Verš: Aby ich súdili podľa písaného práva. * Všetkým jeho svätým to bude na slávu.

(4. hlas) Preslávne veci dnes videli všetky národy v meste Dávidovom, * keď Svätý Duch zostúpil v ohnivých jazykoch, * ako zvestuje Lukáš v Božom slove, keď hovorí: * Keď boli Kristovi učeníci zhromaždení, nastal hukot, * ako keď sa ženie prudký vietor * a naplnil dom, v ktorom sedeli. * Všetci začali hovoriť cudzími jazykmi, * neslýchaným učením, * neslýchané príkazy svätej Trojice.

Žalm 150

Verš: Chváľte Pána v jeho svätyni! * Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Preslávne veci dnes videli všetky národy v meste Dávidovom, * keď Svätý Duch zostúpil v ohnivých jazykoch, * ako zvestuje Lukáš v Božom slove, keď hovorí: * Keď boli Kristovi učeníci zhromaždení, nastal hukot, * ako keď sa ženie prudký vietor * a naplnil dom, v ktorom sedeli. * Všetci začali hovoriť cudzími jazykmi, * neslýchaným učením, * neslýchané príkazy svätej Trojice.

Verš: Chváľte ho za jeho činy mohutné; * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť.

Svätý Duch bol vždy, je a bude. * Nemá počiatok ani koniec, * vždy je v jednote a zjednotení s Otcom i Synom. * On je život i darca života; * svetlo i darca svetla; * sám je Dobrotivý, prameň milostí. * Skrze neho poznáme Otca a oslavujeme Syna. * Skrze nich všetkých poznáme jedinú moc, * jedinú jednotnosť, * jedinú úctu svätej Trojice.

Verš: Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou.

Svätý Duch bol vždy, je a bude. * Nemá počiatok ani koniec, * vždy je v jednote a zjednotení s Otcom i Synom. * On je život i darca života; * svetlo i darca svetla; * sám je Dobrotivý, prameň milostí. * Skrze neho poznáme Otca a oslavujeme Syna. * Skrze nich všetkých poznáme jedinú moc, * jedinú jednotnosť, * jedinú úctu svätej Trojice.

Verš: Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou.

Svätý Duch je svetlo i život, * duchovný živý prameň; * Duch múdrosti, Duch rozvahy, * Dobrotivý, pevný, rozumný. * On vládne, očisťuje prehrešenia. * On je Boh, jedným v Bohu, oheň a darca ohňa. * On hovorí, koná, rozdeľuje dary, * korunoval všetkých prorokov * i vznešených apoštolov s mučeníkmi. * Neslýchaná skutočnosť, * neslýchané videnie, * oheň sa rozdeľuje, aby rozdal dary.

Verš: Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Svätý Duch je svetlo i život, * duchovný živý prameň; * Duch múdrosti, Duch rozvahy, * Dobrotivý, pevný, rozumný. * On vládne, očisťuje prehrešenia. * On je Boh, jedným v Bohu, oheň a darca ohňa. * On hovorí, koná, rozdeľuje dary, * korunoval všetkých prorokov * i vznešených apoštolov s mučeníkmi. * Neslýchaná skutočnosť, * neslýchané videnie, * oheň sa rozdeľuje, aby rozdal dary.

Sláva i teraz, 6. hlas
Kráľu nebeský, Utešiteľu, * Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ. * Poklad dobra a Darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.

Tropár, 8. hlas Požehnaný si, Kriste, Bože náš: – rybárov si urobil nado všetko múdrymi, – keďže si im zoslal Ducha Svätého, – a cez nich si celý svet ulovil, – Milujúci človeka, sláva tebe.

Kondák, 8. hlas Keď zostúpil Najvyšší, – pomiatol jazyky a rozdelil národy. – Teraz však rozdáva ohnivé jazyky – a všetko povoláva k jednote. – Preto jednohlasne – oslavujme presvätého Ducha.

Časti z večierňe v deň sviatku Päťdesiatnice:

Prosby z veľkej jekténie:

Za prítomný ľud, ktorý očakáva milosti Svätého Ducha, i za všetkých, ktorí pred Bohom skláňajú svoje srdcia i kolená, modlime sa k Pánovi.

