Myšlienky pápežov – Zosnutie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny

… Bratia a sestry, keď si v tomto živote „volíme život“ (porov. Dt 30, 19), vtedy v Márii, vzatej do neba, máme dôvod vidieť svoje predurčenie. Je nám darovaná ako znak, že Ježišovo zmŕtvychvstanie nebolo ojedinelým prípadom ani výnimkou. Všetci môžeme v Kristovi prekonať smrť (porov. 1 Kor 15, 54). Je to, pravda, Božie dielo, nie naše. Panna Mária je však tým prepojením milosti a slobody, ktoré každého z nás posúva k dôvere, odvahe a zapojeniu sa do života jedného ľudu. Veľké veci mi urobil Všemohúci (porov. Lk 1, 49): nech každý z nás zakúsi túto radosť a vydáva o nej svedectvo novou piesňou. Nebojme sa zvoliť si život! Môže sa to zdať nebezpečné či nerozumné. Koľko hlasov nám stále našepkáva: „Načo sa namáhaš? Nechaj to tak! Mysli na svoje záujmy.“ Toto sú hlasy smrti. My sme však učeníci Krista. Je to jeho láska, ktorá nás pohýna, dušu i telo, v našom čase. Ako jednotlivci aj ako Cirkev už nežijeme sami pre seba. Práve toto – a iba toto – šíri život a dáva mu prednosť. Naše víťazstvo nad smrťou sa začína už teraz. https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-08/homilia-leva-xiv-nebojme-sa-zvolit-si-zivot.html

Pápež František – 2019 : …

Na tieto veľké veci naráža druhé sloveso: velebiť. „Velebí moja duša…“ Velebiť totiž znamená ospevovať nejakú skutočnosť z dôvodu, že je veľká, že je krásna… Mária ospevuje veľkosť Pána, chváli ho, lebo on je skutočne veľký. V živote je dôležité hľadať veľké veci, inak sa stratíme za množstvom malostí. Mária nám ukazuje, že ak chceme, aby bol náš život šťastný, na prvom mieste musí byť Boh, pretože iba on je veľký. Koľkokrát však naopak žijeme tak, že sa ženieme za vecami, čo málo zavážia: predsudky, nevraživosť, rivalita, závisť, klamné predstavy, materiálny prepych… Koľko malicherností je v živote! To vieme. Mária dnes pozýva zdvihnúť zrak k „veľkým veciam“, ktoré Pán urobil práve v nej. I v nás, v každom z nás, Pán robí veľké veci. Treba ich rozpoznať a jasať, velebiť Boha za tieto veľké veci.

To, čo dnes slávime, sú tieto „veľké veci“. Mária je vzatá do neba: maličká a pokorná, prijíma ako prvá tú najvyššiu slávu. Ona, ktorá je ľudskou bytosťou, jednou z nás, prichádza do večnosti s dušou i telom. A tam na nás čaká, tak ako matka vyčkáva deti, kým sa vrátia domov. Boží ľud si ju preto uctieva ako „Bránu nebeskú“. My sme na ceste, pútnici smerujúci domov, tam hore. Dnes sa pozeráme na Máriu a vidíme ten cieľ. Vidíme ako bolo jedno stvorenie vzaté do slávy vzkrieseného Ježiša Krista, a týmto stvorením nemohol byť nik iný než ona, Matka Vykupiteľa. Vidíme, že v raji je spolu s Kristom, novým Adamom, aj ona, Mária, nová Eva, a toto nám dáva posilu a nádej v našom putovaním tu dole.

Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie je výzvou pre nás všetkých, zvlášť tých, ktorí sú sužovaní pochybnosťami a smútkami, a žijú s pohľadom sklopeným dolu, nedokážu zdvihnúť zrak. Pozerajme hore, nebo je otvorené; nevyvoláva strach, už nie je viac ďaleko, lebo na prahu neba stojí matka, ktorá na nás čaká. Je to naša matka. Ľúbi nás, usmieva sa na nás a starostlivo nám prichádza na pomoc. Ako každá matka, aj ona chce svojim deťom len to najlepšie a hovorí nám: „Ste vzácni v Božích očiach; neboli ste stvorení pre malé uspokojenia sveta, ale pre veľké radosti neba“. Áno, pretože Boh je radosť, nie nuda. Boh je radosť. Nechajme sa vziať za ruku Pannou Máriou. Zakaždým, keď vezmeme do rúk ruženec a modlíme sa k nej, robíme krok napred k veľkému cieľu života.