Za posvätenie duší i tiel nás všetkých, čo sme so živou vierou a úprimnou láskou prišli do tohto chrámu, aby sme s pomocou milosti Svätého Ducha obsiahli večné kráľovstvo, modlime sa k Pánovi.

Aby sme si s pomocou milosti Svätého Ducha zachovali čistú vieru a úprimnú lásku a stali sa chrámami presvätého a oživujúceho Ducha, modlime sa k Pánovi.

Aby nás Svätý Duch poučil, ako si môžeme zaistiť jeho priateľstvo a nájsť u neho milosť a milosrdenstvo, modlime sa k Pánovi.

Aby sme získali odpustenie hriechov a poznali vznešenosť duchovných milostí, modlime sa k Pánovi.

Aby nás Svätý Duch hojne obdaril svojimi darmi a zastal sa nás na poslednom Kristovom súde, modlime sa k Pánovi.

Aby nás Svätý Duch zbavil všetkých zlých návykov a zabezpečil spásu nám, ktorí v tento deň Päťdesiatnice skláňame pred ním svoje kolená a ponižujeme svoje srdcia, modlime sa k Pánovi.

Aby Pán Boh vypočul našu nedokonalú modlitbu a posvätil nás svojím Svätým Duchom, modlime sa k Pánovi.

Aby sme ustavične dušou i telom ospevovali svätú, jednopodstatnú a nedeliteľnú Trojicu, modlime sa k Pánovi.

Aby naše modlitby, pokorne na kolenách konané, boli milé Bohu ako ľúbezná duchovná vôňa a zabezpečili nám účasť na Božej sláve životodarnej Trojice, modlime sa k Pánovi.

Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, * Pane, kto obstojí? * Ale u teba je odpustenie hriechov.

(4. hlas) Preslávne veci dnes videli * všetky národy v Dávidom meste, * keď Duch Svätý zostúpil v ohnivých jazykoch, * ako zvestuje Boha ohlasujúci Lukáš, * keď píše: „Na mieste, kde sa zišli Kristovi učeníci sa ozval hukot, * ako keď sa ženie búrka a naplnil celý dom, v ktorom boli. * A nadprirodzenými jazykmi začali všetci hlásať nadprirodzené učenie ** a nadprirodzené príkazy Svätej Trojice.

Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. * Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. * Moja duša dúfa v Pána.

Preslávne veci dnes videli * všetky národy v Dávidom meste, * keď Duch Svätý zostúpil v ohnivých jazykoch, * ako zvestuje Boha ohlasujúci Lukáš, * keď píše: „Na mieste, kde sa zišli Kristovi učeníci sa ozval hukot, * ako keď sa ženie búrka a naplnil celý dom, v ktorom boli. * A nadprirodzenými jazykmi začali všetci hlásať nadprirodzené učenie ** a nadprirodzené príkazy Svätej Trojice.

Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, * nech dúfa Izrael v Pána.

Duch Svätý je večný, On je a bude, * nemá počiatku ani konca. * On je vo večnom spoločenstve a jednote s Otcom i Synom. * On je Život a životodarný, * Svetlo a Zdroj svetla, * dokonalé Dobro a Prameň dobrodenia. * Skrze neho poznávame Otca * a oslavujeme Syna. * On dáva spoznať pravú silu, * pravé spoločenstvo ** a pravú poklonu Svätej Trojice.

Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

Duch Svätý je večný, On je a bude, * nemá počiatku ani konca. * On je vo večnom spoločenstve a jednote s Otcom i Synom. * On je Život a životodarný, * Svetlo a Zdroj svetla, * dokonalé Dobro a Prameň dobrodenia. * Skrze neho poznávame Otca * a oslavujeme Syna. * On dáva spoznať pravú silu, * pravé spoločenstvo ** a pravú poklonu Svätej Trojice.

Žalm 116

Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. * Oslavujte ho, všetci ľudia.

Duch Svätý je Svetlo a Život * i Zdroj duchovného života. * Duch premúdrosti, Duch rozumu, * dobra, pravdy a poznania. * On vládne a očisťuje prehrešenia. * Boh a Stvoriteľ, Plameň ohňa, * ktorý hovorí, koná a rozdeľuje dary, * ktorými sa ozdobili všetci proroci, * Boží apoštoli a mučeníci. * Nadprirodzený hlas, nadprirodzené videnie, ** Oheň, ktorý má účasť na udeľovaní milostí.

Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá na veky.

Duch Svätý je Svetlo a Život * i Zdroj duchovného života. * Duch premúdrosti, Duch rozumu, * dobra, pravdy a poznania. * On vládne a očisťuje prehrešenia. * Boh a Stvoriteľ, Plameň ohňa, * ktorý hovorí, koná a rozdeľuje dary, * ktorými sa ozdobili všetci proroci, * Boží apoštoli a mučeníci. * Nadprirodzený hlas, nadprirodzené videnie, ** Oheň, ktorý má účasť na udeľovaní milostí.

Sláva i teraz, 6. hlas

Kráľu nebeský, Utešiteľu, * Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás. * Očisť nás od každej poškvrny ** a spas, Dobrotivý, naše duše.

Modlitby: (ľud i kňaz počas modlitby kľačia, kňaz v cárskych dverách otočený k ľudu)

Kňaz: Pane, prečistý, nepoškvrnený, večný, neviditeľný, neobsiahnuteľný, nepreniknuteľný, nemeniteľný, nepremožiteľný, nezmerateľný, jediný nesmrteľný a dobrotivý. Ty žiješ v neprístupnom svetle a stvoril si nebo a zem i more i všetko, čo je v nich. Predchádzaš naše prosby všetkým udeľuješ odpustenie. Vládca, milujúci ľudí, k tebe sa modlíme a teba prosíme, Otče, Pána a Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista, ktorý pre nás a pre našu spásu zostúpil z nebies a mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie, vždy Panny a slávnej Bohorodičky. On to bol, ktorý nás učil najprv slovami a potom skutkami, keď za nás pretrpel spasiteľné umučenie, a ukázal nám, tvojim poníženým, hriešnym a nedôstojným služobníkom spôsob, ako ťa máme na kolenách a sklonení prosiť za naše hriechy a nevedomosti ľudu. Ty sám, nekonečne milosrdný a láskavý, vypočuj nás každý deň, keď k tebe voláme, ale najmä v dnešný deň Päťdesiatnice, v ktorom náš Pán Ježiš Kristus po nanebovstúpení a zasadnutí po pravici teba, Boha, Otca, poslal Svätého Ducha na svojich svätých učeníkov a apoštolov, aby spočinul na každom z nich a naplnil ich svojou nevýslovnou milosťou, aby neznámymi jazykmi ohlasovali tvoje veľkolepé diela a prorokovali. Vypočuj teda naše modlitby, rozpomeň sa na nás úbohých a odsúdených, preukáž súcit s našimi prosbami a vysloboď zo zajatia naše duše. Prijmi nás, prichádzajúcich a volajúcich k tebe: „Zhrešili sme.“ Veď ty si náš Boh a tvoji sme už od lona našej matky. Ale keďže naše dni sa míňajú v márnostiach a nedbáme na tvoju pomoc, nezaslúžime si žiadnu odpoveď. Dôverujúc však tvojej štedrosti voláme: nespomínaj na nevedomosti a hriechy našej mladosti, no očisť nás aj od našich skrytých previnení. Neodmietni nás v čase staroby a neopúšťaj nás, keď ochabnú naše sily. Skôr než sa vrátime do zeme, daj nám obrátiť sa k tebe a zhliadni na nás svojou dobroprajnosťou a milosrdenstvom. Prevýš naše neprávosti svojou štedrosťou a množstvo našich hriechov nech pohltí priepasť tvojho odpustenia. Zhliadni, Pane, zo svojej výsosti na prítomný ľud, ktorý od teba očakáva hojnosť milostí. Navštív nás tvojou dobrotou, zbav nás diablovho násilia a upevni náš život tvojimi svätými a večnými príkazmi. Pošli svojmu ľudu anjela, verného ochrancu, a všetkých nás uveď do svojho kráľovstva. Odpusť hriechy nám i tým, čo dúfajú v teba. Očisť nás pôsobením tvojho Svätého Ducha a znič všetky nepriateľské lesti zamýšľané voči nám.