Dajme sa pritiahnuť pravou krásou, nenechajme sa vyciciavať malichernosťami života, ale zvoľme si veľkosť neba. Svätá Panna Mária, Brána nebeská, nech nám pomáha hľadieť každý deň s dôverou a radosťou tam, kde je náš pravý domov, kde je ona, ktorá nás ako matka očakáva. https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190815032

Pápež František: Nanebovzatie, s telom i dušou, je božie privilégium
P:3, 15. 08. 2018 19:00, ZAH – Vatikán 15. augusta (RV) Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka pred modlitbou Anjel Pána na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, ktorý predniesol 15. augusta 2018 na poludnie z okna Apoštolského paláca vo Vatikáne.Drahí bratia a sestry, dobrý deň!V dnešnú slávnosť Nanebovzatia Panny Márie svätý veriaci ľud Boží radostne prejavuje svoju úctu k Panenskej Matke. Robí tak slávením spoločnej liturgie a tiež tisíckami rôznych foriem zbožnej úcty; týmto spôsobom sa napĺňa proroctvo samej Panny Márie: „Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“ (Lk 1,48). Lebo Pán povýšil svoju poníženú služobnicu.Nanebovzatie, s telom i dušou, je božie privilégium udelené svätej Matke Božej pre jej osobité zjednotenie s Ježišom. Ide o zjednotenie telesné i duchovné, ktoré začalo Zvestovaním a dozrievalo počas celého Máriinho života skrze jej osobitnú účasť na Synovom tajomstve. Panna Mária vždy sprevádzala svojho Syna: nasledovala Ježiša, a preto ju nazývame prvou učeníčkou.Život Márie prebiehal ako život obyčajnej ženy svojej doby: modlila sa, starala sa o rodinu a domácnosť, navštevovala synagógu… Avšak všetky každodenné činnosti vždy robila v úplnom zjednotení so Synom. A na Kalvárii toto zjednotenie dosiahlo svoj vrchol v láske, v spolucítení a v utrpení srdca. Práve preto jej Boh udelil plnú účasť aj na vzkriesení Ježiša. Telo svätej Matky Božej bolo uchránené pred porušením, tak ako telo jej Syna.Cirkev nás dnes pozýva kontemplovať toto tajomstvo: ono ukazuje, že Boh chce spasiť celého človeka, t. j. spasiť jeho dušu i telo. Ježiš vstal z mŕtvych v tele, ktoré prijal od Panny Márie, a vystúpil k Otcovi so svojou premenenou ľudskou podstatou. S telom, takým ako je to naše, ale premeneným. Nanebovzatie Panny Márie, ľudskej bytosti, je pre nás potvrdením toho, aký bude náš budúci oslávený osud.Už grécki filozofi chápali, že ľudská duša je po smrti predurčená k šťastiu. Oni však opovrhovali telom, ktoré považovali za väzenie duše, a nedokázali pochopiť, že by Boh dovolil, aby aj telo človeka bolo zjednotené s jeho dušou v nebeskej blaženosti. – Naše premenené telo tam bude. „Vzkriesenie tela“ je totiž pravou súčasťou kresťanského zjavenia, kľúčový bod našej viery.Veľkolepá skutočnosť Máriinho nanebovzatia je prejavom i potvrdením jednoty ľudskej osoby a pripomína nám, že sme povolaní slúžiť Bohu a oslavovať ho celým naším bytím, dušou i telom. Slúžiť Bohu iba telom by bolo konaním otrokov; slúžiť mu zas iba dušou by bolo v rozpore s našou ľudskou prirodzenosťou. Svätý Irenej, jeden z veľkých cirkevných otcov, z obdobia okolo roku 220, povedal, že: „Božou slávou je živý človek, a život človeka spočíva v hľadení na Boha“ (Proti bludom, IV, 20, 7).Ak budeme žiť takto, v radostnej službe Bohu, ktorá sa prejavuje aj vo veľkodušnej službe bratom, náš osud bude v deň nášho vzkriesenia podobný osudu našej nebeskej Matky. Bude nám teda dopriate v plnosti uskutočniť výzvu apoštola Pavla: „Oslavujte Boha vo svojom tele!“ (1 Kor 6,20), a budeme ho oslavovať v nebi naveky.Prosme Pannu Máriu, aby nám svojím materinským príhovorom pomáhala žiť naše každodenné putovanie v činorodej nádeji, že sa s ňou, i so všetkými svätými a s našimi drahými raz všetci stretneme v nebi.Preložila: Slovenská redakcia VR

( TK KBS, RV mk, jb; ml ) 20180815016 https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180815016