Požehnaný si, Vládca, všemohúci Pane, ktorý si ožiaril deň slnečným svetlom a noc lúčmi ohňa osvietil. Ty si nám dal prežiť deň a očakávať príchod noci. Vypočuj modlitby naše i celého tvojho ľudu a odpusť nám všetky vedomé i nevedomé hriechy. Prijmi naše večerné prosby a zošli hojnosť svojich milostí a štedrôt svojim dedičom. Postav okolo nás hradbu z tvojich svätých anjelov i tvojej pravdy. Upevni nás tvojou silou a zbav nás každého útoku a skrytej zloby nepriateľa. Učiň, aby sme dnešný večer, nadchádzajúcu noc i všetky dni nášho života prežili dokonale, sväto, v pokoji, bez hriechu a pokušenia i bez lživých prízrakov. Skrze modlitby svätej Bohorodičky a všetkých svätých, ktorí ťa zvelebujú po všetky veky.

 (ľud i kňaz počas modlitby kľačia, kňaz v cárskych dverách otočený k ľudu)

Kňaz: Pane, Ježišu Kriste, Bože náš, ty si daroval ľuďom svoj pokoj a počas pozemského života si žil medzi nami a dar presvätého Ducha, ako nevyčerpateľné dedičstvo, dávaš tým, čo veria v teba. Túto milosť si dnes ešte zjavnejšie zoslal na svojich učeníkov a apoštolov a ich ústa si naplnil plamenným ohňom, aby celé ľudské pokolenie na vlastné uši, každý vo svojom jazyku, počul Božie náuky. Svetlom Ducha si nás ožiaril, zbavil si nás lži, ktorá je ako tma, a keď si viditeľne rozdelil ohnivé jazyky, nadprirodzeným spôsobom sme boli osvietení a naučili sme sa veriť v teba a požehnávať ťa spolu s Otcom i Svätým Duchom, v jedinom Bohu i sile i moci. Ty si odblesk Otcovho bytia a podstaty, jeho večný a dokonalý obraz, prameň múdrosti a dobroty. Otvor aj moje hriešne pery a nauč ma, ako a za čo dôstojne prosiť. Ty poznáš množstvo mojich hriechov, ale tvoje milosrdenstvo je väčšie ako ich počet. Pre ne v bázni predstupujem pred teba, ponoriac v nádeji svoju dušu do hlbín tvojho milosrdenstva. Ty, tichý prístav búrkami zmietaných, vládni nad mojím životom, usmerňuj mocou slova tvojej nevýslovnej múdrosti každé stvorenie a ukáž mi cestu, kadiaľ mám kráčať. Ducha múdrosti daj mojej mysli, Ducha rozumu daruj mojej nerozumnosti, Duch tvojej bázne nech zostúpi na moje skutky, Ducha pravého obnov v mojom vnútri a Duchom veľkej ochoty pozdvihni moje pozemské zmýšľanie. Nech ma deň, čo deň, tvoj dobrý Duch pobáda k záslužným skutkom, k snahe plniť tvoje príkazy a ustavične pamätať nadeň tvojho slávneho príchodu, kedy budeš skúmať naše činy. Nedovoľ, aby som sa dal oklamať pominuteľnou krásou tohto sveta, ale daj, aby som túžil dosiahnuť budúce, večné dobrá. Veď ty, Vládca, si povedal, že čokoľvek niekto prosí v tvojom mene, dostane to bezvýhradne od tvojho spoluvečného Otca a Boha. Preto aj ja hriešny, pre zostúpenie tvojho Svätého Ducha, prosím: z toho všetkého, daj mi len to, čo mi bude na spásu. Áno, Pane, štedrý rozdávateľ a láskavý darca každej milosti, veď ty dávaš oveľa viac, ako prosíme. Ty si z lásky trpel a bez hriechu si mal účasť na našom tele, stal si sa naším očistením od hriechov a pre svoj súcit i milosrdnú lásku skláňaš sa k tým, čo zohýnajú kolená pred tebou. Pane, obdaruj svoj ľud tvojou štedrosťou, vypočuj nás zo svojho svätého neba, posväť nás silou tvojej spásonosnej pravice, ukry nás v tôni svojich perutí a nezabúdaj na dielo svojich rúk. Proti tebe, jedinému, sa previňujeme, ale tebe, jedinému, aj slúžime. Nebudeme sa, Vládca, klaňať bohu cudziemu, ani ruky k nemu vystierať. Odpusť nám hriechy, vystri ku každému z nás svoju pomocnú ruku a naše modlitby, ktoré ti prednášame na kolenách, prijmi ako ľúbeznú vôňu kadidla, ktorá sa vznáša k tvojej vladárskej velebnosti.

Pane, Pane, ty nás chrániš pred každým šípom letiacim vodne, zachráň nás aj od hrôzy, čo sa zakráda tmou. Prijmi naše pozdvihnuté ruky ako večernú obetu a daj, aby sme aj nočné nebezpečenstvá prežili bez poškvrny a bez pokušenia k zlému. Zbav nás aj všetkého nepokoja a strachu, ktoré nám chce spôsobiť diabol. Daruj našej duši ľútosť a našej mysli, aby bola ustarostená pre vypočúvanie na tvojom poslednom a spravodlivom súde. Ukrižuj naše telá tvojou bázňou a umŕtvi naše telesné pozemské údy, aby sme aj počas tichého spánku boli osvecovaní pri hľadaní tvojich spravodlivých rozhodnutí. Zbav nás všetkej márnivej obrazotvornosti a škodlivých túžob a v čase modlitby nás zdvihni posilnených vo viere a usilovných v plnení tvojich príkazov.

(ľud i kňaz počas modlitby kľačia, kňaz v cárskych dverách otočený k ľudu)

Kňaz: Kriste, Bože náš, nevyčerpateľný a životodarný zdroj osvietenia, spoluvečná a spolupôsobiaca Otcova sila. Ty si dokonale naplnil plán spásy ľudstva, lebo si roztrhal pevné putá smrti a zlámal závory podsvetia a pluky démonov si porazil. Sám seba si priniesol ako nepoškvrnenú žertvu a obetoval si svoje prečisté telo, ktoré bolo nedotknuté a neprístupné akémukoľvek hriechu, a touto úžasnou a neopísateľnou kňazskou službou si nám daroval večný život. Zostúpil si do podsvetia, rozbil jeho prastaré veraje a tým, čo sedeli vo tme si ukázal cestu nasvetlo. Pôvodcu zla, hada priepasti, si chytil múdrym, božským úskokom a spútal ho okovami na mieste múk, nehasnúceho ohňa a nepreniknuteľnej tmy, ktoré si ty, Otcova preslávená múdrosť, zapečatil svojou nevýslovnou mocou. Ukázal si sa ako veľký pomocník pre tých, ktorí sú v nebezpečí pokušenia a osvietil si tých, čo sedia vo tme a v temnom kraji smrti. Pán večnej slávy a milovaný Synu nebeského Otca, večné svetlo pochodiace z večného svetla, slnko pravdy, vypočuj nás, keď sa k tebe modlíme a upokoj duše tvojich zosnutých služobníkov, našich otcov, bratov a ostatných príbuzných podľa tela i všetkých tvojich veriacich, na ktorých si teraz spomíname. Lebo ty vládneš nad všetkými a tvoja ruka spravuje všetky končiny zeme. Všemohúci Vládca, Bože otcov, Pane milosti, pôvodca každého smrteľného i nesmrteľného bytia, stvoriteľ ľudskej prirodzenosti. Ty si ju stvoril, potom oslobodil, vymedzil si jej život i smrť a čas pobytu na zemi i odchodu k tebe. Všetkému živému si odmeral roky a určil čas smrti. Ty do podsvetia vovádzaš, ale i vyslobodzuješ z neho, zväzuješ slabosťou a odpúšťaš mocou, v prítomnosti udeľuješ potrebné, v budúcnosti dáš, čo je užitočné a tých, čo sú ranení žiaľom smrti oživuješ nádejou vzkriesenia. Vládca všetkého, Bože Spasiteľu náš, nádej končín zeme i tých, čo sú ďaleko na mori, ty si nám v tento posledný, veľký a spásonosný deň Päťdesiatnice zjavil tajomstvo svätej, jednopodstatnej, spoluvečnej, nedeliteľnej a nezmiešanej Trojice i zostúpenie a príchod svätého a životodarného tvojho Ducha. Jeho si vylial, v podobe ohnivých jazykov, na tvojich svätých apoštolov a učinil z nich ohlasovateľov blahozvesti našej svätej viery i vyznávačov a kazateľov pravej náuky. V dnešný spasiteľný sviatok, ktorý všetko završuje, prijímaš prosebné modlitby za duše v očistci a napĺňaš nás veľkou nádejou, že zosnutým udelíš úľavu v ich utrpení a útechu. Vypočuj nás, pokorných a nedôstojných, ktorí sa k tebe modlíme a upokoj duše svojich zosnutých služobníkov namieste svetla, namieste sviežosti a blaženosti, kde nieto bolesti, zármutku ani stonania a umiestni ich duše v príbytkoch spravodlivých, kde ich zbavíš bremena a obdaruješ pokojom. Veď mŕtvi ťa, Pane, chváliť nebudú, a ani tí z podsvetia sa neodvážia vyznávať ťa. Iba my, živí ťa požehnávame a velebíme a prosebné modlitby a žertvy prinášame za ich duše.