Homília Benedikta XVI. zo slávnosti Nanebovzatia Panny Márie … Úryvok z Apokalypsy chce poukázať i na ďalší dôležitý aspekt, ktorý sa týka Márie. Ona, živá archa zmluvy, má mimoriadne slávny údel, pretože je tak tesne spojená so Synom, ktorého prijala vo viere a počala v tele, že s ním plne zdieľa nebeskú slávu. O tomto hovoria slová, ktoré sme si vypočuli: „Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. Bola ťarchavá… I porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi.“ (Zj 12, 1-2, 5). Mária, Matka Božia, plná milosti, poslušná Duchu Svätému, už žije v Božom nebi s celým svojím bytím, s telom i dušou. Sv. Ján Damascénsky odvolávajúc sa na toto tajomstvo v jednej slávnej kázni hovorí: „Dnes je svätá Panna Mária vovedená do nebeského chrámu… Dnes svätá archa, pobádaná živým Bohom, ktorého nosila vo svojom lone, spočíva v chráme Pánovom, nie postavenom ľudskou rukou“ (Omelia II sulla Dormizione, 2, PG 96, 723) a pokračuje: „Bolo nutné, aby sa ona, ktorá hostila vo svojom lone božské Logos, preniesla do stánkov svojho Syna… Bolo nutné, aby nevesta, ktorú si vybral Otec, prebývala v svadobnej sieni neba“ (tamže, 14, PG 96, 742). Dnes Cirkev ospevuje nesmiernu Božiu lásku k tomuto jeho stvoreniu: vybral si ju ako skutočnú „archu zmluvy“, ako tú, ktorá aj naďalej plodí a daruje Krista Spasiteľa ľudstvu, ako tú, ktorá v nebi zdieľa plnosť slávy a zažíva šťastie Boha a súčasne nás pozýva k tomu, aby sme sa stali aj my, naším skromným spôsobom „archou“, v ktorej je prítomné Božie Slovo a ktorá je premieňaná a oživovaná jeho prítomnosťou. Aby sme sa stali miestom Božej prítomnosti, aby v nás mohli ľudia zažiť blízkosť Boha, a tak žiť v spoločenstve s ním a spoznávať nebeskú skutočnosť.

… Drahí bratia! Hovoríme o Márii, ale v istom zmysle hovoríme aj o nás, o každom jednom z nás: aj my sme adresátmi tejto nesmiernej lásky, ktorú Boh vyhradil – zaiste jedinečným a neopakovateľným spôsobom – Márii. V tejto slávnosti Nanebovzatia hľadíme na Máriu: Ona nás otvára nádeji, budúcnosti plnej radosti a učí nás, ako ju dosiahnuť: prijať vo viere jej Syna, nikdy nestratiť priateľstvo s ním. Nechať sa osvietiť a riadiť jeho slovom; nasledovať ho každý deň, aj vo chvíľach, v ktorých cítime, že naše kríže sú ťažké. Mária, archa zmluvy, ktorá je v nebeskej svätyni, nám jasne ukazuje, že sme na ceste k nášmu skutočnému domovu, k spoločenstvu radosti a pokoja s Bohom. Amen!“ Preložil Peter Dufka https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110816008

Homília Svätého Otca na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie – P:3, 16. 08. 2013 23:03, ZAH – Drahí bratia a sestry! V závere Konštitúcie o Cirkvi nám Druhý vatikánsky koncil zanechal nádhernú meditáciu o Panne Márii. Pripomeniem len vyjadrenia, vzťahujúce sa k tajomstvu, ktoré dnes slávime. Prvé je toto: «Nepoškvrnená Panna – uchránená od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu – bola po skončení pozemského života vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy a Pán ju povýšil za Kráľovnú vesmíru» (LG 59). A ďalej pri konci nájdeme nasledovné: «Ježišova matka, ako v nebi už oslávená s telom i dušou, je obrazom a začiatkom Cirkvi, ktorá sa má zavŕšiť v budúcom veku, a kým nepríde Pánov deň, tu na zemi svieti putujúcemu Božiemu ľudu ako znamenie bezpečnej nádeje a útechy» (LG 68). Vo svetle tejto nádhernej ikony našej Matky, môžeme uvažovať nad posolstvom, ktoré je obsiahnuté v biblických čítaniach, ktoré sme práve počuli. Môžeme sa sústrediť na tri kľúčové slová: zápas, vzkriesenie, nádej. …

… Druhé čítanie nám hovorí o vzkriesení. Keď apoštol Pavol píše Korinťanom, nástojí na tom, že byť kresťanom znamená veriť, že Kristus skutočne vstal z mŕtvych. Celá naša viera sa zakladá na tejto fundamentálnej pravde, ktorá nie je ideou, ale udalosťou. A tiež aj tajomstvo nanebovzatia Panny Márie s telom i dušou je plne vpísané do Kristovho vzkriesenia. Ľudská prirodzenosť Matky bola „pritiahnutá“ Synom v jeho prechode smrťou. Ježiš vstúpil raz a navždy do večného života s celou svojou ľudskou prirodzenosťou, tou, ktorú si vzal z Márie. Takto ona, Matka, ktorá ho verne nasledovala po celý život, nasledovala ho svojím srdcom, vstúpila s ním do večného života, ktorý nazývame aj nebom, rajom, Otcovým domom.

Aj Mária poznala mučeníctvo kríža: mučeníctvo jej srdca, mučeníctvo duše. Veľa vytrpela vo svojom srdci, keď Ježiš trpel na kríži. Utrpenie Syna prežívala až do hĺbky duše. Bola s ním plne zjednotená v smrti, a preto sa jej dostalo daru vzkriesenia. Kristus je prvotinou vzkriesených a Mária je prvotinou vykúpených; prvá z „tých, čo patria Kristovi“. Je našou Matkou, ale môžeme tiež povedať, že je našou reprezentantkou, je našou sestrou – našou prvou sestrou –, je prvou z vykúpených, ktorá prišla do neba. https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130816022