Večný a vznešený Bože, svätý a láskavý k ľuďom, teraz si nám dovolil stáť pred tvojou neprístupnou slávou, aby sme ospevovali a chválili tvoje zázraky. Zmiluj sa nad nami, tvojimi nedôstojnými služobníkmi a daj nám milosť, aby sme ti, so skrúšeným srdcom, bez vyvyšovania seba, prinášali trojsväté slávoslovie a dobrorečili ti za tvoje nesmierne dary, ktorými si nás obdaroval a stále zahŕňaš. Spomeň si, Pane, na našu úbohosť a nezavrhni nás s našimi neprávosťami, ale daj našej poníženosti tvoju veľkú milosť, aby sme, zbavení tmy hriechu, v pravde kráčali našimi dňami, zaodeli sa zbraňami svetla, s istotou odolávali nástrahám zlého a s dôverou oslavovali za všetko teba, jediného, pravého Boha, ktorý nás miluješ. Stvoriteľ a Vládca všetkých, naozaj je veľkým tajomstvom a z tvojej moci pochádza, oslobodiť na čas svoje stvorenia od tela a potom ich opäť zjednotiť a darovať im pokoj. Naveky budeme ohlasovať tvoju dobrotu, či už pri príchode na tento svet alebo odchode z neho, lebo ony nám pripomínajú nádej vzkriesenia a večného života, ktorý, podľa tvojho pravdivého prísľubu, obdržíme pri tvojom budúcom, druhom príchode. Ty si prvotina nášho vzkriesenia, nepodplatiteľný, ale láskavý sudca živých, Vládca a Pán spravodlivej mzdy. Vo svojom zázračnom zostúpení na zem a prijatí tela a krvi si sa dokonale snami spojil a pre bohatstvo svojho milosrdenstva a štedrosti, prijal si aj utrpenie stým spojené. Dobrovoľne si bol pokúšaný a trpel, aby si bol potom pre tých, čo sú pokúšaní, sľúbeným pomocníkom a voviedol nás do tvojej blaženosti. Preto, Vládca, prijmi naše modlitby a prosby a upokoj duše našich otcov, matiek, bratov, sestier, detí a každého z príbuzných i všetkých, čo sú väznení s nimi, ako aj duše, ktoré od nás odišli v nádeji na vzkriesenie a večný život. Zapíš ich duše a mená do Knihy života a daj im odpočívať v lone Abraháma, Izáka a Jakuba, v krajine života, v nebeskom kráľovstve, v rajskej blaženosti a tvoji anjeli svetla nech ich vovedú do tvojich svätých príbytkov. Daj, aby v deň, ktorý si určil svojim svätým a nezmeniteľným prísľubom, vstali aj naše tela. Lebo pre tvojich služobníkov, ktorí odchádzajú z tela k tebe, Pánovi a nášmu Bohu, nejestvuje smrť, ale iba prechod od svetských starostí do obdarovania a blaženosti, do pokoja a radosti. A ak sme zhrešili pred tebou, buď nám aj im milosrdný, pretože nik nie je pred tebou čistý, hoci by žil iba deň, lebo bez hriechu na zemi si bol iba ty, náš Pán, Ježiš Kristus, skrze ktorého všetci dúfame obsiahnuť milosť a odpustenie hriechov. A preto že si Boh dobrý a láskavý k ľuďom, zotri, prepáč a odpusť naše dobrovoľné i nedobrovoľné, vedomé i nevedomé, zjavné i tajné hriešne poklesky, ktoré sme my aj oni spáchali, či už skutkom, myšlienkou alebo urážlivým slovom a postojom. Zosnutým udeľ slobodu a úľavu a nás tu prítomných požehnaj. Daruj nám i celému svojmu ľudu dobré a pokojné zakončenie života a pri tvojom strašnom a veľkolepom príchode nám daj spoznať tvoje milosrdné a milujúce srdce a učiň nás hodnými tvojho kráľovstva.

Veľký a vznešený Bože, jediný nesmrteľný, ktorý žiješ v neprístupnom svetle, ty si všetko stvoril svojou múdrosťou. Oddelil si svetlo od tmy, slnko si ustanovil, aby vládlo dňu, mesiac a hviezdy, aby vládli noci. Aj dnes si nám, hriešnym, dovolil predstúpiť a vyznávať sa pred tvojou tvárou a prinášať ti večerné modlitby. Láskavý Pane, daj, aby vystúpili až k tebe a prijmi ich ako ľúbeznú vôňu kadidla. Učiň, aby nadchádzajúci večer i dnešná noc boli pokojné, zaodej nás zbraňami svetla, zbav nás nočného strachu i každého nebezpečia prichodiaceho s tmou. Daj, aby spánok, ktorý si nám daroval na posilnenie našich slabých síl, bol zbavený všetkého diabolského pokušenia. Áno, Vládca, rozdávateľ každého dobra, nech sa aj na svojich lôžkach kajáme a počas noci vzývame tvoje sväté meno. Aby sme pravdou tvojich príkazov osvietení, vstali s veselým duchom k oslave tvojej dobroty, a na príhovor presvätej Bohorodičky ti prednášali modlitby a prosby za naše hriechy i za ochranu celého tvojho ľudu.

Veršové slohy, 3. hlas

Všetky národy sa odteraz stali znamením, * lebo hoci Kristus pochádza zo Židov, * oni ochoreli na neveru a odpadli od Božej milosti.* A my, čo pochádzame z pohanov, * stali sme sa hodní božského svetla * a utvrdili nás slová učeníkov, * ktorí ohlasovali slávu Boha, Dobrodincu pre všetkých. * Preto spolu s nimi zohnime kolená * a s pokorným srdcom a upevnení Svätým Duchom, * našim Spasiteľom, s vierou sa klaňajme.

Verš: Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného.

Teraz bol vyliaty Duch Utešiteľ na každé telo, * lebo počnúc apoštolským zborom, * dal milosť aj veriacim * a svoje vladárske zostúpenie * potvrdzuje symbolom ohňa, * obdarujúc učeníkov slovami piesní * oslavujúcich Boha. * Preto aj my, osvietení múdrosťou srdca * a Svätým Duchom upevnení vo viere, * prosíme za spásu našich duší.

Verš: Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého.

Teraz sa apoštoli zaodeli * Kristovou mocou z výsosti, * lebo Utešiteľ ich obnovil, * keď obnovil svoju prítomnosť v ich tajomne obnovenom poznaní. * A oni neznámymi jazykmi a zvučnými hlasmi * kážu uctievať večné, dokonalé a trojosobné bytie Boha, * Dobrodincu pre všetkých. * Preto aj my, osvietení apoštolským učením, * klaňajme sa Otcu i Synu i Svätému Duchu * a prosme za spásu našich duší.

Sláva i teraz, 8. hlas

Poďte ľudia, pokloňme sa trojosobnému Božstvu, * Synu v Otcovi so Svätým Duchom, * lebo Otec pred vekmi zrodil Syna, * jednopodstatného a spoluvládnuceho, * i Svätý Duch prebýva v Otcovi * a je oslavovaný so Synom, * jediná sila, jediná podstata, jediné božstvo. * Jemu sa všetci klaniame volajúc: * „Svätý Bože, ty si všetko stvoril prostredníctvom Syna, * spolupôsobením Svätého Ducha. * Svätý Silný, ktorým sme spoznali Otca * a ktorým Duch Svätý prišiel na tento svet. * Svätý Nesmrteľný, Duchu Utešiteľu, * vychádzajúci z Otca a v Synovi prebývaš. * Svätá Trojica, sláva tebe.”

Zdroj: www.casoslov.sk, https://casoslov.sk/?page=pray&day=2025-06-09&id=34121